Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja

Územný plán regiónu

Nitrianskeho kraja

Objednávateľ:

Nitriansky samosprávny kraj, Štefánikova trieda 69 949 01 Nitra Zhotoviteľ: AUREX, s.r.o., Dúbravská cesta 9 841 04 Bratislava

Hlavný riešiteľ úlohy:

Ing. arch. Vojtech Hrdina, Ph.D.

Text neprešiel jazykovou úpravou © AUREX, spol. s r.o.

Riešiteľský kolektív:

Ing. arch. Vojtech Hrdina, Ph.D. urbanizmus, súhrnné riešenie Ing. arch. Zdenka Mrázová urbanizmus

Ing. arch. Milan Vaníček, Ph.D., rekreácia a cestovný ruch, šport Ing. arch. Eva Hledíková

Ing. arch. Ľudmila Husovská, Ph.D. kultúrne a historické hodnoty Dr. Ing. Milan Skýva (DIC) doprava

Mgr. Tatiana Lachová demografia, bývanie, sociálna infraštruktúra

Ing. Ľubomír Macák hospodárstvo, záujmy obrany štátu Ing. Michal Štiffel ţivotné prostredie, ochrana prírody,

ÚSES, nerastné suroviny

Ing. Mária Mozdíková ţivotné prostredie, ochrana prírody, poľnohospodárstvo

Ing. Martin Izák elektrina

Ing. Marek Sokáč, Ph.D. vodné hospodárstvo

AUREX, spol. s r.o. plyn

Ing. Jozef Kubík telekomunikácie

Ing. arch. Aleš Baláţi GIS, počítačová grafika

Mgr. Pavol Kristeľ počítačová grafika

Ing. arch. Aleš Baláţi Ing. arch. Zdenka Mrázová Ing. Michal Štiffel

OBSAH

A.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

1

1.

Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši

1

2.

Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu

2

3.

Údaje o súlade riešenia územia so zadaním

2

B.

RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU

3

1.

Vymedzenie riešeného územia

3

2.

Opis a zdôvodnenie navrhovanej základnej urbanistickej

koncepcie riešenia

3

3.

Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí Koncepcie

územného rozvoja Slovenska

10

4.

Základné demografické, sociálne a ekonomické východiská

podmieňujúce rozvoj územia

20

4.1. Retrospektívny vývoj obyvateľstva 20

4.2. Bilancia pohybu obyvateľstva 23

4.3. Výhľadový počet obyvateľov 25

4.4. Veková štruktúra obyvateľstva 28

4.5. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva 33

4.6. Národnostná štruktúra obyvateľstva 34

4.7. Religiózna štruktúra obyvateľstva 34

4.8. Ekonomická aktivita obyvateľstva 35

4.8.1. Prognóza pracovnej sily v krajoch SR do roku 2025 37

4.9. Pracovisková zapojenosť obyvateľov 38

4.9.1. Pracovné príleţitosti 38

4.9.2. Nezamestnanosť 40

5.

Domový a bytový fond

44

5.1. Retrospektívny vývoj domového a bytového fondu 44

5.2. Domový fond v r. 2001 45

5.3. Bytový fond v r. 2001 45

5.3.1. Počet bytov 45

5.3.2. Veková štruktúra bytového fondu 46

5.3.3. Kategorizácia bytov 47

5.3.4. Veľkostná skladba bytov 48

5.3.5. Vybavenosť bytov 48

5.3.6. Bilancia bytového fondu 50

5.3.7. Nová bytová výstavba v r. 2001-2009 50

5.3.8. Scenár vývoja bytového fondu 53

5.3.9. Štruktúra foriem bývania 54

6.

Občianska vybavenosť

55

6.1. Školstvo 55

6.1.1. Základné školy 56

6.1.2. Stredné školy 58

6.1.3. Školy pre deti alebo ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 62

6.1.4. Základné umelecké školy 64

6.1.5. Jazykové školy 65

6.1.6. Vysoké školstvo 65

6.1.7. Ostatné školské zariadenia 67

6.3. Ochrana zdravia obyvateľstva 77

6.4. Sociálne veci 80

6.4.1. Základná charakteristika 80

6.4.2. Zariadenia sociálnych sluţieb 81

6.4.3. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela 85 6.4.4. Riešenie problematiky v oblasti sociálnych sluţieb a základné predpoklady ďalšieho rozvoja sociálnych vecí na území Nitrianskeho kraja 88

6.5. Kultúra 92

7.

Základné ekonomické východiská

95

7.1. Hospodárska základňa Nitrianskeho kraja 95

7.1.1. Hospodárska základňa v jednotlivých okresoch Nitrianskeho kraja 97

7.2. Priemysel 98

7.2.1. Analýza priemyslu v Nitrianskom kraji 98 7.2.2. Analýza priemyslu v jednotlivých okresoch Nitrianskeho kraja 100 7.2.3. Analýza priemyselných podnikov v Nitrianskom kraji 101 7.2.4. Lokalizácia významných priemyselných parkov a území priemyselnej výroby v

Nitrianskom kraji 101

7.2.5. Významné plochy výroby na území kraja 102 7.2.6. Potenciálne (navrhované) plochy výroby na území kraja 104 7.2.7. Návrh opatrení na podporu priemyslu 106

7.3. Stavebníctvo 107

7.3.1. Vývoj stavebníctva v Nitrianskom kraji 108 7.3.2. Vývoj stavebníctva v jednotlivých okresoch Nitrianskeho kraja 108 7.3.3. Najvýznamnejšie podniky v odvetví stavebníctva v Nitrianskom kraji 109

7.3.4. Návrh opatrení na podporu odvetvia 109

7.4. Návrh opatrení v hospodárskej štruktúre Nitrianskeho kraja 110

7.5. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo 111

7.5.1. Poľnohospodárstvo 111

7.5.2. Lesné hospodárstvo 117

8.

Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry

120

8.1. Historické súvislosti a základná koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry 120

8.2. Európske a medzinárodné súvislosti 122

8.3. Celoštátne a nadregionálne súvislosti 124

8.4. Základná koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry 124

9.

Návrh priestorového usporiadania územia a návrh zásad jeho

funkčného vyuţitia vrátane zmien vyuţitia, vymedzenie

významných rozvojových priestorov, prípadne území špeciálnych

záujmov a občianskeho vybavenia regionálneho významu

125

10.

Vymedzenie ochranných pásem a chránených území

127

11.

Koncepcia ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov

územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných

opatrení

137

11.1. Chránené územia 137

11.1.1. Veľkoplošné chránené územia 137

11.1.2. Maloplošné chránené územia 140

11.1.3. Ochrana drevín 140

11.1.4. Ramsarské lokality 140

11.1.5. Národne významné mokrade 141

11.1.6. Prirodzené podzemné priestory – jaskyne a priepasti 141

11.2. NATURA 2000 141

11.2.1. Chránené vtáčie územia 142

11.3. Územný systém ekologickej stability 147 11.4. Strety vybraných stresových faktorov s prvkami ÚSES – konfliktné uzly a

návrhy opatrení 150

12.

Návrh koncepcie ochrany a vyuţitia kultúrneho dedičstva

157

13.

Návrh rozvoja rekreácie

163

13.1. Širšie územné a funkčné vzťahy 163

13.2. Potenciál a stav turizmu v Nitrianskom kraji 164

13.2.1. Poznávací turizmus 165

13.2.2. Pobyty pri vode, vodné športy a vodná turistika (turizmus pri vode) 166 13.2.3. Horský turizmus, pobyt v horách a lesoch, pešia turistika 167

13.2.4. Cykloturistika 168

13.2.5. Prímestská rekreácia 171

13.2.6. Tranzitný turizmus 174

13.2.7. Špecifické druhy a formy turizmu 175

13.2.8. Vinohradníctvo 175

13.2.9. Individuálna rekreácia 175

13.3. Vzťah procesu turizmu a osídlenia 176

13.4. Moţné rozvojové zámery 176

14.

Návrh koncepcie verejného dopravného vybavenia regionálneho

významu

177

14.1. Cestná doprava 177

14.1.1. Charakteristika a rozdelenie ciest 177

14.1.2. Rýchlostné cesty 179

14.1.3. Cesty I. triedy 179

14.1.4. Popis cestných úsekov 180

14.1.5. Stav pripravenosti výstavby na hlavných cestných komunikáciách 193 14.1.6. Poţiadavky na rozvoj cestnej infraštruktúry kraja 195

14.2. Ţelezničná doprava 197

14.3. Letecká doprava 201

14.4. Vodná doprava 203

15.

Návrh koncepcie verejného technického vybavenia regionálneho

významu

204

15.1. Verejné technické vybavenie – elektrická energia 204 15.2. Verejné technické vybavenie – zásobovanie zemným plynom 207

15.2.1. Zásobovanie zemným plynom – okres Nitra 207 15.2.2. Zásobovanie zemným plynom – okres Topoľčany 208 15.2.3. Zásobovanie zemným plynom – okres Zlaté Moravce 208 15.2.4. Zásobovanie zemným plynom okres – Šaľa 209 15.2.5. Zásobovanie zemným plynom – okres Nové Zámky 209 15.2.6. Zásobovanie zemným plynom – okres Levice 210 15.2.7. Zásobovanie zemným plynom – okres Komárno 210 15.3. Verejné technické vybavenie – zásobovanie teplom 211 15.4. Verejné technické vybavenie – vodné hospodárstvo 211

15.4.1. Odtokové pomery 212

15.4.2. Zásobovanie pitnou vodou 257

15.4.3. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd 270 15.5. Verejné technické vybavenie – telekomunikácie 280

16.

Návrh na riešenie poţiadaviek záujmov obrany štátu, poţiarnej

16.1. Záujmy obrany štátu 281 16.1.1. Zariadenia Ministerstva obrany SR 282 16.1.2. Záujmové územia ministerstva obrany na území Nitrianskeho kraja 282

16.2. Civilná ochrana obyvateľstva 284

16.2.1. Pôsobnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja 285

16.3. Poţiarna ochrana 285

16.4. Ochrana pred povodňami 286

16.4.1. Pôsobnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja 286 16.4.2. Aktuálny stav v oblasti ochrany pred povodňami 288

17.

Koncepcia starostlivosti o ţivotné prostredie vrátane poţiadaviek

na hodnotenie z hľadiska predpokladaných vplyvov na ţivotné

prostredie

289

17.1. Znečistenie ovzdušia 289

17.2. Znečistenie vody 292

17.2.1. Hodnotenie kvality povrchových vôd 292

17.2.2. Ochrana vodných zdrojov 296

17.2.3. Protipovodňová ochrana na území Nitrianskeho kraja 298

17.3. Znečistenie pôdy 299

17.3.1. Náchylnosť pôdy na zhutnenie 302

17.3.2. Acidifikácia pôdy 303

17.4. Ţiarenie 303

17.4.1. Vplyv prevádzky jadrových elektrárni 305

17.5. Zaťaţenie prostredia hlukom 305

17.6. Odpadové hospodárstvo 306

17.6.1. Súčasný stav nakladania s odpadmi 306

18.

Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených

loţiskových území a dobývacích priestorov

309

19.

Dôsledky a technické zabezpečenie predpokladanej ťaţby

nerastov

309

20.

Hodnotenie navrhnutého riešenia najmä z hľadiska

environmentálnych, ekonomických, sociálnych a

územno-technických dôsledkov

310

21.

Vyhodnotenie perspektívneho pouţitia poľnohospodár-skej

A.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

1.

Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán

rieši

Hlavné ciele územného rozvoja NSK vychádzajú z podstaty územného plánovania vyjadrenej v §1 stavebného zákona, podľa ktorého „územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o ţivotné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udrţateľného rozvoja, na šetrné vyuţívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.“

Ciele, ktoré sa v riešení ÚPN R-NSK pri rozvoji Nitrianskeho samosprávneho kraja sledujú, sú najmä:

1. dosiahnutie vyváţeného rozvoja kraja po všetkých jeho socioekonomických, územnotechnických environmentálnych a kultúrnohistorických stránkach, 2. dosiahnutie plnohodnotného zapojenie kraja do medzinárodných

a celoslovenských sídelných a hospodárskych sústav,

3. podporovanie rozvoja kraja na základe rovnocenného zohľadnenia endogénnych a exogénnych podmienok a potenciálov rozvoja,

4. zdôraznenie špecifík kraja vyplývajúce najmä z lokalizácie krajského mesta, jeho väzieb v území, polohového potenciálu v súvislosti s otvorenými moţnosťami shengenského priestoru Európskej únie a jeho integrácia do Dunajského rozvojového koridoru,

5. určenie zásad a regulatívov štrukúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia z hľadiska jeho trvalo udrţateľného rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu,

6. určenie zásad a regulatívov usporiadania verejného dopravného vybavenia, 7. stanovenie zásad a regulatívov starostlivosti o ţivotné prostredie, územného

systému ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón,

8. stanovenie zásad a regulatívov priestorových poţiadaviek ochrany a vyuţívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov,

9. stanovenie vzájomnej nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzieb na susediace regióny,

10. stanovenie verejnoprospešných stavieb a chránených častí krajiny.

Jedným z cieľov riešenia ÚPN R-NSK je aj podporovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja pomocou územnotechnických a urbanistických prostriedkov, ktorý je vyjadrený v jeho jednom zo základných koncepčných dokumentoch Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2008 – 2015 (ďalej aj ako PHSR). Podľa tohto dokumentu „dosiahnutie strategického cieľa v programovom období 2008 – 2015 znamená pre NSK nutnosť zvyšovať konkurencieschopnosť regiónu rýchlejším tempom ako porastie konkurencieschopnosť EÚ, pričom zvolený smer rozvoja musí spĺňať podmienku vyrovnaného a trvalo udrţateľného rozvoja v podmienkach globálnej ekonomiky. Napriek výraznému pokroku v poslednom období NSK zaostáva za krajinami EÚ nielen v ekonomickej výkonnosti, ale predovšetkým v kvalite dosiahnutého hospodárskeho rastu. Identifikované rozdiely sú navyše ešte výraznejšie medzi EÚ a jednotlivými regiónmi SR“. Ďalej je v tomto dokumente konštatované, ţe „globálny

strategický cieľ moţno definovať ako všestranný rozvoj územia v záujme zvýšenia kvality ţivota jeho obyvateľov v súlade s princípmi udrţateľného rozvoja.“

2.

Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu

Za územie Nitrianskeho kraja bol spracovaný Územný plán veľkého územného celku Nitrianskeho kraja (ďalej aj ako ÚPN VÚC) v roku 1997, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 297 zo dňa 28.4.1998 a jeho záväzná časť bola vydaná nariadením vlády č. 188/1998 Z. z.

V roku 2003 Nitriansky samosprávny kraj obstaral spracovanie zmien a doplnkov č. 1 ÚPN VÚC v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 473 z 9. mája 2002 k správe o zabezpečení vypracovania Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR ktoré odporúča predsedom samosprávnych krajov zabezpečiť obstaranie a schválenie zmien a doplnkov ÚPN VÚC jednotlivých krajov a spolupracovať pri dopracovaní Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR v znení uznesenia vlády slovenskej republiky č. 969 zo 4. septembra 2002 k návrhu na zmenu uznesenia vlády SR č. 473 z 9. mája 2002, ktorý spresňuje financovanie vytýčených úloh. Súčasťou týchto zmien a doplnkov bolo taktieţ zapracovanie príslušných statí záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 (KURS 2001), ktoré boli vydané nariadením vlády SR č. 528 zo dňa 14.8.2002.

V roku 2006 Nitriansky samosprávny kraj obstaral spracovanie zmien a doplnkov č. 2 ÚPN VÚC, ktoré boli finančne podporované z prostriedkov EU na základe získania grantu z Operačného programu Základná infraštruktúra. Predmetom zmien a doplnkov č. 2 bolo zohľadnenie cieľov novo spracovaného Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho kraja (PHSR), odvetvových koncepcií a zohľadnenie nových návrhov riešenia nadradenej dopravnej infraštruktúry.

Predchádzajúci územný plán tak v súlade s §30 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov aktuálne reagoval na záväznú časť v nadradenom dokumente KURS 2001, ako aj na meniace sa podmienky v odvetvových a krajských strategických dokumentoch. Riešenie nadradenej dopravnej infraštruktúry v čase spracovávania zmien a doplnkov č. 2 nebola jednoznačne vyjasnená a preto bola v ÚPN VÚC riešená variantne. V ostatnom čase sa oproti schválenému stavu v ÚPN VÚC koncepcia nadradenej dopravnej infraštruktúry, najmä koncepcia rozvoja diaľnic a rýchlostných ciest menila (Príloha č. 2 k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách – cestný zákon), ktorá sa ďalej spresňuje.

Oproti doterajšiemu ÚPN VÚC v platnom znení sa v čase zmenili niektoré legislatívne predpisy, ktoré je potrebné zohľadniť, a nastali zmeny vo vymedzení chránených území.

3.

Údaje o súlade riešenia územia so zadaním

V roku 2010 bolo v súlade so stavebným zákonom v decembri 2010 spracované Zadanie architektonickým ateliérom NEUTRA, ktoré bolo po riadnom pripomienkovaní schválené Zastupiteľstvom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja (ÚPN R-NSK) je spracovaný v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. v platnom znení (stavebný zákon), vyhláškou č. 55/2001 Z. z.. a v plnej miere rešpektuje a je v súlade so schváleným Zadaním.

B.

RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU

1.

Vymedzenie riešeného územia

Riešené územie územného plánu regiónu Nitrianskeho samosprávneho kraja je vymedzené hranicami Nitrianskeho kraja ako je stanovené územnosprávnym členením z roku 1997 s jeho územiami okresov Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce.

2.

Opis a zdôvodnenie navrhovanej základnej

urbanistickej koncepcie riešenia

Osídlenie Nitrianskeho kraja pozostáva z 354 obcí. Z toho je 15 obcí so štatútom mesta – Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, Levice, Šahy, Tlmače, Ţeliezovce, Nitra, Vráble, Nové Zámky, Štúrovo, Šurany, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce.

Vývoj osídlenia Nitrianskeho kraja v druhej polovici minulého storočia je charakteristický dvoma významnými trendmi. Od 60-tych rokov do začiatku deväťdesiatych rokov je zreteľná silná koncentrácia obyvateľov do centier, miest s počtom viac ako 20 tis. obyvateľov. V 90-tych rokoch nastal v tomto trende zlom, a vývoj osídlenia je charakteristický zastavením rastu najväčších obcí a miernym rastom najmenších obcí. Jednoznačne sa preukazuje zastavenie prudkého rastu najväčších obcí (obce s viac ako 20 tis. obyvateľov) a ich postupný pokles aţ do mínusových prírastkov v poslednom desaťročí a stabilizácia a mierny nárast ostatných veľkostných typov obcí, z ktorých najväčšie prírastky zaznamenávajú obce vo veľkosti 2 – 5 tis. obyvateľov. Vývoj obyvateľstva podľa veľkostných skupín obcí uvádza nasledovná tabuľka a graf.

Vývoj podielu obyvateľov podľa veľkostných skupín obcí

Veľkostná skupina obcí 1970 1980 1991 1996 2001 2006 2010 0 - 199 0,06 0,03 0,15 0,22 0,22 0,27 _0,27 200 - 499 2,48 3,12 4,24 4,14 4,10 4,09 _4,12 500 - 999 11,81 11,07 9,99 10,03 9,98 10,07 _9,75 1 000 - 1 999 25,24 22,44 21,10 19,34 20,16 20,01 _20,47 2 000 - 4 999 24,93 21,19 15,87 16,56 16,24 16,78 _17,28 5 000 - 9 999 11,60 8,67 6,75 6,80 6,80 6,83 _6,86 10 000 - 19 999 8,37 7,50 6,61 6,63 6,56 6,45 _6,35 20 000 - 49 999 7,86 16,34 23,43 24,15 23,79 23,52 _23,06 50 000 - 99 999 7,65 9,63 11,85 12,13 12,16 11,99 _11,84 nad 100 000 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 _0,00

Z pohľadu lokalizácie obcí s rozvojom obyvateľstva je moţné na základe posledných 20-tich rokov konštatovať nasledovné.

Z hľadiska nadregionálnych sídelných a hospodárskych súvislostí sa čím ďalej tým viacej prejavujú väzby v smere na trnavský a bratislavský kraj. Predovšetkým sa to prejavuje v smere dochádzky za prácou a tokov tovarov. Ide o vzťahy na mestá Trnava a Bratislava a ich aglomerácie. Okrem toho sa v priestore mesta Nitra, Trnava ako aj v ich zázemí rozvíjajú nové hospodárske aktivity. Tieto okolnosti majú vplyv aj na lokalizáciu výstavby nových bytov v obciach, ktoré majú najlepšiu dostupnosť k existujúcim a rozvíjajúcim sa hospodárskym aktivitám.

Hodnotením výstavby nových bytov (podiel novopostavených bytov za rok na 1000 obyvateľov priemerného počtu obyvateľov v obci), stavu bytov (prírastky bytov v priemere za rok na 1000 obyvateľov priemerného počtu obyvateľov v obci) a rastu obyvateľov (index rastu) moţno konštatovať nasledovné, čo je zrejmé aj z priloţených schém:

 podiel novopostavených bytov sa sústredil v západnej časti Nitrianskeho kraja a vo vyššej miere v menších obciach

 prírastky bytov sa sústredili v západnej časti Nitrianskeho kraja, najmä v území medzi mestom Nitra a Šaľa v smere na západ k hraniciam kraja

 napriek pozitívnemu podielu novopostavených bytov bol celkový prírastok bytov záporný (úbytok bytov)

 najmenší podiel novopostavených bytov je na východe kraja v osi Štúrovo – Ţeliezovce – Levice

 najvyššie úbytky bytov sú taktieţ na východe kraja v osi Štúrovo – Ţeliezovce – Levice

 index rastu obyvateľov sleduje v podstate podiel novopostavených bytov

 pokles obyvateľov je evidovaný aj v značnej časti obcí s novou bytovou výstavbou

V roku 2009 podiel miest tvoril v kraji 46,6% a podiel ostatných obcí bol 53,4%. Vývoj tohto podielu za obdobie 1991 aţ 2009 znázorňuje nasledovný graf.

Vývoj podielu miest a ostatných obcí v Nitrianskom kraji

45,0 46,0 47,0 48,0 49,0 50,0 51,0 52,0 53,0 54,0 55,0 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 podiel miest podiel ostatných obcí

Vo výhľade moţno uvaţovať s vývojom pomeru miest a obcí v dvoch krajných trendoch. Jeden je zaloţený na základe prolongácie dvadsaťročného vývoja, druhý trend vychádza z úvahy opätovnej konceptrácie obyvateľov do miest.(reurbanizácia). Tieto trendy sú zrejmé z priloţených grafov.

Prolongačný vývoj podielu obyvateľov v mestách a ostatných obciach kraja

Koncentračný vývoj podielu obyvateľov v mestách a ostatných obciach kraja

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností (zmeny podielov obyvateľov vo veľkostných skupinách obcí na strane jednej a bytovej výstavby a indexu rastu obyvateľov na strane druhej) sa odporúča stratégiu rozvoja osídlenia NSK podporovať územne diferencovane tak, aby čo najlepšie podporovala vytýčené ciele poskytovania rovnocených ţivotných podmienok obyvateľov a hospodárskeho rozvoja.

To predpokaldá na strane jednej vyuţívať a podporovať aglomeračné tendencie a z toho plynúce efekty v doteraz rozvinutom aglomeračnom priestore medzi mestami Nitra a Trnava s väzbou aţ na Bratislavu. K tomuto smeru rozvoja je moţné priradiť aj ťaţisko osídlenia tvorené okolo mesta Zlaté Moravce. Súčaťou tejto stratégie územného rozvoja sú aj priestory v urbanizačných rozvojových osiach v smere Nitra – Topoľčany, ako aj Nitra – Nové Zámky – Komárno. V tejto

45,0 46,0 47,0 48,0 49,0 50,0 51,0 52,0 53,0 54,0 55,0 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019 2021 2023 2025 2027

podiel miest podiel ostatných obcí Linear (podiel miest) Power (podiel miest) Expon. (podiel miest) Linear (podiel ostatných obcí) Power (podiel ostatných obcí) Linear (podiel ostatných obcí)

45,0 46,0 47,0 48,0 49,0 50,0 51,0 52,0 53,0 54,0 55,0 1991 1993 1995 1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019 2021 2023 2025 2027

podiel miest podiel ostatných obcí Poly. (podiel miest) Poly. (podiel ostatných obcí)

urbanizačnej rozvojovej osi leţia významné centrá Nové Zámky a Komárno, ktoré tak isto vo svojom okolí a medzi sebou majú vysoké prdpoklady pre pozitívny aglomeračný rozvoj, so zapojením menších centier ako sú Šurany, Hurbanovo a Kolárovo (v súlade s KURS 2001 ide o ťaţisko osídlenia druhej úrovne).

Na strane druhej sa odporúča v menej rozvinutých priestoroch východnej časti územia Nitrianskeho kraja zabezpečiť poţadované rovnocenné ţivotné podmienky pre obyvateľov a ich hospodársky rozvoj podporou koncentračných princípov rozvoja nadradenej sociálnej infraštruktúry s priamou, či nepriamou podporou hospodárskych aktivít do existujúcich sídelných centier. Ide predovšetkým o preferenciu koncentračného rozvoja aktivít do sídiel Šahy, Štúrovo, Ţeliezovce, Levice. Do týchto sídelných centier je ţiaduce podporovať, na základe špecifických podmienok jednotlivých územných častí a ich miest, také aktivity, ktoré sa môţu stať tzv. multiplikátormi v území. Ide o aktivity, ktoré svojou existenciou v danom konkrétnom prípade budú priťahovať ďalšie doplnkové a sprievodné aktivity, čím sa bude zlepšovať celkové sociálne a hospodárske prostredie jednotlivých územných súčastí. Tento koncepntračný princíp v danom území je plne akceptovateľný aj s ohľadom na tú skutočnosť, ţe uvedené sídelné centrá sú v optimálnej dostupnej vzdialenosti voči okolitým menším obciam a tak môţu bezprostredne plniť funkciu centier nadradenej sociálnej a obsluţnej infraštruktúry aj pre tieto obce.

Uvedené koncepčné zámery diferencovaného územného rozvoja Nitrianskeho kraja vyplývajú z vývoja posledných dvadsiatich rokov, ako aj zo skúsenostíi z vývoja v rozvinutých krajinách západnej Európy, ako aj zo všeobecných princípov územného rozvoja deklarovaných v akceptovaných európskych koncepciách priestorového rozvoja (European Spatial Development Perspective, VISION PLANET a pod.).

Uvedené koncepčné zámery vývoja sú schematicky naznačené na priloţenej schéme (Schéma dekoncentračno suburbanizačného vývoja sídelnej štruktúry Nitrianskeho kraja a Schéma koncentračného vývoja sídelnej štruktúry Nitrianskeho kraja).

Akceptovaním týchto trendov vývoja osídlenia a vychádzajúc z moţného variantného vývoja obyvateľov Nitrianskeho kraja uvedeného v kapitole 4.3. Výhľadový počet obyvateľov, potom by sa počty obyvateľov spolu za mestá a ostatné obce mohli vyvíjať ako to vyjadrujú nasledovné dva grafy.

Prolongačný vývoj podielu obyvateľov v mestách a ostatných obciach kraja vo variantoch 300 000 310 000 320 000 330 000 340 000 350 000 360 000 370 000 380 000 390 000 400 000 2010 2015 2020 2025 2030

real. linear mestá real. linear obce pesim. linear mestá pesim. linear obce optim. linear mestá optim. linear obce

Koncentračný vývoj podielu obyvateľov v mestách a ostatných obciach kraja vo variantoch

Aplikovaním vyššie uvedených trendov vývoja s úvahou, ţe podiel jednotlivých okresných miest z celkového počtu obyvateľov miest sa zachová, potom by sa vývoj počtu obyvateľov v osídlení v dvoch krajných hodnotách mohol pohybovať v rozmedzí tak, ako je to na nasledovnom grafe, čo v číselnom vyjadrení predstavuje vývoj počtu obyvateľov okresných miest uvedených v tabuľke.

Odhadovaný vývoj okresných miest podľa variantov vývoja obyvateľstva kraja a variantov podielu miest v kraji

2010 2015 2020 2025 2030 Komárno suburbanizačný vývoj 35 688 35 379 35 008 34 559 34 166 koncentračný vývoj 35 688 35 712 36 441 39 474 41 536 Levice suburbanizačný vývoj 35 137 34 833 34 468 34 025 33 639 koncentračný vývoj 35 137 35 160 35 879 38 865 40 895 Nitra suburbanizačný vývoj 83 503 82 780 81 911 80 860 79 942 koncentračný vývoj 83 503 83 558 85 265 92 361 97 184 Nové Zámky suburbanizačný vývoj 40 204 39 856 39 438 38 931 38 490 koncentračný vývoj 40 204 40 230 41 052 44 469 46 791 Šaľa suburbanizačný vývoj 23 647 23 443 23 197 22 899 22 639 koncentračný vývoj 23 647 23 663 24 146 26 156 27 522 Topoľčany suburbanizačný vývoj 28 400 28 154 27 858 27 501 27 189 koncentračný vývoj 28 400 28 418 28 999 31 412 33 053 Zlaté Moravce suburbanizačný vývoj 13 067 12 954 12 818 12 654 12 510 koncentračný vývoj 13 067 13 076 13 343 14 454 15 208 300 000 310 000 320 000 330 000 340 000 350 000 360 000 370 000 380 000 390 000 400 000 2010 2015 2020 2025 2030

real. polynomial mestá real. polynomial obce pesim. polynomial mestá pesim. polynomial obce optim. polynomial mestá optim. polynomial obce

Odhadovaný vývoj okresných miest podľa variantov vývoja obyvateľstva kraja a trendov vývoja podielu miest v kraji

3.

Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí

Koncepcie územného rozvoja Slovenska

V roku 2011 vláda SR schválila uznesením č. č. 513 z 10. augusta 2011 k návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2011 – návrh zmien a doplnkov č. 1 Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001. Súčasne v tomto uznesení vláda uloţila podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predloţiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 528/2002 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001. V nasledovnom texte sú zohľadnené navrhované časti zmien a doplnkov záväznej časti, ktoré v čase spracovania tohto územného plánu regiónu boli predmetom medzirezortného rokovania.

Záväzná časť KURS 2001 vo vzťahu k územiu Nitrianskeho kraja vyjadruje v regulatívoch tieto koncepčné princípy a rozvojové zámery, ktoré v zmysle §10 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení musia byť v riešení ÚPN R-NSK zosúladené:

1. V oblasti medzinárodných súvislosti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry:

1.1 Upevňovať priame väzby na jednu z hlavných európskych urbanizačných osí v smere Stuttgart - Ulm - Mníchov - Salzburg/Linz – Viedeň/Bratislava - Budapešť - Belehrad, a to najmä prepojeniami v oblasti toku Dunaja, Rozvíjať ťaţiská osídlenia a sídla pozdĺţ spojníc:

 katowickej a viedenskej aglomerácie,  katowickej a budapeštianskej aglomerácie,

1.6 Vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v SR a okolitých štátoch, s vyuţitím väzieb

10 000 20 000 30 000 40 000 50 000 60 000 70 000 80 000 90 000 100 000 2 010 2 015 2 020 2 025 2 030

Komárno pesim. linear Komárno optim. polynomial Levice pesim. linear Levice optim. poynomial Nitra pesim. linear Nitra optim. polynomial Nové Zámky pesim. linear Nové Zámky optim. poynomial Šaľa pesim. linear Šaľa optim. polynomial Topoľčany pesim. linear Topoľčany optim. poynomial Zlaté Moravce pesim. linear Zlaté Morvce optim. polynomial

jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce,

1.7 Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multímodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch kriţovania týchto koridorov v smere sever~juh a západ-východ.

2. V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislosti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry:

2.1. Formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr Slovenskej republiky v smere vytvárania polycentrickej siete ťaţísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie sa na celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov,

2.4. Podporovať predpoklady vytvorenia homogénneho bratisiavsko-trnavsko-nitrianskeho ťaţiska osídlenia medzinárodného významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú sústavu aglomerácií a miest,

2.5. Zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺţ komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky,

2.6. Formovať sídelnú štruktúru na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťaţísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov.

2.7 Podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obsluţných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier:

2.9. Podporovať rozvoj centier prvej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu:  Nitra

2.10. Podporovať rozvoj centier prvej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu:  Nové Zámky

2.11.Podporovať rozvoj centier druhej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu:  Komárno

 Levice  Topoľčany

2.13.Podporovať rozvoj centier tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu:  Šaľa

2.14.Podporovať rozvoj centier tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu:  Štúrovo  Zlaté Moravce  Kolárovo  Šahy  Šurany  Vráble

2.15.Podporovať rozvoj centier štvrtej skupiny:  Ţeliezovce

2.16.Podporovať rozvoj centier piatej skupiny:  Tlmače

2.17.Podporovať rozvoj kvartérnych centier, predovšetkým v aglomeráciách s najväčším predpokladom zabezpečiť rozvoj kvartérnych aktivít, akými sú:

 bratislavsko – trnavsko – nitrianska aglomerácia 2.18.Podporovať ako ťaţiská osídlenia najvyššej úrovne:

 nitrianske ťaţisko osídlenia ako aglomeráciu celoštátneho významu, 2.19. Podporovať ako ťaţiská osídlenia druhej úrovne:

 novozámocko-komárňanské ťaţisko osídlenia

2.20. Podporovať ako ťaţiská osídlenia tretej úrovne prvej skupiny:  levické ťaţisko osídlenia

 topoľčianske ťaţisko osídlenia  zlatomoravecké ťaţisko osídlenia

2.21. Podporovať ako ťaţiská osídlenia tretej úrovne druhej skupiny:  šahianske ťaţisko osídlenia

 štúrovské ťaţisko osídlenia

2.22. Podporovať ťaţiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí.

2.23. Podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťaţísk osídlenia pri vyuţívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území. 2.24. Sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov – sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funkčnej komplexnosti regionálnych celkov.

2.25. Formovať ťaţiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie.

2.26. Upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťaţiskami osídlenia.

2.27. Podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváţenej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa:  nitriansko – pohronskú rozvojovú os: Trnava – Nitra – Ţiar nad Hronom – Zvolen 2.28. Podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa:

 ţitnoostrovno-dunajskú rozvojovú os: Bratislava – Dunajská Streda – Komárno – Štúrovo

 ponitriansku rozvojovú os: Trenčín – Bánovce nad Bebravou – Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno

 hornonitriansku rozvojovú os: Topoľčany/Bánovce nad Bebravou – Partizánske – Prievidza – Handlová – Ţiar nad Hronom

 pohronskú rozvojovú os: Hronský Beňadik – Levice – Ţeliezovce – Štúrovo  juţnoslovenskú rozvojovú os: Dunajská Streda – Nové Zámky – Ţeliezovce –

Šahy – Veľký Krtíš – Lučenec (v úsekoch Dunajská Streda – Nové Zámky, Ţeliezovce – Dudince ako komunikačno-sídelnú os)

2.29. Podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa:

 piešťansko-topoľčiansku rozvojovú os: Vrbové – Piešťany – Topoľčany  podunajskú rozvojová os: Senec – Galanta – Nové Zámky

 krupinskú rozvojovú os: Zvolen – Krupina – Šahy – hranica s Maďarskou republikou (v úseku Krupina – Šahy – hranica s Maďarskou republikou ako komunikačno-sídelnú os)

3. V oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom:

3.1 Podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve zaloţenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a prírodných, kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností pričom pri ich rozvoji zohľadniť koordinovaný proces prepojenia sektorových strategických a rozvojových dokumentov. ,

3.2 Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavy a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov,

3.3 Pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich ekonomické danosti, špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie moţných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a ţivotné prostredie vidieckeho priestoru.

3.4. Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s poţiadavkami na moderný spôsob ţivota.

4. V oblasti zachovania, zhodnotenia a vyuţívania kultúrneho dedičstva:

4.1. Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kuitúrno – historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálne ekonomickom rozvoji.

4.2. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji:

 územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva,

 pamiatkový fond, ktorý tvoria pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a národné kultúrne pamiatky, ako aj ochranné pásma všetkých kategórií pamiatkového fondu,

 územia historických jadier miest a obcí,

 známe a predpokladané archeologické náleziská a archeologické nálezy,  územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond,

 novodobé architektonické a urbanistické diela,

 areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím,  historické technické diela,

 historické krajinné štruktúry vrátane území s rozptýleným osídlením.

4.3. Rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma.

5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov, nerastného bohatstva a starostlivosti o krajinu a tvorby krajinnej štruktúry:

5.1. Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne vyuţívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej stability, biotickej, integrity krajiny a biodiverzity na úrovni, národnej, regionálnej aj lokálnej.

5.2. Rešpektovať pri organizácii, vyuţívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností. V chránených územiach (európska sústava chránených území NATURA 2000 vrátane navrhovaných, národná sústava chránených území,

chránené územia vyhlásené v zmysle medzinárodných dohovorov), v prvkoch prírodného dedičstva UNESCO, v NECONET, v biotopoch európskeho významu, národného významu a v biotopoch druhov európskeho a národného významu zosúladiť vyuţívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny s cieľom udrţania resp. dosiahnutia priaznivého stavu druhov, biotopov a častí krajiny.

5.3. 5.3. Rešpektovať pri umiestňovaní činností do územia hodnotovo-významové vlastnosti krajiny integrujúce v sebe prírodné a kultúrne dedičstvo, nerastné bohatstvo, vrátane energetických surovín, zohľadňovať ich predpokladané vplyvy na ţivotné prostredie, na charakteristický vzhľad krajiny a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, ako aj elimináciu neţiaducich zmien v charakteristickom vzhľade krajiny.

5.4. Zabezpečovať zvýšenie ekologickej stability, prípadne obnovu biotickej integrity a biologickej rozmanitosti v územiach a krajinných segmetoch s narušeným prírodným resp. ţivotným prostredím.

5.6. Identifikovať stresové faktory v území a zabezpečovať ich elimináciu.

5.7. Zabezpečovať vhodnú delimitáciu pôdneho fondu v súlade s potenciálom územia.

5.8. Uplatňovať účinné krajinnoekologické a technické opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov pri vyuţívaní prírodných zdrojov a kultúrno-historických štruktúr. 5.9. Rešpektovať kvalitnú poľnohospodársku pôdu ako základný pilier potravinovej bezpečnosti štátu. Zabezpečiť ochranu najkvalitnejších a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôd pred ich zástavbou uţ v rámci územnoplánovacej činnosti. Zabezpečovať ochranu pôdnych zdrojov vhodným a racionálnym vyuţívaním poľnohospodarskej a lesnej krajiny.

5.10. Asanovať a revitalizovať územia s vysokým stupňom environmentálnej záťaţe. 5.11. Zabezpečiť ochranu a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, nerastného bohatstva vrátane energetických surovín a obnoviteľných zdrojov energie, eliminovať nadmerné čerpanie neobnoviteľných zdrojov, regulovať vyuţívanie obnoviteľných zdrojov v súlade s mierou ich samoreprodukcie a revitalizovať narušené prírodné zdroje, najmä tie, ktoré sú poškodené alebo zničené následkom klimatických zmien, ţivelných pohrôm a prírodných katastrof.

5.12. Riešiť ochranu nerastného bohatstva a jeho racionálneho vyuţívanie v súlade s organizáciou priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania a s poţiadavkami na ochranu prírody a krajiny.

5.13. Zabezpečovať trvalo ochranu krajiny v zmysle Európskeho dohovoru o krajine smerujúcu k zachovaniu a udrţaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania, alebo ľudskej aktivity.

6. V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja:

6.1. Rozvíjať decentralizovanú štruktúru ekonomiky prostredníctvom vytvorenej polycentrickej sústavy mestského osídlenia a tým zabezpečovať aj vyváţenú socio-ekonomickú úroveň regiónov v súlade s platnými strategickými a programovými dokumentmi v oblasti regionálneho rozvoja.

6.2. Zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie dobudovaním a modernizáciou územia regiónov verejnou infraštruktúrou. 6.3. Diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest a regiónov a podporovať v záujme trvalej udrţateľnosti malé a stredné podnikanie.

6.4. Vytvárať podmienky pre rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou a zvyšovať vzdelanostnú úroveň a mobilitu pracovnej sily v regiónoch.

6.5 Sústrediť pozornosť na rozvoj „Globálnej informačnej spoločnosti" v Slovenskej republike predovšetkým skvalitňovaním infraštruktúry komunikačných systémov. 6.6 Zvyšovať kvalitu riadenia a koordinácie nástrojov regionálnej a územnoplánovacej politiky.

6.7. Zvyšovať konkurencieschopnosť a ekonomickú výkonnosť regiónov rozvíjaním inovačného potenciálu regiónov a efektívnejším vyuţívaním existujúcich výrobných zdrojov.

7. V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva:

7.1. Stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a ţivotného prostredia. V územnom rozvoji rešpektovať zachovalé a prevádzkyschopné závlahové sústavy a odvodňovacie kanálové siete a čerpacie stanice.

7.2. Stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencované podľa Poľnohospodárskych produkčných oblastí.

7.3. Zabezpečiť v záujme rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach so sťaţenými prírodnými podmienkami primeranú ţivotnú úroveň a zlepšenie kvality ţivota vidieckeho obyvateľstva prostredníctvom podpory vybraných centier s vyuţitím ich prírodného, demografického a kultúrno – historického potenciálu v prospech rozvoja vidieckych oblastí.

7.4. Rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace s poľnohospodárskou a lesnou činnosťou, ako integrovanú súčasť hospodárenia na pôde, podporujúce rozvoj vidieka.

7.5 Realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách. 7.6. Rešpektovať lesné pozemky a ich ochranné pásmo ako limitujúci prvok pri územnom rozvoji krajiny.

7.7. Zabezpečiť pri reštrukturalizácii krajiny vrátane projektov pozemkových úprav podmienky pre uplatňovanie zásad tvorby krajiny s rešpektovaním špecifických foriem osídlenia a historických krajinných štruktúr v typickom charaktere poľnohospodárskej krajiny.

8. V oblasti priemyslu a stavebníctva:

8.1. Vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a asanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov.

8.2. Podporovať budovanie rôznych typov priemyselných parkov vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky na základe zhodnotenia a ich externých a interných lokalizačných faktorov.

8.3. Vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno – historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a vyuţívať pritom predovšetkým miestne suroviny.

8.4. Vychádzať pri vytáraní a prevádzke výrobných kapacít z vyuţitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál).

9. V oblasti rekreácie a turizmu

9.1. Podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu a ktoré z hľadiska potenciálu patria medzi ťaţiskové formy na Slovensku (vidiecky cestovný ruch a agroturistika, mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch, zimný cestovný ruch a zimné športy, zdravotný cestovný ruch, letná turistika a pobyty pri vode.

9.2. Nadviazať na medzinárodný turizmus a to najmä sledovaním turistických tokov a dopravných trás prechádzajúcich, resp. končiacich na Slovensku. Venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu.

9.3. Previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho turizmu.

9.4. Dotvoriť funkčno-priestorový systém rekreácie a turizmu na celoslovenskej úrovni vytváraním siete rekreačných územných celkov, siete rekreačných záujmových území väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia. 9.5. Viazať lokalizáciu sluţieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pričom vyuţiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok.

9.6. Podporovať podmienky pre prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich záujmovom území.

9.8. Podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe vyuţitia špecifík daného územia.

9.9. Na podporu rozvojových smerov turizmu vyuţívať ţelezničnú a cestnú dopravu, rozvoj a pripájanie cyklotrás, ako aj budovanie príslušnej technickej infraštruktúry. 9.10. Zabezpečovať' na územiach európskej sústavy chránených území a územiach národnej sústavy chránených území funkcie spojené s rozvojom turizmu a rekreácie tak, aby nedochádzalo k zhoršeniu stavu ochrany týchto území a predmetu ich ochrany.

10. V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry: Školstvo:

10.1. Podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích zariadení na území štátu,

10.2. Zniţovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelania podporou vzdelávacích centier v prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu práce a podporovaným ekonomickým aktivitám,

10.3. Diverzifikovať vysokoškolské štúdium predovšetkým do území, ktoré sú ekonomicky problémové a ktoré potrebujú nové rozvojové impulzy. V týchto územiach vytvárať v súčinnosti s podporou adekvátnych ekonomických aktivít vysoké školy podstatne viac zamerané na prax, t.j. zabezpečujúce štúdium na bakalárskej úrovni a sledujúce podporované ekonomické aktivity.

10.4. Podporovať vytváranie stredných odborných škôl, ktoré poskytujú pomaturitné vzdelávanie v oblastiach vyţadujúcich podporu regionálneho rozvoja.

Zdravotníctvo:

10.5. Rozvíjať zdravotnícke zariadenia v záujme ich optimálneho vyuţitia v rovnocennej prístupnosti obyvateľov.

10.6. Podporovať malé a stredné podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.

10.7. Rozšíriť kapacitu liečební, hospicov a domov ošetrovateľskej starostlivosti v súlade s potrebami obyvateľstva v regiónoch.

Sociálne veci:

10.8. Podporovať rozvoj a dostupnosť sociálnych sluţieb poskytovaných v zariadeniach sociálnych sluţieb v súlade s národnými prioritami rozvoja sociálnych sluţieb a potrebami obyvateľov v území a opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

10.9 Vytvoriť podmienky pre postupné transformovanie veľkokapacitných zariadení sociálnych sluţieb na komunitne orientované formy sociálnych sluţieb, spojené s modernizáciou a zvyšovaním kvality poskytovaných sluţieb a ich efektívnym zabezpečovaním a vytvoriť podmienky na pokračovanie procesu transformácie a humanizácie zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Kultúra a umenie:

10.10. Podporovať rovnomerne prevádzku a činnosť existujúcej siete kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry a kultúrnych sluţieb obyvateľstvu.

11. V oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia:

11.1. Stabilizovať základné zónovanie Slovenskej republiky v priestoroch:  Juhozápadné Slovensko a dopravno – gravitačné centrum Nitra/Trnava

11.2. Rešpektovať nadradené postavenie paneurópskych multimodálnych koridorov Medzinárodného dopravného fóra (ďalej len ITF), ktorá je nástupníckou organizáciou Európskej konfederácie ministrov dopravy (CEMT) a dopravných sieti TEN-T. V ich rámci rešpektovať prioritnú pozíciu projektov európskeho záujmu.

11.3. Rešpektovať dopravné siete a zariadenia TEN-T a európskych dohôd alokované a plánované v trasách paneurópskych multimodálnych koridorov ITF:  11.3.1. multimodálny koridor č. IV. (Berlín/Norimberg – Praha) – Kúty –

Bratislava/Rusovce – (Budapešť – Rumunsko/Turecko/Grécko) lokalizovaný pre cesty siete TEN-T, (Berlín/Norimberg – Praha) – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – (Budapešť – Rumunsko/Turecko/Grécko) lokalizovaný pre konvenčné trate ţelezničnej a kombinovanej dopravy siete TEN-T,

 multimodálny koridor č.VII. vodná cesta Dunaj s verejnými prístavmi v Bratislave, Komárne a Štúrove

11.4. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú a plánovanú v trasách mimokoridorových ITF sieti konvenčnej ţelezničnej a kombinovanej dopravy TEN-T:  Nové Zámky – Komárno – (Komárom)

 Nové Zámky/Palárikovo – Levice – Zvolen – Lučenec – Košice s hlavným ţelezničným uzlovým bodom vo Zvolene.

11.5. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú a schválenú v trasách mimokoridorovej ITF cestnej siete TEN-T

 Martin – Turčianske Teplice – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – (Budapešť)

11.7. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGR) koridory ciest

 E 58 (Viedeň) – Bratislava – Zvolen – Košice – Vyšné Nemecké – (Uţhorod – Kišinev – Odesa – Cherson – Rostov na Done),

 E 77 (Pskov – Riga – Gdansk – Varšava – Krakov) – Trstená – Ruţomberok – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy – Maďarská republika (Budapešť)

 E 571 Bratislava – Zvolen – Košice

11.8. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru navrhovanú ako upravená existujúca alebo výhľadová súčasť medzinárodných cestných sietí

 Nitra – Nové Zámky - Komárno

11.9. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd (AGC, AGTC) koridory konvenčných tratí a zariadenia ţelezničnej a kombinovanej dopravy  trate E 61, C – E 61 (Štokholm – Berlin – Praha – Lanţhot) – Kúty –

Bratislava/Rusovce – (Hegyeshalom), Bratislava – Nové Zámky – Komárno – (Komárom – Budapešť)

11.10. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru navrhnutú na zaradenie do európskych dohôd (AGC, AGTC) koridory tratí a zariadenia ţelezničnej a kombinovanej dopravy  trať kombinovanej dopravy Palárikovo/Nové Zámky – Zvolen – Košice

11.11.13. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru zaradenú podľa európskych dohôd AGN Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu, existujúce aj plánované a Protokolu k Dohode AGTC o kombinovanej doprave po vnútrozemských vodných cestách k európskej dohode o najdôleţitejších trasách medzinárodnej kombinovanej doprave a súvisiaci objektoch z roku 1991

 E 80, C – E 80 rieka Dunaj s verejnými prístavmi a terminálmi kombinovanej dopravy v prístavoch P 80 – 38, C – P 80 – 38 Bratislava, P 80 – 40, C – P 80 – 40 Komárno, P 80 – 41, C – P 80 – 41 Štúrovo,

 E 81, C – E 81 koridor rieky Váh od ústia do Dunaja po Ţilinu a koridor spojenia riek E 81 Váh – E 30 Odra s verejnými prístavmi v prístavoch P 81 – 01 Komárno, P 81 – 04 Hlohovec, P 81 – 05 Piešťany, P 81 – 06 Nové Mesto nad Váhom, P 81 – 07 Trenčín, P 81 – 08 Dubnica nad Váhom, P 81 – 09 Púchov, P 81 – 10 Povaţská Bystrica, P 81 – 11 Ţilina a P 81 – 12 Čadca a terminálmi kombinovanej dopravy v prístavoch P81 – 03, C81 – 01 Sereď, P81 – 02, C81 – 02 Šaľa,

11.15. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru celoštátnej úrovne – koridory ciest

 Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec (s existujúcimi a plánovanými komunikáciami),

 Veľký Meder – Komárno,

 Nitra – Topoľčany – Partizánske – Prievidza – Nitrianske Pravno – Turčianske Teplice, s vetvami Topoľčany – Chynorany – Bánovce nad Bebravou, Nitra – Hlohovec – Leopoldov,

11.16. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne – koridory konvenčných ţelezničných tratí

 Bratislava – Dunajská Streda – Komárno,  Šurany – Nitra – Prievidza – Horná Štubňa,  Kozárovce – Luţianky – Zbehy – Leopoldov,  Zvolen – Šahy,

11.17. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne – koridory ciest  Sládkovičovo – Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo,

 Šoporňa – Šaľa,

 Galanta – Dunajská Streda,  Komárno – Štúrovo,

 Hronský Beňadik – Kalná nad Hronom – Štúrovo,  Nitra – Vráble – Kalná nad Hronom – Levice,

 Levice – Bátovce – Banská Štiavnica – Hronská Breznica – koridor AGR (R1) 11.18. Rešpektovať dopravnú infraštruktúru nadregionálnej úrovne – existujúce a potenciálne letiská pre medzinárodnú dopravu v Nitre, Prievidzi, Trenčíne, Ruţomberku, Kamenici nad Cirochou a Prešove.

11.20. Proporcionálne podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu, ktorá, spolu s paneurópskymi multimodálnymi koridormi ITF a sieťami TEN-T, vytvára nadradenú dopravnú sústavu Slovenskej republiky.

12.1. Vodné hospodárstvo

12.1.1. Zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať potrebné protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí. Nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach s dôrazom na odvedenie vnútorných vôd v súlade s ekologickými limitmi vyuţívania územia a ochrany prírody, 12.1.2. Zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom pribliţovať sa postupne k úrovni vyspelých štátov EÚ.

12.1.3. Zvyšovať vyuţívanie kapacít vybudovaných veľkozdrojov pitnej vody (vodárenských nádrţí) urýchlením výstavby prívodov vody a vodovodných sietí v obciach v bilančnom dosahu týchto zdrojov.

12.1.4. Zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie zdrojov, vyuţívaním vzájomného prepojenia zdrojov podzemnej a povrchovej vody a budovaním vodárenských dispečingov.

12.1.5. Zavádzať opatrenia na zniţovanie strát vody, orientovať investície na rekonštrukciu diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí.

12.1.6. Zabezpečovať územnú prípravu pre výstavbu veľkokapacitných zdrojov vody na zásobovanie v deficitných oblastiach a v oblastiach s ohrozenou kvalitou vody a vodohospodárskych diel v súlade s racionálnym vyuţívaním vodohospodárskeho potenciálu.

12.1.7. Zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil súlad medzi rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia.

12.1.8. Zabezpečiť poţiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zniţovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom zásobovaných obyvateľov pitnou vodou.

12.1.9. Zabezpečiť poţiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zosúladiť vypúšťanie odpadových vôd z jestvujúcich kanalizácií a čistiarní odpadových vôd s legislatívou poţadovaným stavom.

12.1.10. Zabezpečiť poţiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zvyšovať úroveň v odkanalizovaní miest a obcí v súlade s poţiadavkami legislatívy EÚ (budovať čistiarne odpadových vôd v sídlach s verejnou kanalizáciou, budovať verejné kanalizácie s mechanicko-biologickým čistením v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov a pod.).

12.1.11. Prioritne podporovať výstavbu kanalizácií s čistiarňami odpadových vôd v obciach leţiacich v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

12.1.12. Vodné hospodárstvo zamerať na zadrţanie vody v povodiach. S týmto cieľom zabezpečiť' obnovu povodí tak, aby plnili funkciu zadrţiavania a postupného prepúšťania vody, zvlášť pri mimoriadnych situáciách.

12.2. Energetika

12.2.1. Zabezpečiť územné podmienky pre výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie a tepla a s tým súvisiacich stavieb, vrátene zabezpečenia územnej prípravy, výstavbu a dobudovanie vnútroštátnych elektrických vedení a zariadení slúţiacich na prenos elektrickej energie, výstavbu ďalších medzinárodných prepojení v súvislosti s liberalizáciou energetiky a s otvorením trhov s elektrickou energiou v súlade so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR.

12.2.2. Pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych a medzinárodných elektrických sietí a zariadení rešpektovať existujúce koridory vedení 220kV a 400kV a navrhované siete v existujúcich, či novo navrhovaných koridoroch.

12.2.2.1. koridor pre nové vedenie 2x400 kV ZVN v profile Gabčíkovo – Veľký Ďur,

12.2.2.2. koridor pre výstavbu nového vedenia 1x400kV ZVN v trase Veľký Ďur - Levice, ktorý je situovaný súbeţne s jestvujúcim vedením 400 kV V490 po jeho juţnej strane,

12.2.2.3. koridor jestvujúceho vedenia VVN 220 kV V274 Kriţovany – Bystričany pre výstavbu nového vedenia 2x400 kV ZVN, pričom sa koridor jestvujúceho vedenia rozšíri zo súčasných 55 m na 80 m vrátane ochranného pásma.

12.2.3. Optimalizovať diverzifikované územné vedenie trás potrubných vedení strategických surovín (ropa, zemný plyn) v súlade s rozvojom ropného a plynárenského priemyslu s cieľom udrţať a posilniť strategicky dôleţité postavenie Slovenska z pohľadu medzinárodných tranzitov a obchodu v Európe.

12.2.4. Rešpektovať územný dopad prepojenia SR na tranzitný plynovod JAMAL a potrebu výstavby ďalších zásobníkov plynu.

12.2.5. Akceptovať v územnom rozvoji potrebu dobudovania skladovacích kapacít pre núdzové zásoby ropy v objeme 90 dní spotreby uplynulého roku a stavieb pre zabezpečenie diverzifikácie zásobovania Slovenska ropou.

12.2.6. Presadzovať uplatnením energetickej politiky SR, regionálnej energetickej politiky a vyuţitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udrţať a inovovať uţ vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom.

12.2.7. Vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie vyuţívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike.

12.2.8. Podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami vyuţitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvateľstva i sluţieb.

12.3. Odpadové hospodárstvo

12.3.1. Usmerniť cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a mnoţstvami odpadov v určenom čase, budovania nových zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, ako aj budovania zariadení na iné nakladanie s odpadmi v území v súlade s Programami odpadového hospodárstva.

12.3.2. Vytvárať územné predpoklady pre zabezpečenie zneškodňovania nebezpečných odpadov ako podmienku ďalšieho rozvoja niektorých priemyselných odvetví.

12.3.3. Koordinovať a usmerňovať výstavbu nových skládok tak, aby kapacitne a spádovo zabezpečili poţiadavky na ukladanie odpadov v jednotlivých regiónoch podľa ich špecifickej potreby.

12.3.4. Vytvárať územné podmienky pre výstavbu regionálnych podnikov a prevádzok na separáciu a recykláciu odpadov a spaľovní odpadov pre jednotlivé oblasti s ich lokalizáciou v optimálnom dosahu najväčších producentov odpadov.

4.

Základné demografické, sociálne a ekonomické

východiská podmieňujúce rozvoj územia

4.1.

Retrospektívny vývoj obyvateľstva

Počet obyvateľov Nitrianskeho kraja mal pri sčítaní ľudu, domov a bytov v r. 1970 678 733 obyvateľov, v r. 2010 (podľa stavu k 31.12.) 704 752 obyvateľov. Od r. 1970 do r. 2010 sa zvýšil o 26 019 osôb, t.j. o 3,8 %. Najvyšší nárast počtu obyvateľov bol v rokoch 1970-1980 (počet obyvateľov kraja sa zvýšil o 29 901 obyvateľov, t.j. o 4,4