• Nenhum resultado encontrado

The process of socialization and education in school

N/A
N/A
Protected

Academic year: 2017

Share "The process of socialization and education in school"

Copied!
14
0
0

Texto

(1)

ISSN 1805-8825 | DOI: 10.7441/soced.2014.02.01.03

1

P

roces socializácie

a

výchova

v

škole

Peter Ondrejkovič

Abstrakt:Stá a ie sa spoloče skou tosťou ie je le otázkou ý ho a zdelá a ia, je to pro es so ializá ie, „uče ie sa v spoloče ský h pod ie ka h“, pro es z iku a ý i u oso osti o zájo ej zá islosti od spoloče sk sprostredko a ého so iál eho a ateriál eho okolia. Te ria so ializá ie v škole usí s etliť, ako sa spája reproduk ia spoloče ského s sté u s ý i o osobnosti jednotlivca a súčas e usí s etliť, ako žu spolu fu go ať kriti ký ý i su jektu a spoloče ské z e . Výz a ú súčasť ý ho a zdelá a ia predsta uje i ut ára ie ide tit žiako . Bez vzniku ide tit „ jho ja“ e ož o ho oriť a i o autoregulá ii.

Kľúčové slová:so ializá ia, ý ho a, zdelá a ie, ide tita, i terak io aliz us

1

ÚVOD

Tento príspe ok nie je o Durkheimovi, ani o S hützo i, Maslowovi, ani o Parsonsovi. Bude iba ad äzo ať a i h šlie k , oso it e a šlie k Durkheima, ktoré sú po 100 rokoch stále aktuál e.Vo s oji h po est ý h pred áška h o pedagogike v Bordeaux (1896) si posta il otázku, ako je ož é, že „…i di íduu poprito , čo sa stá a čoraz auto ejšou tosťou, sa súčas e stá a čoraz ia zá islou a spoloč osti?“ (Durkheim, 1977, 78). Stá a ie sa spoloče skou tosťou ie je le otázkou ý ho a zdelá a ia, je to pro es so ializá ie, ktorý na Slovensku A to Juro ský ešte v r. 1973 – 1974 az al „uče ie sa v spoloče ský h pod ie ka h“. K otázka so ializá ie sa vraciame

last e eustále aj v podo e ado úda ia so iál eho a kultúr eho kapitálu. So ializá ia je jedný z „ e ha iz o “ spoloč osti, apriek post oder ý ge ealogi ký a a tiu i erzalisti ký

ýhradá 1 (predo šetký v so iol gii2), ale vraciame sa osobitne i k otázka re ipro it zťaho

ládeže a ko krét h ladý h ľudí a súčas ej spoloč osti. Naj ä post oder é te rie, te rie riziko ej spoloč osti, i elá i terpretatí a paradig a v so iol gii ý ho aj v so iál ej prá i upozorňujú tak a opuste osť ládeže3, ako i a jej po e há a ie s oj u osudu v e hrá e o priestore spoloč osti, ez relatí e sta il ejší h hod t a noriem. Prá e pedagogika, oso it e so iál a pedagogika sa nezao ídu ez refle ie eloži ot ého pro esu člo eka,ktorý je stá a ie sa so iál ou

tosťou, počí ajú arode í ,až do staro auko če í ži ota.So ializá ia je šak aj

1 Pres edče ie, že ee istuje jed ot é orál e u i erzu , platí i a pluralita prá a ahod oto ý relati iz us. 2 V rozpore s ko ti uitou ý oja spoloč osti sú Fou aulto o a tiu i erzalisti ké ázor a disko ti uitu dejí ,

ázor a „skutoč ú“ hist riu, ktorá ie je o i alisti ká, a je udalost á. Fou ault pokladá za e h ut é

hľadať pri každej udalosti resp. ýpo edi o ej špe ifi ké pod ie k jej z iku, e iste ie, tra sfor á ie

a rozptylu. Súhr tý hto pod ie ok azý a episté ou. Fou aulto a ar heol gia a ge eal gia dospie ajú k pri ipiál ej e ož osti usporadú ať a hierar hizo ať deji , pričo sa ot ore e sta ia a stra u

disko ti uit ý h, lokál h, disk alifiko a ý h a elegití h foriem vedenia (Foucault, 1969; Buraj, 2000).

3 Oso it e i špirujú e sú šlie k Alfréda S hütza o „za ud uto člo eku“ so iál h edá h, ako

i fe o e ologi ký ýklad so ialit aso iál a, ktorý h základ spočí a o zťahu „ja“ k„t “, ko štitú ii z slu

alter ego druhé ja , kde íte ie sa aFre d erstehe rozu e ie druhé u ož o pokladať za súčasť prie ehu pro esu so ializá ie. Podro ejšie pozri aj Geertz . „S hützo ská so iál a eda“ sa tak stá a i špiro ato i v te riá h so ializá ie ačaká a s oje podro ejšie rozpra o a ie, ktorého sa čiastoč e

(2)

procesom vzniku a ý i u oso osti o zájo ej zá islosti od spoloče sk sprostredko a ého so iál eho a ateriál eho okolia (O drejko ič, 1997, 53 – . Keď opo e ie e Fou aulto o úra ie zauží a ý h predstá o ide tite, hápa í last ého „ja“, ktoré sú sk r spoloče skou ko štruk iou realit , ež azera í a jed otli a ako a auto karteziá sk su jekt, z a e á to teda, že so ializá ia ezprostred e sú isí s elý ko ple o ži ot ý h pod ie ok ako elko , ktoré ajú pl a ý i su jektu. V tejto sú islosti už jede z eliká o ps hol gie . storočia Maslow upozor il a to, že tak e iste iál i filozofi, ako aj freudo i, e iste iál i terapeuti, rogerso i a ps hol go ia oso ého rastu „…príliš ps hologizujú a pri álo so iologizujú. ) a e á to, že

edostatoč e zd razňujú o s ojo s ste ati ko sle í eľkú silu auto h so iál h a environme tál h deter i á t … i o jed otli a,… i h ez o osti pri tý hto pl o h“ (Maslow, 2001, 44). Mladý člo ek –aktér pro esu so ializá ie, sa o itá a last e v štruktúre so iál ej reality v úlohe cudzinca. So iál a realita, hod ot , or , so iál e roly, postoje a zor e sprá a ia, príp. kultúra sa ešte estali i tegrál ou súčasťou jeho iografie. V z sle S hützo ej te rie Le e s eltu s e ohli po edať, že je „člo eko ez hist rie“ (S hütz, 1971, 96). Preto nielenže ie je s hop ý i tegro ať s oju t pizá iu do kohere t ého s sté u refere č ej skupi , do ktorej ajradšej a čí sk r patril, ale e že sa spoľah úť a i a očaká a ia zo stra prísluš ej skupi , v d sledku edostatku s oji h pred hádzajú i h so iál h skúse ostí stock of knowledge at hand, Wissensvorrat). Jeho sprá a ie sa stá a sk r do rodružst o , príp. e peri e to . Táto skutoč osť i a dokazuje ýz a so iál h deter i á t, i h adoso ú silu, ale aj ez o osť člo eka a súčas e aj to, akú eľkú pra du á Maslow, keď zd razňuje eľkosť o lo , ktorý h sa dopúšťa e pri jed ostra o ps hologizo a í.

So ializá ia je i pro eso , prostred í t o ktorého sa su jekt stá a s hop ý so iál eho orál eho ko a ia. Teda ko a ia, v ktoro už regulujú jeho sprá a ie isté hod ot , or a vzorce sprá a ia. Ide o sprá a ie, ktoré sa manifestuje v jeho zťaho h s jed otli a i, spoloče ský i skupinami i elou spoloč osťou. Je to sprá a ie, v ktoro dokáže rozlišo ať do ro a zlo, ako i ásledk s ojho sprá a ia. Keď si ládež v procese socializá ie os ojuje také hod ot a or , prostred í t o ktorý h ie je s hop á so iál eho orál eho sprá a ia, do hádza eraz k odhaľo a iu súčas ého eradost ého sta u spoloč osti. Te to sta spočí a i podľa ohý h so iol go a filozofov v kríze hod t a noriem, v e apl e ej ľudskej túž e po tra s e de ii, spočí a v po ito h ži ot ej úzkosti, ktorá plý a z esta ilit šetkého okolo ás, ale aj v e h ut osti usta ič ej oľ , ktorej tiaž člo ek edokáže u iesť. Podľa ohý h je to spoloč osť, ktorá te h ologi kou ra io alitou i a zakrý a udu a prázd otu súčas ého člo eka, z a e ého ier , apl e ého po it i ez o osti, ale i viny, spoloč osť, v ktorej hasí ajú ito é äz k lízk , hasí ajú aj ššie e ie, u úda e o io ál a inteligencia „R z e ek ali s oje zor : s äte , hrdina, gentleman, rytier, mystik a pod.“ Toho

šetkého sa aša do a zdala. Miesto toho zostal „prisp so e ý člo ek ez pro lé o , eľ i ledá a po h á áhrada“ –u ádza Maslow v jed ej zo s oji h počet ý h pu liká ií Maslow, 2001). Iba e iste io alisti ké štúdiu aute ti kého člo eka a aute ti kého žitia po áha rh úť túto šeo e ú faloš, toto žitie ilúziou a stra ho do ostrého s etla, v ktoro sa jas e ja í ako horo a, ho i je aso o rozšíre á Maslow, 2001, s. 47). Ešte áž ejší je šak pro lé , keď si v pro ese so ializá ie ládež osvojuje tieto „jed oroz er é“ hod ot a normy bez toho, aby ich podrobovala kritickej reflexii, oddá a sa prie er osti, „ľahkosti tia“, ale o ásiliu, ktorý často rieši s oj protest a es hop osť vlastnej autentickej existencie (Heidegger, Mracuse, Sartre a i. . Je to sta , ked to, čo azý a e „ or ál “, je v skutoč osti maslo o ská „ps hopatol gia prie eru“, tak široko rozšíre á, že si to

ež e a i eu edo uje e.

(3)

3 spoloč osti a sp so u ži ota o zťahu k islamistický teroristo ? „Čo je d ležité pre ľudí edzi Até ami a Lisa o o , edzi Berlí o a New Yorkom, okre prá e, hle a, p žitku a ko fortu?“– pýta sa časopis Der Spiegel v člá ku az a o Viera e eria i h, ale o aké sú hod oty )ápadu?(Mohr, Saltzwedel, Schmitter & Schreiber, 2001, s. 56). Je to demokracia? Zaiste. Ale aj viera v Boha? A pre tý h, ktorí ho hľadajú ale o po h ujú o jeho existencii, ezostá a už skutoč e ič, le laho t, peniaze, majetok a du ho é prázd o? Nestá ajú sa tak pe iaze jedi ou ierou, čo že ť o s oji h d sledko h e ezpeč ejšie ako á ože ský fu da e taliz us? – pýta sa z á spiso ateľ Peter Handke a s eto o diskus o f re v Berlí e.

So ializá ia je i pro eso ko štruk ie realit prostred í t o spoloče sk sprostredko a ého so iál eho a ateriál eho okolia, ktorú si jed otlivec osvojuje v podo e i ter alizo a ý h hod t, noriem a porozumenia kultúre, a ktoré štrukturujú jeho ko a ie. Toto ko a ie iste o pl ňuje e álo faktoro , azdá a e sa, že ý ho a a zdelá a ie ýz a e o pl ňujú ko a ie, aj ä ako súčasti so iál h ero ostí po hopiteľ e pod ie e ý h aj i ý i faktor i , čo podľa te rie Bella predsta uje eustále arastajú i tre d. Otázkou je, aký je te s et ži ota Le e s elt , ktorého hodnoty a or si člo ek os ojuje: tu á so iol gia eľký dlh, s tetizo ať s oje čiastko é poz atk do podo elost ého o razu ako zrkadla, ktoré ohla asta iť spoloč osti. )astá a e ázor, podľa ktorého štruktúru so iál eho ko a ia sil e poz ačujú aj i terge erač é zor e o ilit , o pl e é jest ujú i s sté o ý ho a zdelá a ia. Mohli s e sa preto pýtať, do akej ier

že e vzdelanie a zdelá a ie apliko ať pre s etle ie so iál eho ko a ia.

)a či itele, ktoré sprostredko á ajú te to zložitý pro es so ializá ie ude e pokladať tz . so ializač é či itele (tabuľka 1), z ktorý h ie šetk sa podieľajú ro akou i te zitou a ro aký sp so o a pro ese so ializá ie.

Ta uľka

So ializač é či itele

ROVINA PRÍKLADY KOMPONENTOV

1. SPOLOČNOSŤ AKO CELOK Štruktúr eko o i ké, politi ké, kultúr e, príp. et i ké; 2. INŠTITÚCIE Pra o isko, as édiá, škol , u i erzit , ar áda, irke ;

3. INTERAKCIE AČINNOSTI Vzťah rodičia –dieťa, školské učo a ie, ko u iká ie edzi

ro es ík i, priateľ i, prí uz ý i;

4. SUBJEKT Skúse ost é zor , postoje, edo osti a poz atk , e o io ál e štruktúr , kog ití e s hop osti ap.

Narastajú e odhierar hizo a ie a klesajú a difere iá ia zťaho v rodine a arastajú e zdelá a ie a o ilit é árok sp so ujú čoraz äčšiu priepust osť, a prekrý a ie edzi jed otli ý i seg e t i so ializá ie. Popri rodi e, ktorá od čias S. Freuda a T. Parsonsa stála v centre s etľo a ia ge éz oso osti, ado údajú čoraz äčší ýz a škola a pracovisko, ako i efor ál e zoskupe ia, oso it e ro es í ke skupi , predo šetký ládeže. Celko i oriad ýz a ado úda s ojím so ializač ý pl o eustále e pa dujú i zá a ý prie sel, sprostredkujú i o raz s eta, ktorý často ado úda podo u irtuál ej realit . Naj äčšiu zásluhu a to ajú aj ä aso oko u ikač é prostriedk , pl o ktorý h sa tradič é zor e sprá a ia, rol v rodine a po ola í stá ajú čoraz h listejší i a ejas ejší i.

No é prúd v so iol gii, ps hol gii, so iál ej pedagogike, so iál ej a tropol gii a filozofii t árajú čoraz sil ejší tlak, ktorý úsťuje do s ah skú ať spoloč osť i člo eka v nej, v jeho skutoč o , so iál o a kultúr o prostredí. Toto skú a ie ale e že hádzať z mylnej predsta , podľa ktorej jedi ý , čo že ť podro e é e piri ké u ýsku u je to, čo je opako ateľ é, erateľ é,

(4)

a záko itostí, čo je ož é apriek i h zložitosti a ko ple osti preskú ať, a to sp so o , ktorý sa použí a v prírod ý h, oso it e o f zikál h edá h, v a orga i kej hé ii a Newtonovskej mechanike. V tako to postupe sa skú a ie sústreďuje a ate ati ké záko , štatisti ké korelá ie a kontingencie, naj ä edzi situač ý pod eto a situač ou odpo eďou. Všetko, čo predsta uje ko pliká ie, sa zo skú a ia preto spra idla ásled e lučuje ako i terferujú e s úsilí e piri kej ed . Je teda otázkou, aké iesto zaují a iologi ká a teles á deter i o a osť člo eka v procese so ializá ie, aká je sila diskurzu pri šetkej di erzite jeho defi í ií4 ako zťahu edzi udalosťa i a ich ýz a o v pro ese so ializá ie. Toto ko štato a ie z a e á pria ýz u k zďaľo a iu sa spoloče ský h ied od etodol gie prírod ý h ied, k apliká ii i ý h ýsku ý h postupo , príz ač ý h pre prírod é ed , v ktorý h spra idla pre láda jed ostra á kauzalita. Mohli s e po edať, že so iál e ed ali prestať apodo ňo ať etodol giu prírod ý h ied. Toto zďaľo a ie sa v met da h šak ez a e á zďaľo a ie sa od prírod ý h ied, a teda e usí z a e ať a i arasta ie priepasti edzi i i. V skú a í so ializač ý h pro eso to alo z a e ať pokus o odhaľo a ie edeter i isti ký h pra idel ostí, dialekti ký h sú islostí, teda diskurzu v danom spoloče st e, ko u ite. Tu ude e h ut é hádzať z toho, že ak sa ýz a so iál eho prostredia

t á r a v každode o diskurze a te to ýz a ie je produkto ko ti uál eho ý oja spoloče skej su sta ie, poto ož o pro es so ializá ie ýsku e postiho ať p r i a m o , t. j. nie i a prostred í t o h poteti ko-deduktí h odelo a testo a í deduktí e od ode ý h h potéz z tý hto odelo , čo je harakteristi ké pre k a titatí e et d ýsku u. Výsku so ializá ie ude poto ť ť štúdio ut ára ia siete ýz a o , ktoré si člo ek sá usporadú a (Geertz, 1973; Pli hto á 2001, s. 22) a to tak priamo, ako aj prostred í t o od odzo ania a ásled e testo a ia h potéz. Bude e preto so ializá iu harakterizo ať ako pro es, ktorý sa ýz a o e odohrá a v tro h ro i á h:

Škol ako i štitú ie sú po ero a é pedagogi ký i úloha i, ktoré šeo e e azý a e ý ho o zdelá a í s sté o . Tu epre ieha so ializá ia ako po i o, je doslo a plá o a á ako hla é posla ie – prípra a ladého člo eka pre ži ot v spoloč osti. Vý ho o zdelá a ie s sté prešli za o do ie a roko s ojej e iste ie zložitý ý i o , až dospeli do štádia, ked sa stali soko ko ple ý i, ýz a e o pl ňujú i i, a eraz až pod ieňujú i i ži ot é dráh a perspektí člo eka. Škola sa stala jed ou z aj äčší h erej ý h i štitú ií spoloč osti. Ako spoloče ská i štitú ia je harakteristi ká jed otou orie , for alizo a ý h rolo ý h očaká a í a ateriál h pod ie ok. Škol za est á ajú špe iál e pripra e ý h pra o íko , ktorí ko á ajú pedagogi kú prá u ako s oje po ola ie. Sú to učitelia a ho á atelia, ktorí ako pra o í i špe ializo a ej spoloče skej i štitú ie so so ializač ou fu k iou ajú oso it é iesto o zťahu k štátu, spoloč osti, jej or á a hod otá , keďže pripra ujú deti a ládež pre ži ot v spoloč osti. I h po i osťou je okre i ého orie to ať s oje ý ho o zdelá a ie p so e ie tak etodi k , ako aj obsahovo a spoloče ské iele, for ulo a é v uče ý h plá o h. Mož o po edať, že škola ako spoloče ská i štitú ia á pedagogi kú prá u a s ňou sú isia e úloh za udo a ú o šetký h s oji h orga izač ý h štruktúra h, čo ý a ezriedka terčo kritik , ako rokrati ké určo a ie úloh a posla ia škol z o ka. Keď si šak u edo í e, že le a úze í Slovenskej republiky denne a šte

4 Diskurz v užšo slo a z sle ie strikt e o ýz a e, ako ho použí a Fou ault ý a hápa ý ako ko krét e

ede ie. Ri oeur príz ukuje, že diskurz je zťaho edzi udalosťou a ýz a o . Je t pi ký pre určitú episté u, t.j. epo hu, pre ktorú je príz ač é určité ede ie, ráta e postupo asú oru pra idiel, ktoré sú

v tejto epo he „ako “ predpiso a é autoro diel, ktorí da ej epo he p so ia. Vo ýz a e, akom diskurz

použí a Fou ault, e á e do či e ia i a sďalší slo o , ale či o , praktikou, ktoré t árajú o é zťah ,

ráta e zťaho o e ský h a o é druh ede ia. Diskurz jest uje o útri i štitú ií aso iál h skupí , spolu t ára i h aje iaza ý špe iál i druh i ede ia. Pripo e ie e, že diskurz že e rozdeliť podľa jed otli ý h so iál h sfér apr. ediál , politi ký, pedagogi ký ako ede ký ale o a základe užšie špe ifiko a ej té apr. diskurz školského úspe hu, autorit učiteľa u M. Strouhala a i.). V rá i diskurzo

zhľado a ideol giu, ktorú repreze tujú, že e rozlíšiť diskurz do i a t é a alter atí e apr.

(5)

5 vuje materské, základ é a stred é škol a žiako , ktorý h učuje a učiteľo a ý ho ý h pra o íko , je elko jed oz ač é, že ko ti uál e ý ho o zdelá a ie či osti takéhoto eľkého rozsahu e žu zostať ez rozsiahleho orga izač ého za ezpeče ia, ráta e prísluš ého epedagogi kého aparátu. To súčas e u ožňuje v pra i spoloče skú ko trolu a politi ké o pl ňo a ie5.

Pozri e sa teraz a iekoľko otázok. Pr ú z i h s e ohli for ulo ať asledo e: Aká for a riade ého a or o a ého o pl ňo a ia oso osti sa v škole uskutočňuje naozaj? Mož o prito zaz a e ať rozdiel v zá islosti a r z h for á h školského zdelá a ia? U ede é otázk sa týkajú roviny interakcie a osobnosti.

Ďalej s e sa ohli pýtať, aké sú äz edzi i štitu io alizo a ý pro eso so ializá ie, ktorého predsta iteľo je škola a požiada ka i, ktoré kladie spoloče ský s sté a pro es so ializá ie. Takto sta a é otázk predsta ujú fu k io alisti kú ro i u aši h ú ah.

Na u ede é skupi pro lé o ala dať odpo eď te ria so ializá ie v škole. Musí s etliť, ako sa spája reproduk ia spoloče ského s sté u s ý i o oso osti jed otli a a súčas e usí s etliť, ako žu spolu fu go ať kriti ký ý i su jektu a spoloče ské z e 6.

NÁVŠTEVNÍK ŠKOLY ŽIAK,

ŠTUDENT AKO NOSIČ ROL

) hľadiska fu k io alisti ko-štrukturál ej te rie zohrá a pro es so ializá ie sta ilizač ú fu k iu v spoloč osti. Dospie ajú a ladá ge erá ia sa á stať ži otaschopnou v spoloč osti tý , že pre erie rol , ktoré jej spoloč osť prisudzuje. Pre prípad, že sa tak v škole esta e, k os oje iu si rol ed jde a d jde k od hýlke oči očaká a é u sprá a iu, astupujú e ha iz so iál ej ko trol , aký i sú

apr. orgá starostli osti o ládež, polí ia, súd i t o a pod. Podľa Mayntzovej, keďže so ializá ia a so iál a ko trola pod ieňujú estu k i tegrá ii a sta ilizá ii so iál eho s sté u, so ializá ia a so iál a ko trola sa stá ajú základ ý i fu k io ál i pro es i. Podľa Parsonsa doko a elá so ializá ia spočí a v „získa a í takej orie tá ie, ktorá je pre uspokoji é rolo é ko a ie žiadu a“.) Cieľo pro esu so ializá ie sa tak stá a ko pete t é a sta ilizujú e rolo é sprá a ie. Súčas e sa stá ajú so iál e zor e rolo ého sprá a ia ko u ikatí prostredí , v ktoro sa so ializá ia uskutočňuje. Ký špe ifi ké for rolo ého sprá a ia z sle te h ík sprá a ia a ko a ia sa žia i v škole ľahko aučia, a tý získajú s hop osť i h apliká ie v ko krét h situá iá h, šeo e é orie tá ie sprá a ia sa usia zakot o ať v oso osti hl šie. S hop osť rolo ého sprá a ia sa teda získa a v pro ese so ializá ie predo šetký os ojo a í šeo e ejšej, pre ohé rol d ležitejšej základ ej orie tá ie. Parsons ho orí v tejto sú islosti o hod oto ý h zoro h ako o univerzalistickej

orie tá ii. V to spočí a podľa Parsonsa relatí a sta ilita hod oto ého s sté u spoloč osti. Naproti tomu v rodine a ďalší h súkro ý h ko te to h pre láda sk r opač á hod oto á orie tá ia –o eľa afektí ejšie sfar e á, e ej stála a taká, v ktorej je príz ač é, že estojí v jej popredí pri íp

ýko osti. Takúto hod oto ú orie tá iu oz ačuje Parsons ako partikularisti kú.

5 Otázka apolitickosti škol a politi ký h pl o a ý ho u a zdelá a ie sa e o alo e álo času

a priestoru v o do í po roku . Autori ajr z ejší h ú ah podliehali ilúziá , podľa ktorý h je ož é

ý ho o zdelá a ie i štitú ie spoloč osti „u hrá iť“ spod politi ký h pl o apr. staršie ýsledk prá e ko isie z á e ako Du h škol , I : Jed ot á škola, 3, 1990, kriticky k tomu pozri O drejko ič, P. . Pripomienky k oder izá ii čs. školst a a k á rhu šeo e ý h zásad udú eho čs. školst a Du h škol .

Pedagogi ká re ue, , 150 – 155). O eľa triez ejšie z hľadiska s sté o ého riešia otázku zťahu

ý ho o zdelá a ej sústavy a spoloč osti, ráta e politi ký h pl o autori projektu Ko šta tí Projekt

Ko šta tí , MŠMŠ SR, Bratisla a, a o šie . V e e kej literatúre sú ztejto o lasti z á e ia eré prá e H. G. Rolffa, z posled ý h aj ä Rolff, H. G. . Die Schule als besondere soziale Organisation, In:

)eits hrift für Sozialisatio sfors hu g und Erziehungssoziologie, 4, 306 – 324. Z aj o ší h slo e ský h

pokuso pozri prá e Kaščáka a Pupalu.

6 Otázka i te rií so ializá ie so iol gii ý ho sa zao erá O drejko ič , Strouhal (2010), Prokop

(6)

) hľadiska so ializá ie ož o astoliť otázku, ako sa že stať, že dieťa, ktoré rastá v partikularisti ký h hod otá h rodi si úspeš e dokáže os ojiť u i erzalisti ké hod ot spoloč osti?

Na u ede ý h teoreti ký h základo h spočí ajú štrukturálno-fu k io alisti ké te rie škol ako so ializač ej i šta ie. Najčastejšie sa o ja ujú v anglickej a a eri kej literatúre, počí ajú -tymi rok i tohto storočia. V r. u erejňuje Parsons s oju „Školskú triedu ako so iál s sté “, ktorá je po ažo a á za klasiku te rie školskej so ializá ie. Parsons sa v ej pýta, akú fu k iu pl í škola v a eri kej spoloč osti. V hádza z prie sel ej spoloč osti, ktorá je orga izo a á a základe deľ prá e.Jej kultúr s sté je urče ý prostred í t o u i erzalisti kej hod oto ej orie tá ie. V tejto spoloč osti jest uje udo a ý erej ý zdelá a í s sté , ktorého jadro je i štitú ia škol . Školu po i e a šte ujú šet i v o do í detst a a dospie a ia. Ce trál iesto školskej so ializá ie je trieda. Súčas e s a alýzou štruktúr škol ju harakterizuje ako su s sté spoloče ského supers sté u. Táto štruktúra je ý hodisko jeho fu k io ál ej a alýz . Jeho záuje spočí a v dokazo a í príspe ku škol pri i tegrá ii dospie ajú i h do spoloč osti, a tý aj príspe ku škol k z šo a iu sta ilit s sté u. Parsons ide tifikuje prito d e fu k ie škol vo spelej spoločnosti: so ializá ia a selekcia.

Socializačná funkcia školyspočí a v z útor e í šeo e ý h rolo ý h očaká a í. Škola á i úlohu rozdeľo ať dospie ajú i h a rozlič é za est a e ké po ola e ké pozí ie. Má uskutočňo ať selek iu ľudský h zdrojo adek át e s sté u rol dospelý h. Táto fu k ia ý a oz ačo a á ako alokač á ale o selekč á fu k ia škol . O e fu k ie sú ko ple e tár e, ktoré v každode o ži ote škol e ož o často od se a a i oddeliť. A alýzou i ter ý h pro eso , pre iehajú i h v škole, dospieva Parsons k ázoru, podľa ktorého je jed otkou so iál eho s sté u v škole trieda. Učitelia a žia i t oria pods sté so iál eho s sté u tried . )d razňuje rozdiel edzi spoloče skou rolou učiteľk v škole a matky v rodi e. Školský rok je dostatoč e dlhý a to, a sa udo ali zťah edzi žiak i a jed otli ý i učiteľ i. Nie šak dosť dlhý a to, a došlo ku kr štalizá ii vyslovene partikulár eho zťahu. Žiak si tak os ojuje i ter alizuje sk r s oj zťah k role učiteľa, ako k jeho i di iduál ej oso osti, a rozdiel od os ojo a ia si zťahu dieťa – rodič v rodine, kde do hádza k os oje iu si zťahu k i di iduál ej oso osti rodiča.

Tento pro es so ializá ie ako z útor e ie rol je spoje ý tak er od pr ý h d í po tu v škole so s ste ati ký a ko ti uál hod ote í ýko u žiaka, ktorý podá a v škole. Učitelia z á kujú a hod otia, h ália a kritizujú, od eňujú a trestajú. Te to pro es hodnotenia vedie k útor ej difere iá ii v školskej triede a do rý h a e ej do rý h žiako . Tý to sp so o sa žia i učia, ako je ož é získať v skupine status a ako je ož é ho o hajo ať. Takáto difere iá ia je e h ut á, le o škola je aj i štitú ia so selektí ou fu k iou a potre uje t oriť selekč ú ázu pre prideľo a ie

udú eho spoloče ského statusu.

Parsonsovu štrukturál o-fu k io alisti kú so ializač ú te riu podro ili así ej kritike ohí autori. Jeho te ria šak ola iele kritizo a á, ale súčas e aj ďalej roz íja á Fend 1973; Dreeben 1980). V súčas osti aj ä Jeffrey Alexander (2008), profesor so iol gie na Yale University, sa v te riá h

eofu k io aliz u pokúša defi it týka é Parso so i ko pe zo ať ad äzo a í a i ý h klasiko , ako apr. a Ri harda Mü ha, ako aj sta a í o ý h otázok. A al ti ký postup, ktorý apliko al, je hod ý tak pre mikro- ako aj pre so iál e akropro es (personality, cultural system and social system = action, t. j. i terpretatio /strategizatio . Nie je ťažké u Ale a dra rozoz ať s sté , s ktorý i pracuje i Parsons (oso osť, kultúr a so iál s sté . No ký v Parso so o štrukturál o funkcionalizme apr. žiak ako aktér je elko v pozadí, Ale a der preko á a di hot iu mikro- a akroro i . Jeho espor ou zásluhou je úsilie pro lé iele s etľo ať, ale aj i porozu ieť7.

(7)

7

SOCIALI)ÁCIA

V

ŠKOLE

Z

POHĽADU TEÓR

IE INTERAKCIE

V škole ejde žd i a o ý ho u a zdelá a ie, ale súčas e aj o spoloče skú reproduk iu, o ý er a selek iu, orie tá iu sprá a ia. Už štrukturál o-fu k io ál a te ria so ializá ie ukázala a to, aký sil ý je pl spoloč osti, aké ýz a é sú jej požiada k . Prito jej ťažisko spočí a v a alýze zťaho edzi s sté a i rol a glo ál ou spoloč osťou. A alýza i di iduál h forie sprá a ia zostá ala sk r v pozadí.

Pri te riá h so ializá ie z pohľadu i terak ie je ťažisko polože é i de. Vzťah edzi i štitú ia i a glo ál ou spoloč osťou sa sí e pokladajú za ýz a é, ale ie sú v e tre pozor osti. Táto sa ko e truje o eľa ia a ikroso iál u o lasť, a sí e a i terak iu edzi su jekt i. Ký štrukturál o -fu k io alisti ké te rie azerajú a školu z perspektí di áka z o ka, i terak io isti ké te rie a al zujú pro lé so ializá ie v škole ako zúčast e í. ) a e á to, že ý hodisko sa stá a ie fu k ia škol v glo ál ej spoloč osti, ale každode é i terak ie edzi žiak i a učiteľ i. A al zuje sa proces tvorby identity a škola ako i štitú ia je podro o a á kritike. Oso it é iesto zaují a prito s oli ký i terak io iz us Georga Her erta Meada (1863 – 1931) a Er í a Goffmana pu liká iá h r. 1967 až . V Spolkovej republike Nemecko sa stretá a e s taký ito te ria i ko o -tych rokov u J. Habermasa, Krappmanna, Mollenhauera a Brumlika, ktorí roz íjajú i terak io isti ké koncepcie i v pedagogike.

S oli ký i terak io iz us v zásade sleduje pro es ko u iká ie edzi su jekt i ako spoloče ský proces, v ktoro sa íja ide tita. Naj ýz a ejšie sú prito d e skutoč osti:

1. jed otli e dispo uje spoloč ý s sté o s olo reč akoostat í, čo u ožňuje zájo é dorozu ie a ie sa ú sel e sa a to to ieste hý a e použitiu ter í u ko u iká ie ale o i terak ie, akoľko ie je jed oz ač e jas é, či i h ož o použí ať ako ide ti ké kateg rie, resp. aký je rozdiel edzi i i;

2. jed otli e je ko fro to a ý s očaká a í sta ilizo a ého sprá a ia, ktoré je aňho as ero a é zo stra toho, s ký sa dorozumieva.

)áklad ý poj o tý hto te rií je i terak ia. ) a e á zájo é ra ie zreteľa aktéro prostred í t o očaká a ého sprá a ia o last o sprá a í. Ter í i terak ia je súčas e jed ý z ústred ý h poj o súčas ej so iol gie. Je základo ad iaza ia so iál eho ko taktu. Vo

šeo e osti ož o po edať, že ikto sa e že zdať i i ál e šeo e ej i terak ie, le o sa sta uje e ezpeče st u, že si edokáže udo ať last ú ide titu.

ŠKOLSKÁ SOCIALI)ÁCIA

A

JEJ ŠTRUKTÚRA

V škole sa uskutočňuje ko u iká ia zá er e, pra idel e a dlhodobo. Jej obsah a for sú v z ač ej iere dopredu i štitu io ál e sta o e é. V to to z sle je aj z ač e o edze á ož osť i h podstat ejšieho o pl e ia zo stra účast íko , oso it e žiako . Tak apríklad ie je ož é sa zájo e dohod úť a eúčasti a učo a í, a i ej klasifiká ii a pod. To, čo azý a Habermas rigiditou, represí osťou a so iál ou ko trolou, to v pro ese školskej ko u iká ie zohrá a ýz a ú úlohu. D sledko u ede ého harakteru ko u ikač ého pro esu v škole je o eľa äčší počet „de ia to “ edzi školák i, ako s e sa azdá ali.

I terak io isti kéa alýz i štitú ie hádzajú z útor éhopohľadu i h sa ot ý h účast íko . Tre a odpo edať a otázku, ako hádza v ústret i štitu io ál aparát aktéro i terak ie v i štitú ii

(8)

poz ače á z i terak io isti kého hľadiska iekoľký ido i a t ý i a prito i štitu io ál e da ý i z ak i. Sú to:

a. hierarchia b. donucovanie

c. ýko

d. konkurencia.

Účasť a učo a í ie je do ro oľ á a i pre žiako štude to , a i pre učujú i h. Pre žiako apríklad platí aj školopo i osť a s ňou spoje á ož osť použitia sa k ií zo stra i štitú ií. Žiak je tak úte ý zúčastňo ať sa a učo a í aj ted , ak o to e su jektí e e á záuje . Prá e z tejto pozí ie pra o íka škol ako do u o a ej i štitú ie á učiteľ oproti žiako i eporo ateľ e ššiu defi ič ú o –učitelia žu presadiť s oju i terpretá iu prísluš ej rol a ýklad ýz a u ko krét ej situá ie, žu udeľo ať príkaz , ktorý h epl e ie sa sa k io uje apr. e ko a á do á a úloha . V úzkej spojitosti s tý je tu a druhej stra e eko o ika ko u iká ie –tre a postupo ať tak, a učiteľ dokázal v predpísa o edze o časo o li ite „pre rať látku“ uči o . Ko a ie žiako štude to , ktoré ie je za era é a z lád utie uči a, je po ažo a é spra idla tak er žd za eželateľ é, takže učujú i sa šeo e e usiluje také uto sprá a iu za rá iť, ale o ho potlačiť. Učiteľo pripadá úloha predkladať žiako ako s oji i terakč ý part ero i štitu io ál e defi o a é požiada k a v ut ý h prípado h i h presadzo ať. Podľa te rie i terak ie žia i ajú za tý hto pod ie ok le o edze é ož osti pri hádzať s last ou i terpretá iou s ojej rol a s last ou predsta ou ut ára ia s ojej ide tit .

V i terak io isti ký h a alýza h sa poukazuje a to, že „ učo a ia“ ko u iká ia je v zásade orientova á a pri íp podá a ia ýko u, le o učo a í pro es je „...pre až e ieľo á orie tá ia, ktorá je podriade á for ál e u sp so u ýko o žiako , z á k a s edče ia o ládajú školskú s e ériu“ (Holtappels, 1987, s. 19). Väčši a poz atko , ktoré si žia i os ojujú, tak strá a čiastoč e z ak i di iduál eho prí osu a ýko u, akoľko po i osť os ojiť si tieto poz atk je strikt e edze á v uče ý h plá o h a i h skutoč é o láda ie a reprodukovanie platia v ko te te škol ako školský ýko . Učitelia dispo ujú i štitu io ál e zakot e ý i e ha iz a i, ktorý i aj skutoč e dokážu presadiť orie tá iu a ýko o učo a ej ko u iká ii. ) á ko a í udeľujú gratifiká iu, úsťujú u aj keď s eľ i rozdiel ou reál ou hod otou do a sol o a ia škol . Na druhej stra e dosaho a ie do rý h ýko o v škole a hod ote ie tý hto ýko o sa uskutočňuje tak er žd i di iduál e, takže žia i sú sta o a í a zájo do ko kure č ého zťahu. Le o tz . do rí žia i žu jest o ať i a ted , ak súčas e jest ujú i „zlí“ ale o „sla ší“ žia i.

Učitelia sú sí e sta o a í tlaku pre rať určitú látku, dodržia ať pra o ú dis iplí u, pra idel e hod otiť a klasifiko ať žiako a pod., ale pri ko krét o pl e í s oji h úloh získa ajú určité z času a čas e ia e sa stup e oľ osti. Učiteľ že sá určiť for u spra o á a iapre era ej té , sá si že z oliť sp so „oslo o a ia“ s oji h žiako učo a í štýl , sá olí prís ejší ale o e ej prís sp so hod ote ia a klasifiká ie žiako . V učujú i ajú teda pri pl e í s oji h i štitu io alizo a ý h úloh určitý priestor, v ktoro žu i di iduál e postupo ať. Tý získa ajú aj ož osť for o a ia svojej vlastnej, s iký eza e iteľ ej ide tit počas učo a ia. Táto skutoč osť je žiako šeo e e z á a. Do re edia, aký je učiteľ x a akáje učiteľka y, edia, čo si u ktorého z i h žu do oliť, čo je u ktorého prís e zakáza é, ale o aopak, a čo si ktorý z i h zakladá. Vedia,že sp so reproduk ie uči a, ktorý je u jed ého učiteľa hod ote ý pozití e, u druhého je po ažo a ý za edostatoč ý. Mož o po edať, že žia i získa ajú poz atk o ľuďo h prostred í t o poz á a ia s oji h učiteľo . Žia i si u edo ujú, že estačí ť šeo e e do rý i žiak i, ale že je e h ut é pl iť aj špe iál e požiada k jed otli ý h učujú i h. Poh ujú sa tak v sieti čiastoč e dlhodo ý h, čiastoč e krátkodo ý h požiada iek a last é sprá a ie. Tieto požiada k ajú šetk jed u spoloč ú vlastnosť, ktorá spočí a preze to a í tý hto požiada iek prostred í t o o i8, pričo

(9)

9 odmietanie požiada iek ý a äčši ou sa k io o a é ako porušo a ie pra idiel.

Žia i sú ko fro to a í s ohý i požiada ka i, ktoré jed odu ho e žu ego ať. Majú šak aj s oje last é požiada k , otí a zá er , ktoré ie sú žd ko for é s tý ito požiada ka i. K tý to požiada ká patrí aj úsilie for o ať last ú ide titu, uskutočňo ať predsta u o vlastnej oso osti o učo a ej ko u iká ii. Le o žiak, ktorý sa riadi ýluč e požiada ka i toho-ktorého

učujú eho, sa sprá al auto atizo a e, ez z á ok oso ej ide tit .

I terak io isti kým a alýza s e ohli týkať isté opo í a ie o b s a h u interakcie, kde otázk o sahu zdelá a ia ostali ako stra ou. Ot ore ou zostá a otázka, aký je ýz a získa a ia o ý h poz atko , zao era ia sa poz atka i prírod ý h i spoloče ský h ied, histori ký i i politi ký i udalosťa i z hľadiska su jektí eho ý oja a ut ára ia ide tit žiaka, ako súčasti pro esu so ializá ie. Napriek to u šak hod otí e te rie i terak ie ako eľký prí os pre te riu so ializá ie, keďže ju obohatila o rieše ie otázok de iá ie a or alit . Te rie i terak ie dokázali jedi eč osť a eopako ateľ osť pro esu so ializá ie jed otli a prá e prostrední t o te rie ide tit , a tý aj jedi eč osť su jektu a za edzili ereál idealisti ký špekulá iá . Súčas e s e s edka i aj znovuobjavovania a o ej i terpretá ie základ ý h kateg rií s oli kého i terak io iz u z pohľadu „z o uo ja e ého makrosociologi kého o sahu“ (Joas, 1991, s. 145).

V tomto príspe kuzostá a eľa edopo eda ého. Je to otázka ut ára ia ide tit žiako , štítko a ie (labeling). V škole, ktorého s e s edka i skoro každode e, a osobitne „taj ý uče ý plá “, ako i otázk konformity sprá a ia. U ede é pro lé si šak zaslúžili oso it ú štúdiu.

) ie i e sa aspoň struč e o otázka h ide tit , ktorá úzko sú isí i s d ou autoregulá iou, resp. ohli s e po edať, že tz . autoregulá iu pod ieňuje.Keď je ieľo autoregulá ie aučiť žiakov ako ziať zodpo ed osť za s oje uče ie do last ý h rúk, čo i dá a äčšie ož osti o stáť a eloži ot ej este, ez t ára ia ro o áh edzi perso ál ou a so iál ou ide titou, bez vzniku ide tit „ jho ja“asi e ož o ho oriť o autoregulá ii.

INTERAKCIA A IDENTITA

Tvorba a odifiká ia ide tit je z hľadiska i terak io isti ký h te rií úzko spätá s každode ou ko u iká iou. Otázkou šak je, čo rozu ie e v tejto sú islosti pod ide titou? G. H. Mead (1968, 179 – 182) rozumie pod identitou schopnosť jed otli a reflekto ať sa ého se a a stať sa sá se e objektom. )jed oduše e po eda é – s hop osť ut oriť si o raz sa ého se a. Mead u ádza, že izolo a ý jed otli e ie je s hop ý dospieť k takejto refle ii sa ého se a. Ide tita z iká i a ted , ak sa že jed otli e v pro ese ko u iká ie i terak ie idieť oča i druhého a ut árať si o raz o se e taký to sp so o . Pro es i terak ie je teda základ ý spoloče ský predpokladom, aby ide tita e ohla z ik úť. Táto ide tita je v podstate spoloče skou štruktúrou a rastá zo spoloče skej skúse osti (Mead, 1968, 182). Túto predsta u pre zal i Goffman a roz i ul podstat ý sp so o . Podľa Goffmana (1967) ož o rozoz ať pri očaká a ia h, ktorý je su jekt sta e ý pri se arepreze tá ii d e di e zie:

V lí ii času dispo uje i di íduu last ou iografiou, ktorej i terpretá iu su jekto ož o oz ačiť ako perso ál u ide titu.

V aktuál ej ko krét ej situá ii je jed otli e spoje ý äz a i v r z h skupi o ý h a rolo ý h štruktúra h. I h su jektí a i terpretá ia predsta uje so iál u ide titu. Z t ára ia ro o áh

edzi perso ál ou a so iál ou ide titou z iká ide tita jho ja.

Habermas tento proces popisuje nasledovne: „Oso á ide tita a hádza s oj ýraz v jedi eč ej a s iký eza e iteľ ej iografii, so iál a ide tita v prísluš osti jed ej a tej istej osoby k r z y ,

často eko pati il ý zťaho ý skupi á . Ký oso á ide tita je gara to a á asi ako ko ti uita „ja“ v priebehu e ia i h sa situá ií v ži ote, so iál a ide tita za ho á a jed otu v mnohorakosti

r z y h systé o h rol, ktoré tre a „ edieť“ (o ládať súčas e. O e „ide tity“ ož o pojať ako istú

(10)

v d sledku ohorakosti súčas e pre iehajú i h očaká a í v di e zii so iál eho priestoru rol . Ja

-ide tita že yť poto hápa á ako ro o áha edzi za ho á a í o o h ide tít, oso ej

a so iál ej“ (Habermas, 1973, 131).

Identita „ja“ sa takto popisuje ako ro o áha, ku ktorej tre a dospieť v každej i terak ii. V rovine so iál ej ide tit sa od jed otli a žaduje, a sa orie to al a or o a é očaká a ia sprá a ia. Ko ajú i á ť taký , ako šet i ostat í. V rovine perso ál ej ide tit sa od jed otli a žaduje, aby bol s iký eza e iteľ ý a jedi eč ý, á ť taký , ako ikto i ý. Te , kto v jednom alebo v druhom smere príliš poľa í, sa sá lúči z komunikova ia. Pokladá sa za podi é, ak e e apl í so iál e očaká a ia a pokladá sa za „z e e ie“, ak sa jed otli e orie tuje ýluč e a so iál e očaká a ia. S hop ý ko u iká ie je i a te jed otli e , ktorý dokáže v každej situá ii stále z o a a z o a s oju ide titu o hájiť prá e a pozadí prísluš ého so iál eho očaká a ia. Te to ýko je časťou pro esu, v ktoro do hádza k sebareflexii subjektu. Identita jho ja je teda procesom

eustále o ého ýko u v interakcii.

) hľadiska te rie so ializá ie á eľký ýz a skutoč osť, že pro es ý oja oso osti je tu po í a ý ako jed ota zospoločenšte ia a i di idualizá ie. Tý , že jed otli e si os ojuje refle í sp so o s ol reči, hod ot a or s ojho so iál eho okolia, stá a sa čle o spoloč osti s hop ý so iál eho sprá a ia. Súčas e sa ale stá a i jedi eč ý , eopako ateľ ý i di íduo . Pretože takto ado ud utú ide titu tre a žd z o a získa ať v i terakč o pro ese, dostá a sa „do hr “ aj iografi ká di e zia–ra é detst o, rodičia, rodi a, š k o l a, štúdiu , ýdaj a že a a pod., ktoré predsta ujú sled ado úda ia skúse ostí, v prie ehu ktorý h do hádza k o ej i terpretá ii last ej identity a jej ďalšie u roz oju.

Keďže ide tita predsta uje eustále o é ýko v každode o ži ote, žaduje od su jektu, a ol s hop ý takéto ýko podá ať a z ládať. K to u patria predo šetký jazyko é s hop osti, keďže äčši a ko u ikač ý h pro eso sa uskutočňuje prostred í t o jaz ka ako édia. Difere o a é o láda ie tohto s sté u s olo je preto o to d ležitejšie, o čo ároč ejšie sú požiada k a udrža ie i terakč ej ro o áh . Výz a á je i požiada ka pohľadu a so iál e okolie perspektí ou s ojho áproti ku, ko u ikač ého part era. Prito je d ležité ží ať sa do jeho po ito , potrie , jeho sp so u azera ia a s et. Takáto s hop osť je empatia.

Popri jazyko ý h s hop ostia h a e patii je tre a ado ud úť ďalšie „k alifiká ie“, a ohol jednotlivec v pro ese i terak ie adek át e a se a edo e ko ať. V literatúre sa ho orí o frustrač ej

tolerancii a rolo ej dišta ii. Ich osvojenie predstavuje podmienku zachovania vlastnej identity aj v ťažký h pod ie ka h. Tieto s hop osti ajú s oju kog ití u i efektí u strá ku a ý ajú oz ačo a é ako i terak io isti ká „základ á k alifiká ia rolo ého ko a ia“ (Habermas, 1973, 118 – 194).

Habermas for uluje tri r z e ro i ,ktoré predsta ujú podľa eho ý hodiská štruktúr i terak ie:

1. Medzi rolo ý očaká a í a potre a i su jektu ejest uje spra idla súlad. Veľa rol do oľuje s oj u aktéro i ositeľo i rol i a o edze é uspokoje ie, apriek to u šak usí v i terak ii pokračo ať. Ps hi ký ek i ale to je tu frustrač á tolera ia, ktorá stupuje ako reak ia a to, že rolo é očaká a ia a pozič é potre sa u jed otli a ekr jú. Takáto koncepcia je v rozpore s Parsonsovou tézou, podľa ktorej v ideál o prípade rolo é ko a ie uspokojuje potre o o h ko u ikač ý h part ero tý , že apĺňajú s oje rol . Habermas sa do ie a, že „... o šetký h doposiaľ z á h spoloč ostia h jest o al fu da e tál esúlad edzi asou i terpreto a ý h požiada iek a spoloč osťou li e o a ý h požiada iek ako rolí i štitu io alizo a ý h hod oto ý h orie tá ií“ (Habermas, ta tiež, 125). Rozsah, v ktorom sa a hádza časť i terak ie, resp. v ako uspokojuje požiada k druhého, do oľuje usudzo ať a stupeň represie v prísluš ej i štitú ii spoloč osti;

(11)

11 takže rolo é ko a ie si žaduje eustále i terpretá iu očaká a í. To korešpo duje s požiada kou ko ajú eho su jektu, a sa ohol pri pre era í ko krét ej rol „...súčas e predsta o ať ako ezastupiteľ é i di íduu “ Ha er as, ta tiež, 26). Z toho plý a požiada ka a su jekt, a hľadal a nachádzal v difúz h situá iá h ktoré Habermas azý a rolo ou d ojakosťou, a iguitú iou – Rolle a iguität sk r adek át zťah edzi pre era í rol a a rho a í , po úka í rol. Táto s hop osť, t.j. z ášať a z ládať ejas osti a ambivalenciu, a napriek to u za ho ať si s hop osť ko ať, sa azý a a iguito á tolera ia a je po ažo a á za jed u z ajd ležitejší h „k alifikač ý h“ predpoklado rolo ého ko a ia. Habermas ho orí ďalej o to , že „...úpl á a doko alá defi í ia rol , ktorá prejudiko ala totož ú i terpretá iu šetký h zúčast e ý h na interakcii je ož á i a v z e e o zťahu, v lučujú o se arepreze tá iu“ (Habermas, ta tiež, 126). Rozsah, v ktorom sa interakcia pri ližuje takejto situá ii, do oľuje posudzo ať stupeň rigidit s sté u rol v spoloč osti; 3. Napokon je tre a sa kriti k jadriť k to u, že štrukturál o-fu k io alisti ká te ria rol

hádza z predpokladu, že plat é spoloče ské or a su jektí e os oje é hod ot sú o eľkej iere totož é. Podľa tejto te rie i štitu io alizo a á hod oto á orie tá ia rola zodpo edá i ter alizo a ej hod ote ako otí , a to tak, že plat é or s eľkou pra depodo osťou sa udú aj skutoč e pl iť. Túto tézu azý a Habermas teoré ou konformity a súčas e ju ostro kritizuje. Sprá a ie, ktoré je ko for é k or á , nie je jed odu hou refle iou dopredu da ý h očaká a í, o eľa sk r zá isí takéto sprá a ie od stupňa a sp so u i ter alizá ie, ako sa su jekt sprá a k s ojej last ej role. Su jekt teda pri ipiál e pristupujú k role v istom reflektovanom zťahu. S hop osťspoje á s taký to prístupo k role je azý a á rolo ý odstup, rolo á dišta ia, e .Rolle dista z . Keď su jekt e žu ale o nesmú v interakcii te to rolo ý odstup realizo ať, zaz a e á a e defi it auto ie su jektu.

U ede é te rie ajú i oriad ýz a pre a alýzu pro esu so ializá ie v škole. V strede sa o itá kateg ria ide tit „ja“, po o ou ktorej sa opisuje so iál e ukot e ie su jektí h s hop ostí v so iál ej o lasti. Je to i di idualita, ktorá sa t orila v biografickej dime zii ži ota a ktorá stupuje do súčas ej so iál ej rol aktí e ko ajú eho su jektu. Te ria i terak ie spĺňa tak h eď d e d ležité funkcie:

1. dokáže s etliť so ializá iu ako jed otu zospoloče šte ia a súčas e aj i di idualizá ie;

2. predstavuje subjekt ako aktí e ko ajú i a spolufor ujú i s oj last ý ý i .

Ak hápe e taký to sp so o ide titu „ja“, ako i s ňou spoje ú základ ú so iál u k alifiká iu ako aj šší ý ho ý ieľ, že z a e ať prí os te rie i terak ie zásad ý o rat aj v te rii so ializácie, o aj ä jej stup do pedagogik . Prostred í t o tohto or atí eho ko po e tu sa ož o pýtať, či sú v súčas osti pre iehajú ej p e d a g o g i c k e j i terak ii pod ie k pre ý i ide tit priaz i é ale o epriaz i é. M že e sa pýtať, ktoré štruktúr s sté u rol rá ia ale o sťažujú ut ára ie ide tit á šte íko šk l žiako , štude to , detí a ládeže .

2

MIESTO ZÁVERU

:

UTVÁRANIE IDENTITY ŽIAKOV

(12)

rol, ktorá sa stá a súčasťou ý ho . Aj žia i dispo ujú istý priestoro pre role-making. Výskumy súčas e poukazujú a to, že žiade žiak ie je s hop ý apriek u ede é u priestoru, ktorý dispo uje pre role-making ut árať si last ú ide titu ez toho, a sa ro al a „spra o al“ aj problematiku podá a ia s oji h ýko o . Úspe h a zl ha ie sú zo stra škol ako i štitú ie tak así e zd razňo a é a použí a é, že ikto zo žiako e že i i zostať edotk utý, či už úspe ho ale o zl ha í . Sa ozrej e, ýz a úspe hu ale o aj zl ha ia že ť pre jed otli o r z z hľadiska ýz a u pre i h ide titu. I terak io isti ká te ria so ializá ie idí te to pro es v škole v podobe procesu normovania a i di idualizá ie, le o šet i žia i sa s touto té ou usia ro ať a vo svojej ide tite zaujať k ej sta o isko, aj keď s rozdiel ýsledko a rozdielnym rieše í . Žia i, ktorý h doposiaľ v škole stíhal i a eúspe h, kritériu ýko u a úspe hu spra ú ajú i áčako žia i, ktorí oli doposiaľ v škole äčši ou úspeš í. Pr í z i h preží ajú školu ako do u o a iu i štitú iu, učiteľo ako s oj oľ e jed ajú i h. Učiteľo kresľujú ako ľudí, ktorí potláčajú i h ezá islosť, sa ostat osť a roz íjajú i h last ú ide titu. Niektorí z i h sa často po ažujú za esp so ilý h a zl há ajú i h a ro ia si často starosti o s oju udú osť a za est a ie. Nazdá ajú sa, že sa álo a edostatoč e riadili pokynmi a pria í učiteľo . Le časť z i h kladie ez ýhrad e i u škole a učiteľo , pričo sa azdá ajú, že o i sa dostatoč e s ažili, ale oli espra odli o da í apospas učujú i . V oboch prípado h šak pre erajú i štitu io ál u defi í iu eúspe hu a zlyhania na seba a t árajú si šeo e ú te riu, ktorá á i h zl ha ie s etliť a súčas e hrá iť i h ide titu. Prito šak legiti itu pri ípu ýko u, hod ote ia a ý eru o čaj e ikto espo h ňuje, aj keď sa i zl hali.

O jektí a pozí iažiaka o ýko o ej hierar hii ýz a eo pl ňuje pro lé jeho ide tit . Úspe h, resp. zl ha ie sa stá a pre äčši u žiako e trál pro lé o , s ktorý sa usia ro ať a spra o ať ho last ou i terpretá iou. Ký pre „sla ší h“žiako sa stá a zl há a ie istý ohroze í i h ide tit , pre „do rý h“žiako je úspe h, naopak, zdrojom sebavedomia a se aistot . To sa zreteľ e prejavuje i o učo a ej ko u iká ii. Výko ost e úspeš ejší žia i o ládajú kla iatúru prisp so o a ia sa a sebapreze tá ie o eľa lepšie. Na áze rolo ého odstupu, tz . rolo ej dišta ie sú v sta e úspeš e ko u iko ať aj v hierarchicky usporiadanej skupine, alebo v od udze ý h, ťažký h pod ie ka h, kde dokážu relatí e ľahko spra o ať požiada k , ktoré sú na nich klade é. Naopak, eúspeš í a zl há ajú i žia i dokážu spra o á ať protireče ie edzi s oji i oso ý i aktuál i požiada ka i a požiada ka i škol le eľ i edostatoč e ale o e ie. Pre i h sprá a ie je t pi ká ie dišta o a á i terpretá ia rol , ale sk r de o štratí e od ieta ie pre era ia rol . v tako prípade ude iste otáz e ho oriť o autoregulá ii.Porozu e ie tý to pro eso poskytuje lepšie predpoklad pre zťah so ializá ie a ý ho .

LITERATÚRA

Alexander, J. & Thompson, K. (2008). AContemporary Introduction to Sociology: Culture and Society in Transition. Ohio: Boulder, Paradigm Publishers.

Alije o á, D. et al. (2012). Príspe ok Alfreda S hütza k so iologi kej te rii. Praha: Slon.

Bühlero á, Ch. . Kindheit und Jugend. Leipzig: S. Hirzel.

Beck, U. (1986). Risikogesellschaft. Auf dem Weg in eine andere Moderne. Frankfurt am M.: Suhrkamp.

Bell, D. (1985). Die nachindustrielle Gesellschaft. Frankfurt/ Main, New York: Campus.

Bowles, S. & Gintis, H. (1978). Pädagogik u d die Wiedersprü he der Öko o ie. Das Beispiel USA, Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Brumlik, M., Holtappels, H. G.: (1987): Mead und die Handlungsperspektive schulischer Akteure – i teraktio istis he Beiträge zur S hultheorie, i : K.-J. Tillmann (Hrsg.), Schultheorien, s. 89–103. Hamburg: Berghmann u. Helbig 1987. 2. vydanie 1993.

(13)

13 Dreeben, R. (1980). Was wir in der Schule lernen, Frankfurt/Main: Suhrkamp.

Durkheim, E. (1977). Ü er die Teilu g der soziale Ar eit. Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Fend, H. (1973). Sozialisationsefekte unterschiedlicher Schulformen, In )eits hrift für Pädagogik, 6(1).

Foucault, M. (1969). L´ar héologie du savoir. Paris: Gallimard.

Freud, S. (1969). Vorlesu ge zur Ei führu g i die Psy hoa alyse (1916-1918), In Gsammelte Werke Bd. X, Metaps hologis he Ergä zu ge zur Trau lehre (s. 265–303), Frankfurt am Main: Fischer.

Fromm, E. (1991). Die Furcht vor der Freiheit, Mü he : Deuts he Tas he u h Verlag.

Geertz, C. (1973). The Interpretation of Culture. New York: Basic Books.

Goffman, E. (1967). Stig a. Ü er Te h ike der Be eltigu g es hedigter Ide tität. Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Habermas, J. (1973). Kultur und Kritik. Verstreute Aufsätze. Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Habermas, J. (1973). Stichworte zu einer Theorie der Sozialisation. In J. Habermas, Kultur und Kritik (s. 118–194), Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Heitmeyer, W. & Hagan, J. (2003). International Handbook of Violence Research. Springer.

Heitmeyer, W. & Olk, Th. (1990). Individualisierung von Jugend.Wei hei , Mü he : Ju e ta.

Holtappels, H. G. (1987). S hulpro le e u d a ei he des Verhalte aus der S hülerperspekti e. Bochum: Schallwig Verlag.

Hurrelmann, K. & Ulich, D. (Hrsg.) (1991). Neues Hanbuch der Sozialisationsforschung. Weinheim, Basel: Beltz.

Joas, H. (1991). Rollen- und Interaktionstheorien in der Sozialisationsforschung, In K., Hurrelmann, D. Ulich (Hrsg.): Neues Hanbuch der Sozialisationsforschung (s. 137–152), Weinheim, Basel: Beltz.

Juro ský, A. . So ializač é či itele v duše o ži ote súčas ej ládeže. So iol gia,4(1), 305– 323.

Kaščák, O. . Mo školy. O for atí ej sile orga izá ie. Bratislava: VEDA.

Maslow, A. H. (2001). Ku psy hol gii ytia. Modra: Persona.

Mead, G. H. (1968). Geist, Ide tität u d Gesells haft, Fra kfurt/Main: Suhrkamp.

Mohr, R., Saltzwedel, J., Schmitter, E. & Schreiber, M. (2001). Die u ers hleierte Würde des Weste s.

Spiegel, 52, 50–66.

O drejko ič, P. (1995). Ú od do so iol gie ý ho y. Teoreti ké základy so iol gie ý ho y a ládeže. Bratislava: Veda, SAV.

O drejko ič, P. . So ializá ia ládeže ako ý hodisko á kateg ria so iol gie ý ho y

a so iol gie ládeže. Bratislava: Veda.

O drejko ič, P. . Glo alizá ia a i di idualizá ia ládeže. Bratislava: Veda.

O drejko ič, P. . So ializá ia v so iol gii ý ho y. Bratislava: SAV VEDA.

O drejko ič, P. & Majerčíko á, J. . Vysvetlenie, porozumenie a i terpretá ia v spoloče sko ed o ýsku e. Bratislava: SAV VEDA.

(14)

Pli hto áJ. . Diskurzí e erzus tradič é hápa ie sle.I Harré, R., Gillet G. R., Diskurz a yseľ

(s. 7–27). Bratislava: Iris.

Prokop, J. So ializa e e škole I : Kapitoly z pedagogiky, Praha: Pedagogi ká fakulta U i erzity Karlovy, s. 65–95.

S hütz, A. . Theorie der Lebensformen. Frankfurt am Main: Suhrkamp.

Spitz, R. (1967). Vo Säugli g zu Klei ki d. Stuttgart: Enke.

Stern, W. (1930). Psy hologie der frühe Ki dheit. Leipzig: Verlag Qulelle & Meyer.

Strouhal, M. (2010). K orál í a pedagogi ký aspektů Durkhei o a pojetí so ializa e. I : Pedagogi ký časopis/Jour al of Pedagogy 1/2010, s. 25–48.

Strouhal, M. (2013). O růz ý h podo á h autorit . Příspěvek k filosofii ý ho . I )ahatňa ská, M. – Dupkalo á, M. eds. V ra é kapitoly z te rie ý ho . Prešo : UNIPO, s. –75.

Tillmann, K. J. (Hrsg.) (1987). Schultheorien. Hamburg: Bergmann und Helbig.

Tillmann, Klaus-Jürge . Unterricht als soziales Erfahrungsfeld.Fra kfurt a Mai : VS Verlag für

Sozialwissenschaften.

Zinnecker, J. (1985). Jugend der Gegenwart – Begin oder Ende einer historischen Epoche? In D. Baccke, W. Heitmeyer (Hrsg.). Neue Wiedersprü he - Jugendliche in den achtziger Jahren (s. 24–45). Wei hei , Mü he .

Autor

Prof. PhDr. Peter O drejko ič, DrS ., Ce tru ýzku u, Fakulta hu a it í h studií, U i erzita To áše Bati e )lí ě, á . T. G. Masar ka , )lí , e-mail: ondrejkovic@fhs.utb.cz

The process of socialization and education in school

Abstract: Becoming a social being is not just a matter of education; it is a process of socialization, "learning in social conditions", and the process of formation and development of personality in the interdependence of a socially mediated social and physical environment. A theory of socialization at school must explain how social reproduction is associated with the development of one's personality and also must explain how they can work together in the critical development of entity and societal changes. It is an important part of education and is responsible for the identity formation of students. Without creating an identity "of me" it is not possible to speak about self-regulation.

Referências

Documentos relacionados

Na ocasião,a Embraer apresentou mock-ups em tamanho real das fuselagens do Phenom 100 e Phenom 300,com destaque para o interior produzido pela empresa BMW Design Works.Outra

The noteworthy clustering of QTLs for traits involved in seed and pod size and in plant and pod morphology suggests, as in many crops, that a small number of loci have contributed

soas comuns e/ou profissionais e empregadas posteriormente pelas mídias, disponibilizando registros de baixa mediação fundamenta- dos na promessa de que, se não fosse por

In these situations co-production of a place can be also acknowledged as co-production of knowl- edge, as it is about the empowerment of local groups – local communities –

Fica instituído o sistema de compensação de horas, desde que seja assistido pelo sindicato profissional, seja em jornadas especiais, seja ainda nas regulares, onde o excesso

características físicas, químicas e biológicas de seus constituintes. Na Região Metropolitana de São Paulo, as grandes estações de tratamento de esgotos utilizam o método de

Os dutos são aqui compreendidos como a conexão ente às tomadas d’água e válvulas, entre válvulas e sub-condutos de distribuição, ou, no esvaziamento, entre assa últimos e

engenharia. Nossa apresentação é deliberadamente voltada aos estudantes. Novos con- ceitos e definições são apresentados no contexto em que são, em princípio, re- levantes em uma