Pápež František chce prebudiť svedomie sveta

TRADIČNÉ NOVINY súČAsNÉHO KREsŤANA

zALoŽENé V RoKu 1849¡RoČNÍK 131 ¡www.KAToLICKENoVINy.SK ¡CENA 0,50 €¡24. ApRÍLA 2016

16

pRVé ČÍTANIE (Sk 14, 21b – 27) RESpoNzÓRIoVý ŽALm (Ž 145, 8 – 9. 10 – 11. 12 – 13b)

C

pIATA VEľKoNoČNá NEdEľA EVANJELIum

( Jn 13, 31 – 33a. 34 – 35) dRuhé ČÍTANIE

(Zjv 21, 1 – 5a)

Svätý otec František navštívil 16. apríla grécky ostrov Lesbos, kde sa stretol s utečencami. dvanásť migrantov odletelo s pápežom z Lesbosu do Ríma.

VIAC NA STRANE 4, 5

»

SNÍmKA: pRoFImEdIA.SK

RozhoVoR TýŽdňA

Pastorácia nepočujúcich

nie je len o posunkoch

VIAC NA STRANE 16 – 17

»

duChoVNá obNoVA TémA

V tomto roku často skloňujeme slovo „mi-losrdenstvo“. Chceli by sme vniknúť do je-ho podstaty, objaviť hlavnú emóciu, ktorú nesie. Na niečo sme prišli, no ešte stále má-me čo robiť, aby smá-me jeho hlboký význam naplno uchopili. Nejde to ľahko, milosrden-stvo treba žiť, aby sme vedeli, o čo ide.

Ako sa učiť

zvládať emócie

Termín emócie je jedným z tých, ktoré sú notoricky známe, až sme podľahli ilú-zii, že vieme, čo presne znamenajú a pre-stali sme nad ich obsahom rozmýšľať. Práve emócie spôsobujú, že aj keď vie-me, ako niečo má byť správne, urobíme to inak.

Pozor na odumieranie

ľudskosti

VIAC NA STRANE 10 – 11

»

VIAC NA STRANE 8 – 9

»

Hoci duchovná služba pre osoby so slu-chovým postihnutím v Cirkvi na Sloven-sku začala svoju misiu ešte v roku 1990, personálne nedosahuje očakávaný štan-dard. Katolícky kňaz, františkán Felix Mária Žiška OFM približuje radosti a pro-blémy pastorácie nepočujúcich.

Pápež František chce

prebudiť svedomie sveta

Pápež František chce

prebudiť svedomie sveta

katolícke noviny i 24. 4. 2016 piata veľkonočná nedeľa

2 | z domova

Deň otvorených dverí je udalosť, ktorá vyžaduje odvahu. Na jednej strane pre toho, kto dvere otvá-ra, ale aj pre toho, kto pozva nie do otvorených dverí prijme. Boho-slovci z troch slovenských kňaz-ských seminárov počas Nedele Dobrého pastiera neváhali otvoriť sa, počúvať a odpovedať aj na cit-livé otázky. Návštevníci zas moh-li zistiť, že nie všetko, o čom bomoh-li presvedčení, musí byť pravda.

Milí čitatelia, ani my sme nevá-hali a opäť sme sa snažili urobiť pre vás príťažlivé a užitočné číslo

Ka-tolíckych novín. Sledovali sme dianie

v Cirkvi – návštevu Svätého Otca v Grécku a jeho stretnutie s ute-čencami (s. 4, 5) či deň otvorených dverí v našich seminároch (s. 3). Prinášame hodnotne spracovaný text exhortácie pápeža Františka

Amoris lae titia, ktorý vám, milí čita

-telia, uľahčí pochopenie tohto zá-važného dokumentu (s. 6 – 7). Nad významom milosrdenstva v kaž-dodennom živote sa v rubrike

Du-chovná obnova zamyslel salezián

Jo-zef Luscoň (s. 8 – 9). Ako zvládať emócie tak, aby sme neškodili se-be ani iným, vám poradíme na stra-nách 10 a 11. Dych vyrážajúcu krá-su nórskej prírody si priblížime na stranách 12 a 13. O pastorácii nepo -čujúcich sme sa zhovárali s františ-kánskym kňazom Felixom Mária Žiškom, ktorý sa tejto náročnej službe venuje desať rokov (s. 16 – 17). V rubrike Misie a rozvoj ponúka -me pohľad na situáciu pôvodného obyvateľstva Brazílie, ktoré musí zná šať útlak a porušovanie základ-ných práv (s. 32).

Počas Nedele Dobrého pastiera sme sa zvlášť modlili za duchovné povolania. Nezabudli sme ani na našich pastierov, ktorí už Cir kvi slú žia, a na tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo a čoskoro odváž -ne i s pokorou vykročia do - neľah-kej služby. linda vaSiľová

p ú ť k a t o l í c k y c h m é d i í

Provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku Jozef Ižold a bratis -lavský arcibiskup metropolita Sta-nislav Zvolenský začali 14. apríla rokovania o zmene spravovania far-nosti a národnej svätyne v Šaštíne. Stretnutie k tejto problematike sa uskutočnilo na požiadanie Saleziá -nov dona Bosca.

Saleziáni sa rozhodli nepokra-čovať v pastoračnej činnosti v Šaš-tíne na základe niekoľkomesačné-ho zvažovania priorít a možností rozvoja saleziánskeho diela na Slo-vensku. Jozef Ižold túto otázku kon-zultoval s hlavným predstaveným v Ríme a s provinciálnou

kapitu-lou. Následne Provinciálna rada saleziánov ako najvyšší orgán reho -le na Slovensku zaujala záverečné stanovisko, s ktorým provinciál oboznámil bratislavského arcibis -kupa Zvolenského.

Saleziáni dona Bosca prišli do Šaštína v roku 1924, čím začali svo-ju činnosť na Slovensku. Ich čin-nosť v roku 1950 násilne prerušil komunistický režim. Svoje pôsobe-nie obnovili v roku 1991, keď zria-dili chlapčenské internátne gym-názium, stredisko pre mladých a prevzali starosť o farnosť a pútni-kov do národnej Svätyne Sedem-bolestnej Panny Márie. –tk kbS–

editoriál

Pozývame vás na mediálny deň

Nuncius hovoril so

sekulárnymi inštitútmi

Apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana prijal 12. apríla na Apoštolskej nunciatúre v Bratisla-ve zástupcov sekulárnych inštitú-tov Slovenska. Nuncia zaujímali charizmy jednotlivých sekulárnych inštitútov a tiež spolupráca s bis-kupmi a s konferenciami vyšších rehoľných predstavených muž-ských a ženmuž-ských reholí. Zástupcov inštitútov povzbudil do práce s tý-mi, ktorí sa nejakým spôsobom vy-členili z Cirkvi. Nuncius sa zároveň informoval o vzájomnej spoluprá-ci sekulárnych inštitútov a ocenil sformovanie Konferencie sekulár-nych inštitútov na Slovensku, kto-rá bude mať na starosti transpa-rentnú spoluprácu a komunikáciu v rámci Cirkvi. –tk kbS–

Saleziáni sa rozhodli nepokračovať v pastoračnej činnosti v šaštíne, kde mali na starosti správu miestnej farnosti i národnej Svätyne Sedembolestnej panny márie.

Saleziáni končia pastoráciu v Šaštíne

Už v sobotu 7. mája sa v Bratislave bu-de konať tradičná púť katolíckych médií. Tento rok bude spojená aj s po-dujatím Kapitulské dvory, ktoré umožní nazrieť do zákutí najstaršej ulice v hlavnom meste.

Svoj program pripravujú aj

Kato-lícke noviny. Deti sa môžu tešiť na

kú-tik s Dobromilkou a Svetlúšikom. Okrem toho na nich čaká Kúzelník Ivan s množstvom kúziel a balóno-vou šou. Na svoje si prídu aj milov-níci hudby. Katolícke noviny totiž v rámci mediálneho dňa prinášajú koncert skupiny Kapucíni & Stanley. Pochutnať si pritom budete môcť na príjemnom občerstvení.

Mediálny deň je príležitosťou pred-staviť diela, ktoré svojou službou prispievajú k šíreniu evanjeliového posolstva. Katolícke noviny sa tento priestor rozhodli venovať projektu Ráchelina vinica, ktorý pomáha že-nám s postabortívnym syndrómom. Počas mediálneho dňa sa budete môcť dozvedieť viac o tomto projek-te a zároveň prispieť na jeho činnosť. Okrem toho sa budete môcť poroz -právať s ľuďmi, ktorí tvoria Katolícke

noviny, a spoznať činnosť najstaršie ho

katolíckeho periodika na Slovensku. Naše dvere na Kapitulskej ulici 5 bu dú pre vás otvorené od 10.00 do 16.00. Tešíme sa na vašu náv šte vu. –red–

KATOLÍCKE NOVINY pripravili v rámci púte katolíckych médií koncert Skupiny kapucíni & Stanley. návštevníci mediálneho dňa budú môcť podporiť aj projekt ráchelina vinica

na mediálny deň pripravili Katolícke noviny koncert skupiny kapucíni & Stanley či vystúpenie kúzelníka ivana.

S P i š S k á k a P i t u l a – Deň otvo-rených dverí v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka sa začal svätou omšou, ktorú v Katedrále sv. Martina celebroval spišský biskup Štefan Sečka. Počas nej boli medzi kandidátov sviatostného svätenia prijatí ôsmi seminaristi piateho ročníka. V aule seminára sa návštev -níkom ako hosť prihovoril správca Oravského centra mládeže v Ústí nad Priehradou Ľuboš Laškoty. Program svojím vystúpe ním obohatila aj ka-pela seminaristov Men in Black. Pre deti boli pripravené hry a súťaže a ostatní návštevníci mali možnosť prezrieť si priestory kňazského se-minára, biskupského úradu aj Ka-tedrálu sv. Martina. tomáš tomuSko

www.katolickenoViny.Sk katolícke noViny | 24. 4. 2016

z DomoVa | 3

V procese blahorečenia Titusa Zemana nastal posun

kongregácia Pre kauzy SVätých Sa zaoberala PríPaDom mučeníctVa tituSa zemana a VyJaDrila o ňom SVoJe PozitíVne StanoViSko

V procese blahorečenia salezián-skeho kňaza Titusa Zemana (na snímke) nastal výrazný posun. In-formuje o tom Slovenská provin-cia Sa leziánov dona Bosca. Všetky procesné dokumenty skúma už Kongregácia pre kauzy svätých vo Vatikáne. Prípadom mučeníctva Titusa Zemana sa zaoberala 7. ap-ríla a vyjadrila o ňom svoje pozitív-ne stanovisko.

„Don Titus prežil vo väzení 13 ro-kov, predtým neváhal riskovať život za záchranu duchovných povo laní. Jeho príklad bude

po-vzbudením pre celé Slovensko,“ povedal provinciál saleziánov na Slovensku Jozef Ižold po oznáme-ní pozitívneho výsledku teologic-kej komisie.

Titus Zeman má už teraz titul Boží služobník. Saleziáni na Slo-vensku a Bratislavská arcidie céza skúmali jeho život v rokoch 2010 až 2012. Následne všetky materiá-ly putovali do Vatikánu na preskú-manie Kongregáciou pre kauzy svä-tých. Po vyjadrení komisie teológov budú dokumenty skúmať biskupi a kardináli. –Jl–, Snímka: archíV SDb

Kňazské semináre otvorili svoje brány

V troch SloVenSkých kňazSkých Seminároch Sa 17. aPríla konal Deň otVorených DVerí. náVšteVníci Si mohli Pozrieť, ako ŽiJú a VzDeláVaJú Sa buDúci PaStieri cirkVi

Akciu K si pripomenuli

v Leviciach

V Leviciach si 16. apríla pripome-nuli 66. výročie Akcie K, počas kto-rej komunistický režim násilne vy-viezol rehoľníkov z ich kláštorov. Spomienkovú svätú omšu celebro-val Jozef Kendra, ktorý je býcelebro-valým politickým väzňom. V homílii upo-zornil, že ideológia minulého reži-mu ovplyvňuje našu spoločnosť dodnes. V Leviciach pôsobila v ro-ku 1950 rehoľa Bratov tešiteľov, ktorá do miestneho kláštora prišla v roku 1947. Po Akcii K sa do Levíc nikdy nevrátila.

–Jl–

bratislavskí bohoslovci vytvorili pre návštevníkov seminára príjemnú atmosféru a pestrý

program. Snímka: Peter zimen

b r a t i S l a V a – Deň otvorených dverí v Kňazskom seminári sv. Cyri-la a Metoda sa začal Cyri-latinskou svätou omšou, ktorú v Katedrále sv. Marti-na celebroval bratislavský pomoc-ný biskup Jozef Haľko. Pripomenul, že moderní kňazi majú byť tými, ktorí iným otvárajú dvere, ale záro-veň majú byť schopní ísť a klopať na zatvorené dvere. Bohoslovci ná v -števníkom ukázali priestory seminá-ra. Tí si mohli pozrieť vynovenú au-lu, historickú zborovňu a seminárnu kaplnku. Popoludní zaujala bese da s leká rom a pedagógom Vladimí-rom Krčmérym. Účastníci sa na zá-ver spoločne modlili za duchovné povolania. linDa VaSiľoVá k o š i c e – Svoje brány otvoril aj kňaz-ský seminár sv. karola boromejského. Pro-gram začala svätá omša, ktorú celebroval košický arcibiskup metropolita bernard bo-ber. Seminaristov povzbudil, aby každý deň budovali živé priateľstvo s Ježišom a necha-li sa ním permanentne formovať, lebo jedi-ne priateľstvo s kristom a životodarná sila jeho prítomnosti ich môžu zachovať pre je-ho službu. Po svätej omši nasledovala pre-hliadka seminára, po ktorej sa návštevníci mohli občerstviť guľášom. Pripravené boli súťaže pre deti či vystúpenie bohoslovcov v podobe seminárneho „drišľaku“. Program zavŕšila spoločná modlitba vešpier v semi-nárnom kostole. na tohtoročný Deň otvo-rených dverí prišlo do košického seminára približne 800 návštevníkov.

Jakub PichoňSký, Snímka: Ján PčolinSký

V Deň otvorených dverí boli ôsmi semi-naristi prijatí medzi kandidátov sviatost-ného svätenia. Snímka: Jakub konkoľ

›

KATOLÍCKE NOVINy I 24. 4. 2016 PIATA VEĽKONOčNá NEDEĽA

4 | NázORy

ĽuDOVÍT MALÍK

Pápež František navštívil uplynu-lú sobotu grécky ostrov Lesbos, kde sa stretol s utečencami v tábore Mó-ria. Bola to krátka, ale intenzívna cesta, trvala iba päť hodín. Hovor-ca Svätej stolice Federico Lombar-di charakterizoval túto cestu ako humanitárnu a ekumenickú, pre-tože s pápežom medzi utečencami bol aj ekumenický patriarcha Kon -štantínopolu Bartolomej I. a pravo-slávny arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II. Táto cesta však bola bezpochyby aj pápežovým sil-ným politickým gestom európskym politikom.

Pápež prišiel medzi utečencov ako veriaci človek, pre ktorého je evanjelium najvyšším zákonom. Zdôrazňujem veriaci, pretože

oz-načiť sa za veriaceho a žiť svoju vieru v konkrétnom živote sú dve rozdielne veci. Mnohým sa pápe-žov postoj k téme utečencov zdá príliš otvorený, príliš „slniečkár-sky“, ako sa to dnes zvykne ozna-čovať, a aj od veriacich smeruje na jeho osobu tvrdá kritika. Ak by som to však mal zjednodušiť, tak Svätý Otec nerobí nič iné, len na-pĺňa to, čo hovorí Ježiš v Matúšo-vom evanjeliu a čo môžeme

paraf-rázovať na dnešnú dobu: utekal som pred vojnou a hladom a pri-chýlili ste ma.

Práve láska k tým najmenším a posledným bola hlavným dôvo-dom, prečo pápež cestoval na os-trov Lesbos. Samozrejme, takéto gesto nesie so sebou aj politický rozmer, aj keď sa to možno nepo-vie nahlas. Niektorí komentátori uvádzajú, že návšteva by mala za-triasť uspatou Európou a je výzvou

pre politikov začať seriózne riešiť tento problém. Sám pápež načrtol možné riešenie v príhovore k oby-vateľom ostrova. Povedal: „Aby sme boli skutočne solidárni s tým, kto je nútený ujsť z vlastnej kra-jiny, treba pracovať na odstráne-ní príčin tejto dramatickej skutoč-nosti.“ Jednoducho bez vytvorenia pokoja v krajinách, kde sa bojuje, bude musieť Európa znášať aj na-ďalej túto migračnú vlnu.

Pápež František priniesol svoje po-solstvo lásky a prijatia počas päť-hodinovej návštevy gréckeho os-trova Lesbos. Urobil to spôsobom, ktorý mal odozvu na celom svete. A urobil to tak, ako sa to stalo ty-pickým pre jeho pontifikát – slo-vami aj gestami.

Kým rozhodnutie vziať so sebou do Ríma tri sýrske utečenecké ro-diny – samých moslimov a obete Islamského štátu – bolo zo všet-kých gest najviditeľnejšie, urobil aj ďalšie, ktoré netreba prehliadať. Pápežovo rozhodnutie prísť na ostrov, cez ktorý už prešlo pol mi-lióna utečencov a momentálne na ňom uviazlo 60-tisíc ďalších, bolo samo osebe silným posolstvom pre európskych lídrov. Druhým mo-mentom bola práve návšteva

ute-čeneckého tábora Mória, v ktorom počnúc 20. marcom jeho obyvate-lia už nemajú slobodu pohybu.

Františkov plán navštíviť tábor Mória rýchlo podporili aj lídri Pra-voslávnej cirkvi v Grécku. Spojili sa tak v silnom geste za spravod-livosť a pokoj vo svete. Cirkevní predstavitelia jedli spolu s utečen-cami v jednej z unimobuniek, kto-ré sú sparťanským domovom pre všetkých v tábore.

A napokon, silným gestom bo-la pápežova účasť na spomienko-vej slávnosti za obete, ktoré zahy-nuli v Egejskom mori pri pokuse dostať sa do Grécka. František a pravoslávni lídri ako akt piety vhodili do morských vôd vence.

Európa je domovom ľudských práv, povedal pápež, a ktokoľvek

dosiahne nohou na európsku pev-ninu, by to mal pocítiť. Vedomý si súčasného odmietavého postoja Európy voči utečencom, František upozornil, že migranti nie sú len štatistické čísla, ale predovšetkým ľudia s tvárami, menami a svoji-mi príbehsvoji-mi.

Dnes sa v Európe stavajú barié-ry, no podľa pápeža bariéry nepri-nášajú pokrok, ale vedú k rozde-leniu a k budúcim konf liktom.

František vyjadril nádej, že Sve-tový humanitárny samit, ktorý sa má konať na budúci mesiac v Is-tanbule, prinesie pozitívne výsled-ky. Nezabudol však pripomenúť, že zmena môže nastať len vtedy, keď budeme postupovať spoločne. Tu je podľa pápeža nezastupiteľ-ná úloha cirkví a nezastupiteľ-náboženských komunít. Spolu s patriarchami vy-jadril František ochotu Východ-nej a ZápadVýchod-nej cirkvi pokračovať

v spolupráci, aby problémy súčas-nosti neviedli ku konf liktom, ale k rozkvetu civilizácie lásky.

Nezabudnime, že v podobnom duchu podpísali cirkevní predsta-vitelia spoločnú deklaráciu v tábo-re Mória. Dá sa to teda považovať za ďalšie významné ekumenické gesto v tomto rozhodujúcom bo-de histórie.

GERARD O’CONNELL, JEzuITSKý MAGAzÍN AMERICA PRÍSPEVOK JE KRáTENý, PREKLAD: –LIN–

Františkova výzva

Svätý Otec nerobí nič iné,

len napĺňa to, čo hovorí Ježiš

v Matúšovom evanjeliu: utekal

som pred vojnou a hladom

a prichýlili ste ma.

Noha na pevnine

Pápežovo rozhodnutie

prísť na ostrov, cez ktorý

už prešlo pol milióna

utečencov a momentálne

na ňom uviazlo 60-tisíc ďalších,

bolo samo osebe

silným posolstvom

pre európskych lídrov.

N A P Í S A L I V O S V E T E

www.KATOLICKENOVINY.SK KATOLÍCKE NOVINY | 24. 4. 2016

ZO SVETA | 5

A P O Š T O L S K Á C E S T A N A G R É C K Y O S T R O V L E S B O S

Na letisku v Mytilene na gréckom ostrove Lesbos pristál Svätý Otec krátko po desiatej hodine miestne-ho času. Privítal miestne-ho predseda gréckej vlády Alexis Tsipras, konštantí -no polský ekumenický patriarcha Bartolomej I. a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II. spo-lu s predsedom Gréckej biskupskej konferencie Frankiskosom Papa-manolisom OFMCap.

Podľa slov riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice P. Federica Lombardiho SJ pápež v rozhovore s predsedom gréckej vlády v sále v priestoroch letiska hovoril o ute -čeneckej a migračnej kríze, osobitne o situácii na ostrove Lesbos. Pápež pritom ocenil ľudský postoj gréc -keho ľudu a vernosť univerzálnym hodnotám napriek ťažkej ekonomic-kej situácii. P. Lombardi zdôraznil, že o utečeneckej kríze hovorili ako o európskom a medzinárodnom pro-bléme, ktorý si žiada komplexnú odpoveď, rešpektujúcu európske a medzinárodné právo, pričom treba zintenzívniť boj proti sieťam prevá-dzačov a vyvinúť bezpečné procedú-ry presídľovania do Európy.

V utečeneckom tábore Mória

Spolu s konštantínopolským patriar-chom a arcibiskupom Atén a

celé-ho Grécka pápež navštívil utečenec-ký tábor Mória, ktorý na ostrove od svojho vzniku v roku 2014 slúži ako centrum prvého prijatia migrantov. Náboženskí lídri podali veľkému poč-tu prítomných ruky so slovami po-vzbudenia a požehnávali tých, čo o to žiadali.

Všetci traja sa potom migrantom prihovorili z pripraveného pódia. František im okrem iného povedal: „Nestrácajte nádej!“ Za najväčší dar, ktorý si vzájomne môžeme dať, pri-tom označil milosrdenstvo, ochotu počúvať a chápať sa, slovo povzbude-nia a modlitbu.

Pápež František potom navštívil 250 žiadateľov o azyl a prijal od nich viaceré dary, napríklad kresby detí.

S miestnymi občanmi na pobreží

Po krátkom obede s malou skupin-kou migrantov sa pápež a pravosláv-ni predstavitelia presunuli na pobre-žie ostrova, aby sa stretli s miestnymi občanmi. Pápež sa katolíckej komu-nite a obyvateľom Grécka, ktoré na-zval „kolískou civilizácie“, poďako-val za „otvorené srdcia i dvere“: „Toľko jednoduchých ľudí dalo k dis-pozícii to málo, čo mali, aby sa pode-lili s tými, ktorí zostali bez ničoho. Boh odmení túto štedrosť aj štedrosť okolitých národov, ktoré od prvých

okamihov prijali s obrovskou poho-tovosťou mnohých nútených migran-tov.“ Podčiarkol aj dôležitosť Svetové-ho humanitárneSvetové-ho samitu, ktorý bude budúci mesiac v Istanbule rie-šiť problematiku utečeneckej krízy. Všetci traja náboženskí lídri

napo-kon predniesli modlitby na pamiat-ku obetí, ktoré zahynuli pri ceste mo-rom, a každý symbolicky hodil na morskú hladinu veniec. Počet mig -rantov, ktorí za prvé tri mesiace toh-to roku zahynuli v Stredozemnom mori, sa odhaduje na 700. –VRSK–

František ocenil ľudský postoj gréckeho ľudu

Svätý Otec František absolvoval 16. apríla svoju 13. zahraničnú apoštolskú cestu. Jej cieľom bol grécky ostrov Lesbos, útočisko mnohých migrantov. Pápež absolvoval túto cestu, aby sa spolu s čelnými predstaviteľmi pravoslávia poďakoval gréckemu ľudu za „veľkodušnosť“, ktorú preukazuje utečencom napriek ekonomickým problémom vlastnej krajiny.

Od začiatku roka 2016 bolo zaregistrovaných 172-tisíc vstupov na územie Eu-rópskej únie cez morské pobrežie, až 152-tisíc osôb pritom pristálo pri brehoch Grécka. V roku 2015 prišlo vyše milióna prisťahovalcov, z toho 856-tisíc cez Grécko. Podľa Caritas približne polovica z nich prešla práve cez ostrov Les-bos. Z tých, ktorí prichádzajú do Európy morskou cestou, pochádza 43 per-cent zo Sýrie, 23 perper-cent z Afganistanu, 14 perper-cent z Iraku a zvyšok najmä z kra-jín ako Pakistan, Irán, Nigéria, Gambia, Guinea, Senegal či Pobrežie Slonoviny.

Pápež František, konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. a arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronym II. po prejavoch v tábore Mória podpísali spoločnú deklará-ciu. V dvojstranovom dokumente sa kladie dôraz na odstránenie príčin nútenej migrácie a na kresťanský po-stoj solidarity s ľuďmi v núdzi. Okrem iného sa v ňom uvádza: „Vyzývame všetkých politických lídrov, aby vy-naložili všetky prostriedky na zabez-pečenie toho, aby jednotlivci a ko-munity vrátane kresťanov zostali vo svojich rodných krajinách a mohli spokojne požívať základné právo na život v mieri a v bezpečí.“ Spoločne

vyzývajú medzinárodné spoločen-stvo, aby spojilo sily „na ochranu menšín, pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a pašeráctvom, na elimino-vanie nebezpečných ciest, ako sú tie, čo vedú cez Egejské i celé Stredozem-né more, a na vyvinutie bezpečných procedúr nového usídľovania“. Ute-čeneckú krízu v Európe nazvali jed-nou z najvážnejších humanitárnych kríz od konca druhej svetovej vojny. Medzinárodné spoločenstvo tiež žia-dajú, aby „dalo ochrane ľudských ži-votov prioritu“ a všetkých vyzvali na ustavičnú modlitbu za tých, ktorých súčasná humanitárna kríza postihla. –VRSK–

Spoločná deklarácia náboženských lídrov

V tábore, kde sa teraz nachádza vyše 3 000 osôb, vzácnu návštevu očakávali dočas-ní obyvatelia s viacerými uvítacími transparentmi. SNÍMKA: PROFIMEDIA.SK

Apoštolská cesta na grécky ostrov Lesbos bola jasným gestom pápeža voči ľuďom v núdzi. František ho ešte umocnil, keď pri spiatočnom lete zobral so sebou do Ríma tri rodiny sýrskych utečencov. SNÍMKA: PROFIMEDIA.SK

S

vätý Otec František v exhortácii Amoris lae

-titia obsiahlo cituje záverečné správy

Bis-kupskej synody o rodine spolu s dokument-mi a učením svojich predchodcov a tiež mnohé vlastné katechézy o rodine. Okrem toho, tak ako v prípa de iných dokumentov magistéria, využí-va aj príspevky z rôznych biskupských konfe-rencií sveta (Keňa, Austrália, Argentína...) a citu-je významné osobnosti, ako citu-je Martin Luther King alebo Erich Fromm. Špecifický je odkaz na film Babettina hostina, pomocou ktorého pápež vysvet ľuje koncept nezištného daru.

Apoštolská exhortácia prekvapuje svojím rozsa-hom a členením: je rozdelená na 9 kapitol a vyše 300 paragrafov.

úvod (1 – 7)

V siedmich úvodných paragrafoch František po-ukazuje na komplexnosť témy, potrebu jej hlbo-kého preskúmania a oceňuje prácu synodálnych otcov ako „cenný mnohosten“ (AL 4), ktorý tre-ba chrániť. V tomto zmysle píše, že „nie všetky diskusie o doktrinálnych, morálnych či pastorač-ných témach musia byť vyriešené zásahom ma-gistéria“; pre niektoré otázky sa môžu hľadať rie-šenia zohľadňujúce miestne tradície a výzvy, pretože „kultúry sa medzi sebou veľmi líšia a kaž-dý všeobecný princíp (...), ak má byť zachováva-ný a aplikovazachováva-ný, musí byť inkulturovazachováva-ný“ (AL 3). Princíp inkulturácie je dôležitý dokonca aj v spô-sobe nastoľovania a chápania problémov, ktoré – mimo dogmatických otázok dobre definovaných magistériom Cirkvi – nemôžu byť „globalizova-né“. „Diskusie, ktoré nachádzame v spoločenských komunikačných prostriedkoch alebo v pub -likáciách, či dokonca medzi služobníkmi Cirkvi, vychádzajú z unáhlenej túžby zmeniť všetko bez dostatočného premýšľania alebo základu, a to až po postoj, ktorý chce všetko vyriešiť apliká ciou všeobecných noriem alebo vyvodením pre-hnaných záverov z niektorých teologických úvah“ (AL 2). Jasne hovorí, že treba vyjsť zo ste-rilného vytvárania protikladu medzi túžbou po zmene a čistou, jednoduchou aplikáciou abstrakt-ných noriem.

1. vo svetle slova (8 – 30)

Po vymedzení týchto predpokladov pápež odvíja prvú kapitolu ako meditáciu nad Žalmom 128, kto-rý je charakteristický tak pre židovský, ako aj kres-ťanský svadobný obrad. Ponúka Bibliu, ktorá „je plná rôznych rodín, generácií, príbehov lásky i ro-dinných kríz“ (AL 8) ako sprievodcu „na ceste aj pre tie rodiny, ktoré sú v kríze alebo prekonávajú ne-jakú bolesť. Ukazuje im cieľ ich cesty“ (AL 22).

2. realita a výzvy rodiny (31 – 57)

Vychádzajúc z biblických textov pápež v 2. kapi-tole uvažuje o aktuálnej situácii rodín a zaoberá sa mnohými výzvami, pričom rozsiahlo čerpá zo zá-verečných správ dvoch zhromaždení synody. Ci-tujúc Familiaris consortio zdôrazňuje, že „je užitoč-né venovať pozornosť konkrétnej realite“, pretože bez toho „nie je možné pochopiť ani požiadavky dneška, ani podnety Ducha Svätého“. Podľa pápe-ža pokora realizmu Cirkvi pomáha nepredstavo-vať „teologický ideál manželstva príliš abstrakt-ne, akoby bol umelo vytvorený, vzdialený od konkrétnej situácie a skutočných možností reál-nych rodín“ (AL 36). Tvrdí, že rodiny sa nepodpo-rujú len tým, že „budeme trvať na doktrinálnych, bioetických a morálnych otázkach bez toho, aby sme ich povzbudzovali otvárať sa voči milosti“ (AL 37). Nabáda kriticky prehodnotiť neprimerané predstavovanie manželstva a rodiny a nalieha dať priestor aj svedomiu veriacich: „Sme povolaní vy-chovávať svedomia, nie chcieť ich nahradiť“ (AL 37). Argumentuje tým, že Ježiš predkladal náročný ideál, no „nikdy nestratil súcitnú blízkosť s kreh-kými ľuďmi, ako bola Samaritánka alebo cudzo-ložnica“ (AL 38).

3. hľadieť na Ježiša – povolanie rodiny (58 – 88)

Tretia kapitola v 30 paragrafoch syntetickým spô-sobom objasňuje povolanie rodiny podľa evanjelia,

ako ho v priebehu času chápala Cirkev, najmä po-kiaľ ide o nerozlučnosť, sviatostný charakter man-želstva, odovzdávanie života a výchovu detí. Pá-pež tu rozsiahlo cituje najmä tri dokumenty:

Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu, Humanae vitae Pavla VI. a Familiaris consortio Jána

Pavla II. Neopomína ani „nedokonalé situácie“ a „zranené rodiny“. Hovorí pritom, že „rozlišova-nie prítomnosti ,semien Slova‘ v iných kultúrach (porov. Ad gentes, 11) možno aplikovať aj na man-želskú a rodinnú realitu“. V tomto kontexte pri-pomína duchovným pastierom všeobecný princíp, „že z lásky k pravde sú povinní dobre rozlišovať roz-ličné situácie“ (Familiaris consortio, 84), pretože „stu-peň zodpovednosti nie je vo všetkých prípadoch rov-naký a môžu existovať faktory, ktoré obmedzujú schopnosť rozhodovania“. Majú sa preto „vyhý-bať súdom, ktoré neberú do úvahy komplexnosť rôznych situácií“, a „pozorne si všímať, ako ľudia žijú a trpia v dôsledku svojej situácie“ (AL 79).

4. láska v manželstve (89 – 164)

Kapitola je inšpirovanou poetickou exegézou Pav lovho Hymnu na lásku (1 Kor 13, 4 – 7) s prekva-pivou psychologickou introspekciou emócií man-želov aj erotického rozmeru lásky.

Pápež si plne uvedomuje, ako je láska zakorene-ná v každodennosti a v dôsledku toho nepriateľ ská voči akémukoľvek idealizmu. Píše preto:

„Nemož-KATOlícKe NOviNy i 24. 4. 2016 piATA veľKONOčNá NedeľA

6 | ApOšTOlsKá exhOrTáciA

s y N T é Z A A p O š T O l s K e J p O s y N O d á l N e J e x h O r T á c i e AmoriS LAetitiA

Exhortácia hovorí jazykom skúsenosti a nádeje

ApOšTOlsKá pOsyNOdálNA exhOrTáciA AmoriS LAetitiA (rAdoSť z LáSky; AL) s pOdTiTulOm o LáSke v rodine – KTOrú pápeŽ FrANTišeK pOdpísAl Nie NáhOdOu 19. mArcA, NA sviATOK sv. JOZeFA – Je súhrNOm ZáverOv dvOch ZhrOmAŽdeNí BisKupsKeJ syNOdy O rOdiNe Z rOKOv 2014 A 2015

Za osobitne cennú a veľmi plodnú možno označiť štvrtú kapitolu exhortácie, ktorá predstavuje taký príspevok ku kresťanskému životu manželov, aký v podobných pápežských dokumentoch dosiaľ nemal obdobu.

Najdelikátnejšou časťou dokumentu je nesporne 8. kapitola nazvaná: Sprevádzať, rozlišovať

a integrovať krehkosť (291 – 312), v ktorej pápež zhŕňa to, čo bolo plodom synody so zreteľom na

kontroverzné témy. Konštatuje pritom, že vzhľadom na nespočetnú rôznorodosť konkrétnych si-tuácií „nemožno čakať od synody a tejto exhortácie novú všeobecnú kánonickú normatívu, kto-rá by bola aplikovateľná vo všetkých prípadoch“ (AL 300). Odvoláva sa na sv. Tomáša Akvinské-ho, ktorý sa zaoberá vzťahom medzi „normami a rozlišovaním“, a hovorí, že „... všeobecné normy... vo svojej formulácii nemôžu zahŕňať absolútne všetky špeciálne situácie“. A keďže vzhľa-dom na špecifickú situáciu to, čo je súčasťou praktického rozlišovania, nemôže byť povýšené na úroveň normy, „je možné iba opäť povzbudiť k zodpovednému individuálnemu a pastoračnému rozlišovaniu špecifických prípadov“ (porov. AL 304).

no nakladať na dvoch ľudí, ktorí majú svoje limi-ty, ťažké bremeno dokonalého napodobenia jed-noty, ktorá existuje medzi Kristom a jeho Cir kvou, pretože manželstvo ako znamenie obsahuje ,dyna-mický proces, ktorý krok za krokom napreduje, adekvátne k postupnému prijímaniu Božích da-rov‘“ (AL 122).

Na druhej strane pápež píše, že „v samotnej po-vahe manželskej lásky je otvorenosť voči defini-tívnemu rozhodnutiu“ (AL 123), lebo práve v tejto „kombinácii radostí a námah, napätia a relaxu, utrpenia a oslobodenia, uspokojenia a hľadania, ná-mah a potešení“ (AL 126) sa tvorí manželstvo.

Kapitola sa končí veľmi dôležitou úvahou nad „premenou lásky“, lebo „predĺženie života spôso-bilo to, čo nebolo bežné v iných dobách: vnútor-ný vzťah a vzájomná oddanosť sa musia uchovať štyri, päť alebo šesť desaťročí, a to zahŕňa nutnosť rozhodovať sa pre druhého zakaždým znovu“ (AL 163). To, že sa fyzická stránka mení, nezname-ná nutne, že mizne aj vzájomnezname-ná ľúbostnezname-ná príťaž-livosť, no mení sa: sexuálna túžba sa časom môže zmeniť na túžbu po dôvernosti a vzájomnosti. „Ne-smieme si sľubovať, že budeme k sebe pociťovať to isté po celý život. Namiesto toho si však môžeme dať pevné predsavzatie, že sa budeme usilovať mi-lovať a žiť v jednote, až kým nás smrť nerozdelí, a to v čoraz bohatšej dôvernej blízkosti“ (AL 163).

5. láska, ktorá sa stáva plodnou (165 – 198)

Kapitola sa sústreďuje na plodnosť lás ky. V hlbo-kom duchovnom i psychologichlbo-kom zmysle hovo-rí o prijatí nového života, o láske matky i ot ca, no aj o plodnosti v širšom zmysle – o adopcii a „kultú -re st-retania“ s ďalšími príbuznými a priateľmi. V rámci tohto sociálneho rozmeru pápež zdôraz-ňuje najmä úlohu špecifického vzťahu medzi mla-dými a starými aj vzťahu medzi bratmi a ses trami ako „cvičiska“ pre vzťahy s druhý mi.

6. Niektoré pastoračné perspektívy (199 – 258)

V tejto kapitole František rozsiahlo čerpá zo záve-rečných správ dvoch synodálnych zhromaždení, z vlastných katechéz a z katechéz Jána Pavla II. Pripomína, že rodiny sú subjektom a nie iba objektom evanjelizácie. Vzhľadom na to, „že vysvä -te ným služobníkom často chýba primeraná formá cia nato, aby sa zaoberali komplexnými prob lémami rodín“ (AL 202), nabáda zlepšiť psy-cho-afektívnu formáciu seminaristov a viac zapá-jať rodiny do výchovy k službe (porov. AL 203), sú-časne však dáva do pozornosti „skúsenosť, ktorú má dlhodobá východná tradícia so ženatými kňaz-mi“ (AL 202) – podľa pápeža „môže byť užitočná“.

V ďalšej časti sa zaoberá prípravou snúbencov na manželstvo, sprevádzaním manželov v prvých rokoch manželstva a v zložitých situáciách, zvlášť v krízach (porov. AL 239), ale i sprevádzaním opus-tených ľudí, oddelene žijúcich a rozve dených, a pri-pomína nedávnu reformu legislatívneho procesu na uznanie manželskej nulity. Poukazuje aj na utrpenie detí v konfliktných situáciách a

uzatvá-ra rozhodným: „Rozvod je zlo a náuzatvá-rast počtu roz-vodov je veľmi znepokojivý. Preto je bezpochyby našou najdôležitejšou pastoračnou úlohou voči rodinám posilňovať lásku a pomáhať liečiť rany tak, aby sme mohli preventívne predísť tomu, aby sa táto dráma našej doby rozšírila“ (AL 246).

Napokon sa venuje manželstvám medzi prísluš-níkmi rôznych kresťanských denominácií, man-želstvám osôb rôzneho vierovyznania a rodinám s rodinným príslušníkom s homosexuálnymi sklonmi, pričom odmieta akúkoľvek nespravodlivú dis -krimináciu a agresiu voči nim.

Pastoračne cenná je záverečná časť kapitoly, tý-kajúca sa straty drahej osoby a vdovstva.

7. Upevniť výchovu detí (259 – 290)

Siedma kapitola sa venuje výchove detí vrátane významu trestov a odmien. Osobitne dôležitý a pe-dagogicky podstatný je paragraf, kde sa hovorí, že „prehnaná starostlivosť nevychováva a nemožno mať kontrolu nad všetkými situáciami, v ktorých sa dieťa môže ocitnúť“. František píše: „Ak je ro-dič posadnutý myšlienkou vedieť, kde sa nachádza jeho dieťa a kontrolovať všetky jeho pohyby, usi-luje sa len ovládnuť jeho priestor. Takto ho nevy-chová, neposilní a nepripraví ho na to, aby vedelo čeliť výzvam. To, o čo sa má predovšetkým usilo-vať, je s veľkou láskou povzbudiť u dieťaťa proces dozrievania jeho slobody, schopností, jeho celko-vý rozvoj a skutočnú nezávislosť“ (AL 261). Pápež zdôrazňuje aj nevyhnutnosť sexuálnej výchovy „v dobe, keď existuje tendencia banalizovať a ochu-dobňovať sexualitu“ (AL 280). Dáva do pozornos-ti, že výraz „bezpečný sex“ tlmočí „negatívny po-stoj voči prirodzenému prokreatívnemu cieľu sexuality, akoby eventuálne dieťa bolo nepriateľom, pred ktorým sa treba chrániť. Takto sa podporuje narcistická agresivita namiesto prijatia“ (AL 283).

8. Sprevádzať, rozlišovať a integrovať krehkosť

(291 – 312)

Kapitola je výzvou k milosrdenstvu a pastoračné-mu rozlišovaniu situácií, ktoré plne nezodpove-dajú tomu, čo nám predkladá Pán. Pápež v nej zhŕňa závery synody na kontroverzné témy.

Pokiaľ ide o rozlišovanie pri neregulárnych situá-ciách, pápež konštatuje, že „napríklad rozvedení, ktorí žijú v novom zväzku, sa môžu nachádzať vo veľmi rôznych situáciách, ktoré nemožno

katalo-gizovať alebo uzavrieť do príliš striktných tvrdení“, a preto je potrebné adekvátne, individuálne posú-denie a pastoračné rozlišovanie (AL 298). Na zákla-de postrehov synodálnych otcov nabáda: „Pokrste-ní, ktorí sú rozvedení a civilne znovuzosobáše„Pokrste-ní, musia byť viac a rozličnými možnými spôsobmi in-tegrovaní do kresťanských spoločenstiev, pričom sa treba vyhnúť akejkoľvek forme pohoršenia.“ Ich integrácia je „nevyhnutná pre starostlivosť o ich deti a ich kresťanskú výchovu“ (AL 299).

V poslednej časti kapitoly – Logika pastoračného

milosrdenstva – František, aby predišiel

nedorozu-meniam, dôrazne pripomína: „Pochopiť výnimoč-né situácie nikdy neznamená skrývať plnšie svet-lo ideálu, ani predkladať niečo menej, ako Ježiš ponúka ľudskej bytosti. Dôležitejšia ako pastorá-cia padnutých je dnes pastoračná snaha o upevne-nie manželstiev a prevencia ich rozpadov“ (AL 307).

9. Manželská a rodinná spiritualita (313 – 325)

Deviata kapitola je venovaná manželskej a rodin-nej spiritualite. Jasne sa v rodin-nej hovorí, že „tí, čo ma-jú hlboké duchovné túžby, si nesmú myslieť, že ro-dina ich vzďaľuje od rastu v duchovnom živote, ale je to skôr cesta, ktorú Pán využíva, aby ich pri-viedol na výšku mystického zjednotenia“ (AL 316). Všetko, „okamihy radosti, oddychu alebo sláve-nia, a tiež sexualita sa prežíva ako účasť na plnom živote Vzkrieseného“ (AL 317). Podľa Františka v ro-dine ide o spiritualitu výlučnej a slobodnej lásky, ktorá túži spoločne zostarnúť a navzájom sa oddať, odzrkadľujúc tak Božiu vernosť (porov. AL 319), a o spiritualitu „starostlivosti, útechy a výzvy“.

V záverečnom paragrafe pápež tvrdí: „Nijaká rodina nie je dokonalá a utvorená raz a navždy, ale vyžaduje si postupné dozrievanie schopnosti mi-lovať (...) Všetci sme povolaní k tomu, aby sme udržiavali pri živote úsilie o niečo, čo presahuje naše hranice, a každá rodina musí žiť v tejto neustá -lej výzve. (...) Nestrácajme nádej v dôsledku našej ohraničenosti, ani sa nevzdávajme hľadania plnos-ti lásky a spoločenstva, ktoré nám boli prisľúbe-né“ (AL 325).

Apoštolská exhortácia sa končí modlitbou k Svätej rodine (AL 325).

ZDroj: SekretAriát BiSkUPSkej SYNoDY, VAtikáN PreloŽilA: MáriA SPišiAkoVá kráteNé, SPrACoVAlA: –jM– ilUStrAčNé SNÍMkY: ProFiMeDiA.Sk, iSiFA/ShUtterStoCk

www.kAtoliCkeNoViNY.Sk kAtolÍCke NoViNY | 24. 4. 2016

APoštolSká exhortáCiA | 7

Duch, ktorého chce pápež František vtlačiť pastorácii Cirkvi, je dobre zhrnutý v zá-verečných slovách 8. kapitoly: „Pozývam veriacich, ktorí žijú v zložitých situá-ciách, aby s dôverou prichádzali na rozhovor s ich pastiermi alebo laikmi, ktorí svoj život darovali Pánovi. Nie vždy u nich nájdu potvrdenie svojich názorov alebo že-laní, ale zaiste nájdu svetlo, ktoré im pomôže lepšie pochopiť ich situáciu a budú môcť objaviť cestu osobného dozrievania. A vyzývam pastierov, aby ich otvorene a so zaujatím počúvali, s úprimnou túžbou vstúpiť do srdca drámy týchto osôb a pochopiť ich uhol pohľadu, aby im pomohli lepšie žiť a spoznať ich miesto v Cir -kvi“ (AL 312). V súvislosti s „logikou pastoračného milosrdenstva“ pápež Franti-šek veľmi jasne hovorí: „Niekedy je pre nás veľmi ťažké dať v pastorácii priestor nepodmienenej Božej láske. Staviame milosrdenstvu toľko podmienok, že ho zároveň vyprázdňujeme od konkrétneho zmys-lu a jeho reálneho významu, a to je rozrieďovanie evanjelia tým najhorším spôsobom“ (AL 311).

JoZef LuSCoň Sdb

J

ežiš raz pozoroval, ako ľudia há-džu do chrámovej pokladnice mi-lodary (porov. Mk 12, 41 – 44). Is-tý boháč hodil veľa. Chudobná vdova len pár halierov, ale bolo to všetko, čo mala. Boháč odišiel, „držiac sa za ruku“ s tým, čo si ponechal: bolo to-ho veľa a bola v tom jeto-ho istota. Vdo-va odišla „iba“ s Bohom – a v tom bo-lo všetko. Boháč mal zlato a celé svoje vnútro zamerané na seba. Vdova bo-la zameraná na Pána. Niet pochýb, čo je viac.

V každom z nich žilo čosi iné. Bo-háč bol paralyzovaný vnímať naj-krajšie city. Vdova bola zaľúbená do Boha. V oboch prebiehal proces, kto-rý sprevádzali rôzne pocity: on kle-sal do konzumného marazmu, ona sa „zbožšťovala“. Vdova zažívala nie-čo, čo bolo preplnené životom a mi-lé jej srdcu. Cítila, ako ju Boh ľúbi i aká je milá jeho Srdcu. A lásku mu opätovala.

Šťastný to človek, ktorý sa zaľúbi do Pána! V láske dostane všetko a je schopný milovať. Spoznáva, čo je milosrdenstvo a sám sa stáva mi-losrdným. Bez toho to nejde.

čo človek nepoužíva, odumiera

Hovorí sa, že to, čo človek nepouží-va, to v ňom odumiera. Boháč ne-používal súcit, a tak bol ako bezcit-ná truhla pre nebožtíka. Nehrozí aj nám niečo podobné? Odumiera dnes niečo v modernom človeku? Áno a veľmi veľa. Odumiera v ňom sú-cit; veľkodušnosť; úžas; cit pre krá-su, tajomstvo, obetu, pravú radosť, lásku. Odumiera v ňom ľudskosť! O to viac v ňom klíči svojvôľa, nadu-tosť, túžba po pohodlí, egoizmus. Orientuje sa na seba, ale, žiaľ, v se-be nič oduševňujúce nenachádza. Preto tu máme ľudí bez chuti žiť a pätnásťročných starcov!

Človeku dneška chýba milosrden-stvo, ktoré sa opiera o cit, ktorý má meno súcit – čiže cítenie s inými. Dnešný človek chodí s „príjemnom“

a drží sa za ruku s pôžitkom. Mno-hým z toho narástla „hrošia“ koža, cez ktorú mnohé veci necítia.

Dá sa s tým niečo robiť? Dá sa nie-čo urobiť, aby sme neboli sebci, ale mali milosrdné srdce? Skúsme sa poučiť na živote predkov. Vráťme sa len pár desiatok rokov naspäť. Nie -ktorí pamätníci tých čias ešte žijú.

dávať jesť hladným

a piť smädným

Dnešní starí ľudia zakúsili skutočnú núdzu. Môj otec (dnes 86-ročný) mal jedenásť súrodencov a matka (teraz 80-ročná) desať. Keď spomínajú na mladosť, človek im ani nechce veriť. Chudobná Orava, kde žili, im svojou ílovitou pôdou a kameňom na ka-meni poskytovala pokrm len tak-tak. Mama spomína: „Ak bol rok mok-rý, skoro všetko vyhnilo. Ak bol rok príliš suchý, neurodili sa zemiaky ani ovos či jačmeň. Ani hrach či bôb to nezachránili. A tak sa ľudia hladu nevyhli. Roboty nebolo, a preto húf-ne odchádzali do Ameriky.“

A otec zasa zaspomína takto: „Eš-te „Eš-teraz máme v humne kamenný mlynček. Od neho závisel život! Dô-vod? Chlieb sa pripravoval tak, že sa rozkrútil mlynský kameň, do jeho otvoru v strede sa nasypalo obilie a mlelo sa. Kvalita múky? Taká sa dnes dáva len prasatám... To, čo sa zo-mlelo, sa zmiešalo s vodou a z cesta sa urobili podplamenníky. Koláč? Ten bol len na veľké sviatky. Nuž ale keď bolo najhoršie, rodina či suse-dia si pomáhali. Najdôležitejšie bolo prežiť ťažké chvíle.“ Otec dokončil reč, utrel si slzu a stíchol.

... a prichýlili ste ma

Ľudia tých čias boli chudobní, ale spolucítili. Motivovali ich k tomu aj slová z Písma: „Poďte, požehnaní

môj-ho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocest-ný a pritúlili ste ma“ (Mt 25, 34 – 35). 

Prichýlili ste ma? A kde? Kam? Ako sa v tom čase bývalo? Väčši-nou v chudobných chatrčiach. A spa-lo sa v sene, v posteliach so slamník-mi, na lavici. A čo paplóny? Neboli. Prikrývkou v tých časoch boli často koberce a konské deky.

Iní mali miesto v maštaliach, nad dobytkom. Z dosák si tam zhotovili bydlá. Spali v tom, v čom chodili cez deň. Dobytok im pomáhal udržia-vať teplotu. A to, že sa tam našli vši či blchy, nebolo prekvapením. Aj iný hmyz „mal zraz“ v ich príbytkoch – volali ho podľa vojakov, ktorí ho pri-niesli: šváby a rusy. Veru, tak sa vte-dy žilo skoro vo všetkých kútoch Slo-venska. Bola bieda, ale práve táto skúsenosť v mnohých prebudila súcit a ľudia ponúkli prístrešie núdz -nym. Na to by sme nemali zabúdať ani dnes, keď sa toľkí ocitli bez prí-strešia a v núdzi!

Takýto svet už neexistuje?

Raz som hovoril o týchto skutočnos-tiach deťom. V prestávke mi istý mládenec povedal: „Zaujímavé... Ale takýto svet už neexistuje!“ Mal prav-du? Nuž, ak to porovnáme s dnešnou

kaToLÍCke NoViNY i 24. 4. 2016 piaTa VeľkoNočNÁ Nedeľa

8 | duChoVNÁ obNoVa

V tomto roku často skloňujeme slovo „milosrdenstvo“. Chceli by sme vniknúť do jeho podstaty, objaviť hlavnú emóciu, ktorú nesie. Na niečo sme prišli, no ešte stále máme čo robiť, aby sme jeho hlboký význam naplno uchopili. Nejde to ľahko, pretože milosrdenstvo treba žiť, aby sme vedeli, o čo ide. Treba v nás azda čosi napraviť? Áno, kým je čas!

Pozor na odumieranie ľudskosti

Srdcia ľudí dneška otupeli. Z hedonizmu alebo pod vplyvom médií, ktoré denne prezentujú skutočné i fiktívne drámy, tragédie, katastrofy, živelné pohromy, zločiny proti ľudskosti, sa z mnohých vytráca citlivosť a súcit s inými.

situáciou väčšiny Slovákov, tak tie-to reči akoby ozaj prichádzali z iné-ho sveta. Čo si však môžu myslieť naši starkí, ktorí zažili práve takýto chudobný svet a hlad a teraz vidia svoje vnúčence ohŕňať nos nad rez-ňami či zákuskami od výmyslu sve-ta? Ani piť vodu z vodovodného ko-hútika dnešným mladým nechutí... Voda musí byť sladená, perlivá (sý-tená, bublinková) či bez bubliniek, aromatizovaná. Časom sme sa po-sunuli do blahobytu a rozkoše. Jed-la pribudlo. Ale pribudlo aj milo-srdenstva?

Ako asi dnes tomuto „zvyšku“ ľu-dí z (nie až tak) dávnych čias znie, keď sa mnohí sťažujú, že matrac ne-kopíruje ich chrbticu, že je primäk-ký či pritvrdý, a keď šomrú, že posteľ-ná bielizeň nemá vhodnú aviváž? Kam sme sa to posunuli, priatelia? Máme bedákať nad starými čas-mi? Ani nápad! Len sa patrí byť vďač-ný za to, kam sme sa dostali. A vší-mať si okolie, lebo hoci starý svet zaniká, stopy chudoby badať i dnes. Hlad spomedzi nás nezmizol. Stále sú tu ľudia, ktorí živoria. O tých by sme v našich farnostiach mali vedieť a pomôcť im.

Je tu nový svet,

rovnako však pokrivený

Áno, nový svet je krivý a možno aj viac ako ten predtým. Zdá sa, že v materiálnej oblasti sa mnohé po-sunulo k lepšiemu, ale nie u všet-kých, a najmä: za akú cenu!

Istá dôchodkyňa povedala: „Celý život som drela, a teraz mám dôcho-dok, z ktorého ledva vyžijem. A vie-te, o koľko mi ho zdvihli? O euro tridsať. Popri tých miliardách,

kto-ré dávajú do všelijakých hlúpostí... No to si už ozaj mohli nechať!“

Nejde však len o dôchodky. Státi-síce Slovákov opäť cestujú za prá-cou do cudziny. Otcovia brázdia po Európe a mamy hrdlačia doma. Mnohé rodiny sú rozbité. A deti? Matky robia, čo sa dá, ale deti potre-bujú otcov! Inak sa vychovávajú sa-my. A to neveští nič dobré.

Máme hladové doliny a biednu vymožiteľnosť práva – právo sa „ohý-ba“ v prospech mocnejšieho. Ak ochorieš, beda ti! Na mnohých mies-tach Slovenska musíš na vyšetrenie stáť v rade už od piatej ráno, lebo vezmú len prvých osem ľudí... Moh-li by sme pokračovať o korupcii a iných neduhoch spoločnosti. Ale nie to je cieľom príspevku.

Všetko sa zmení k dobrému, ak sa zmení k dobrému človek. Milo-srdenstvo nadobúda dnes sociálnu podobu a hľadá ľudí, ktorí sa neboja

angažovať za pravdu a spravodlivosť. Medzi milosrdných dnes patria tí, ktorí vstupujú do spoločenského ži-vota a ozaj chcú dobro.

odkiaľ je tvoj dedko a babka

Mladých sa zvyknem pýtať: „Odkiaľ je tvoj dedko a babka?“ Sú zarazení a odpovedať vedia len niektorí. Ba sú aj takí, čo povedia: „A ktorí? Ja mám šiestich...“

Prečo sa ich to pýtam? Starí rodi-čia sú pre mňa akou-takou zárukou, že niečo zdravé z dávneho sveta odo-vzdali svojim drahým. Podľa miesta ich pôvodu viem aspoň trochu od-hadnúť, ako asi ich predkovia zápa-sili o prežitie. A skúmam, či niečo z toho zanechali vnúčatám. Nemys -lím tým majetky. Ale hodnoty, pra-covitosť, postoj k životu.

Kedysi ak ľudia chceli prežiť, mu-seli si pomáhať. Všetci vedeli, čo to je trieť núdzu, a tak poznali aj súcit

a milosrdenstvo. Pozerám sa na mla-dých a pýtam sa: „A čo títo? Všeli-čomu sa dnes učíme, ale učí ich niekto súcitu?“ Ak nie, bude u nás ešte horšie. Bohatí budú mať viac a „chudobných vdov“ bude pribú-dať. Pretože život, kultúra – to všet-ko je v všet-konečnom dôsledku produk-tom srdca. Ak bude srdce tvrdé, tak budú nastavené aj spoločenské zá-kony; egoizmus sa zobudí a mnohí si budú chcieť utrhnúť zo spoloč-ných hodnôt. Lebo nemilosrdné srdce spotvorí všetko – bude tvrdiť, že i trhová ekonomika je odvodená od „utrhnúť si“!

v škole milosrdenstva

Naše skutky sú produktom toho, ako myslíme, cítime, s kým chodí-me, čo sa v nás deje. Objasnili sme si to na boháčovi a vdove v úvode. Pozreli sme sa aj na našich predkov. Čo im pomohlo prežiť? Dôvera v Bo-ha a vzájomná pomoc. Solidarita. Lenže tá sa rodí z milosrdenstva a milosrdenstvo z lásky.

Dá sa naučiť milosrdenstvu? Je tu spôsob: Nechajme na seba pôsobiť Milosrdného. Zažime jeho dobrotu, lásku. Pritiahnime ho do srdca cez modlitbu a túžby. Tíško sa s ním rozprávajme. O čom? Aj o zmysle života. Poprosme ho, aby sme život videli z jeho strany – z več-nosti. A potom to skúsme žiť v pra-xi. A opakujme to zas a znova. Lebo čnosť sa získava opakovaním. Aj čnosť milosrdenstva. Odskúšajte si to čím skôr. Kde? Nuž každá situá-cia vyžaduje milosrdné srdce. Žeh-nám vám v tom. auToR JE Kňaz ILusTRačNé sNÍMKY: IsIfa/shuTTERsTocK, IsIfa/shuTTERsTocK/vERvERIdIs vasILIs

„Podľa ľudského meradla nemám žiad-nu kvalifikáciu, pokiaľ ide o prednáša-nie alebo vyučovao prednáša-nie. Som dcérou chu-dobných rodičov a sotva som dokončila tretiu triedu základnej školy... Avšak Bo-žie milosrdenstvo sa sklonilo nado mnou a dnes sa vnímam ako svedkyňa, to áno!“ Takto o sebe píše Rita Agnese Petroz-ziová, známa ako Matka Elvíra, v kni-he nazvanej Objatie. Príbeh

Komuni-ty Cenacolo (Lúč, Bratislava 2015).

Táto jednoduchá žena – s príznačným gestom zvečnená na obálke knihy –

opi-suje okolnosti a udalosti, ktoré ju pri-viedli k tomu, že v roku 1983 zalo-žila v opustenom dome na kopci v severotalianskom meste Saluz-zo Komunitu Cenacolo, aj to, ako odvtedy pomáha mladým ľuďom z okraja spoločnosti vrátiť sa do života. Cena-colo, ktorého komunity medzičasom vznikli v mnohých krajinách sveta, dosahuje vďa-ka nezvyčajnej metóde – Kristoterapii – mimoriadne vy-sokú úspešnosť pri liečbe závislosti od drog, alkoholu i ostatných závislostí

(podľa vlastných údajov 70- až 80percentnú). Aj preto dnes Ritu Petrozzi -ovú mnohí nazývajú „rehoľná sestra narkomanov“. Ona sama pritom neprestáva žasnúť, „ako sa tento príbeh odvíja“. Ale – ako ho-vorí – „nikdy ani nema-la v úmysle pochopiť Boží plán“. „To, čo chcem, je nie rozumieť, ale žiť Božiu vôľu, byť k dispozícii! Chcem Bohu umožniť, aby uskutočnil to, čo chce on.“ Od prvého impulzu – kto-rý ani nevie presne definovať – roky

poslušne čakala na súhlas svojich pred-stavených v kongregácii, aby mohla za-čať niečo robiť pre mladých, ktorých vi-dela zdrogovaných blúdiť po uliciach. „Bola som si istá, že to má byť v súlade s poslušnosťou,“ píše Elvíra. „Krátko nato, čo sme sa nasťahovali do Saluzza, som uvidela prichádzať k bránke mu-ža a vyšla som mu naproti...“

Príbeh Elvíry a Komunity Cenacolo sa číta takmer ako detektívka, lenže bez konca. Pretože „dobrodružstvo s Bo-hom je niečo, čo ťa uchváti a navždy zostane vryté v tvojom vnútri aj preto, lebo Boh nevolá len raz, volá ťa v kaž-dom okamihu dňa“. JaNa MaRTINKová

www.KaToLIcKENovINY.sK KaToLÍcKE NovINY | 24. 4. 2016

duchovNá obNova | 9

Tip na obohatenie

Nie všetci však zabudli, čo znamená milosrdné srdce a dávajú jesť hladným, piť smädným, prichyľujú pocestných...

KATolícKe noViny i 24. 4. 2016 PiATA VeľKonočná nedeľA

10 | TéMA

Práve emócie spôsobujú, že aj keď

vieme, ako niečo má byť správne,

urobíme to inak. Keď sa zamilujete,

keď nenávidíte. Keď na niekoho

kričíte, keď vás to potom mrzí.

Aj keď len tak sedíte v parku.

Vždy, keď sa rozhodujete o veciach,

veľkých či malých, vedú vás

tajomné pocity, ktoré akoby riadili

ďalšie smerovanie vášho života.

To sú emócie.

iVAn VySKočil

V

edy zaoberajúce sa moz-gom (tzv. neurovedy) nám dnes dokážu dať odpovede na niektoré otázky, ktoré done-dávna ostávali hmlisté. Ukazuje sa, že neexistuje nič, čo by sme vide -li, poču-li, vníma-li, čo prv nepre šlo štruktúrami mozgu zodpovedný-mi za emočné posúdenie týchto vnemov. Skrátka, všetko, čo sa nám teraz preháňa hlavou, je dávno po-citovo podfarbené.

Je to úžasný objav. Mozog neus-tále bez nášho vedomia aktívne prepátrava svet okolo nás a pro-stredníctvom telesných pocitov a emócií nás informuje o tom, aký vlastne ten svet vonku je. V prvom rade mozog pátra po tom, či je svet v danej chvíli bezpečný.

hormóny nás pripravia

Ak sa na nás vyrúti auto, nakričí šéf alebo zbadáme dieťa v ohroze-ní, skôr než si to stihneme uvedo-miť, sa do nášho krvného obehu vylejú hormóny, ktoré okamžite začnú usilovne pracovať na tom, aby telo pripravili na vypätú si-tuáciu. Krv sa presunie do svalov na úkor tráviacej sústavy, hormó-ny spôsobia menšie vnímanie bo-lesti a zostrenie zmyslov na tie pod-nety, ktoré sú potrebné na prežitie situácie, na úkor vnímania všetké -ho ostatné-ho i našich vlastných potrieb. V menšej miere sa to de-je aj pri menších podnetoch – do-tyku niekoho cudzieho, krivom

pohľade, alebo, naopak, milom úsmeve. Keď nám čo len myšlien-ka uletí napríklad k vzťahom ale-bo práci, telo reaguje.

Ak nie sme priateľskí k nášmu prežívaniu, či nebodaj nejaké pre-žívanie potláčame, strácame dô-ležité informácie o tom, čo v tom-to svete naozaj potrebujeme. Nie sme takí celiství, ako by sme moh-li byť. Ako potom môžeme spraviť rozhodnutie, ktoré je skutočne pre nás dobré?

Negatívne emócie nás nie vždy automaticky pošlú správnou ces-tou. Ale vždy nám hovoria niečo dôležité. Je v nich skrytá informá-cia o tom, aká je naša osobná ces-ta za šťastím. A hlavne o tom, že je práve ohrozená. Napríklad kri-čiac hrozby a výčitky na dieťa si môžeme uvedomiť, ako veľmi nám záleží na tom, aby bolo v bezpečí a aby z neho rástol zdravý a schop-ný človek, alebo ako veľmi by sme chceli byť dobrým rodičom, a aké ťažké to niekedy je popri iných po-vinnostiach. Ako veľmi ho miluje-me, i keď z kriku to nemá šancu zistiť.

Ako to dosiahnuť? Skúste pre-rámcovať svoju emóciu jednodu-chou otázkou: Čo je moja potreba pod touto emóciou, na čom mi vlast-ne najviac záleží, že ma to tak do-stalo? Keď na to prídete, upoko jí te sa a budete môcť hľadať spôsob, ako svoje potreby naplniť inak. Na-príklad, ako dať dieťaťu pocítiť svo-ju lásku, aj keď máte naňho po-žiadavky.

Keď si pocity nepripustíme, hor-móny sa vylučujú naďalej,

emó-cie sa spracúvajú nedostatočne, pretože mrháme silami na popre-tie a boj s vlastným prežívaním namiesto toho, aby sme ho prija-li ako niečo významné, dôležité a výsostne naše, i keď ho nenechá-me priamo riadiť naše správanie. Navyše tak môžu vznikať fyzické ťažkosti z psychických dôvodov.

Vzťahy a emócie ruka v ruke

Ak vo vypätých situáciách nemá-me pod kontrolou svoje prejavy, tak vedia byť pre naše vzťahy veľ-mi zraňujúce. Po zlom dni sa dieťa vráti až po našej prebdenej noci, partner/ka poruší dôležitú dohodu a nervy sú na prasknutie. Stojíme tvárou v tvár s chuťou explodo-vať a vtedy môže pomôcť technika: dovoliť si spraviť všetko, čo má -te chuť urobiť, ale len vo svojej hlave – vo fantázii, čo nikoho ne-bolí, odventiluje to však dostatok prebytočnej energie nato, aby ste začali myslieť triezvejšie a neuro-bili to tak nakoniec aj v skutoč-nosti.

Inokedy môže pomôcť sa odvrá-tiť, alebo jednoducho odísť preč

TerMín eMócie je jednýM z Tých, KToré Sú TAK noToricKy znáMe, AŽ SMe PodľAhli ilúzii, Že VieMe, čo PreSne znAMenAjú A PreSTAli SMe nAd ich obSAhoM rozMýšľAť

Ako sa učiť zvládať emócie

Keď je prítomná emócia, venujte sa jej. Všetko ostatné odložte na čas, keď odznie. Pretože „racio“ sa dostaví neskôr, až o určitý čas.

Mozog nerozlišuje prežívanie

na pozitívne a negatívne.

Ak oklieštime svoju schopnosť

cítiť negatívne emócie v nádeji,

že tak budeme menej trpieť,

automaticky utrpí aj schopnosť

precítiť radosť, spokojnosť, 

pokoj a lásku v našom živote.

Ak nedokážeme dobre rozumieť

vlastným emóciám, ako dobre

potom môžeme vedieť zvládať

emócie druhých ľudí?

Sú to spojené nádoby.

www.kAtolIckenovIny.sk kAtolícke novIny | 24. 4. 2016

témA | 11

skôr, než niečo ozaj zlé poviete. Vždy však povedzte, prečo odchá-dzate a kedy sa k tomu vrátite, aby si druhí nemuseli domýšľať, čo sa deje: Teraz by sme si mohli pove-dať niečo, čo by nás mrzelo, ale to-to je dôležité, ešte sa k to-tomu vrá-time po večeri.

Aby ste to zvládli, uvedomte si, že to neznamená vzdať sa riešenia. Riešenie si jednoducho len odkla-dáte na neskôr. Mozog totiž svoju logickú časť vo vysokých emóciách „odpája“, lebo sa cíti ohrozený, a tak bojuje o život. Tak je napro -gramovaný. Preto v tom momente, keď príde skutočná emócia, všetko, čo v tomto článku dávalo zmy sel, pravdepodobne náhle zmizne. Ak by ste si mali vybaviť len jed-nu vec, tak je to táto univerzálna zásada: Keď je prítomná emócia, venujte sa jej. Všetko ostatné odlož -te na čas, keď odznie. Pretože „ra-cio“ sa dostaví neskôr, až o urči tý čas. Rodičia sa mi niekedy sťažu jú na svoje deti či partneri na part ne rov: „On nikdy nepočúva, mi liónkrát mu to môžem povedať, jedno ducho je tvrdohlavý!“ Pozná-te to?

Veľakrát je problém iba v tom, že s našimi múdrosťami vyrukuje -me predčasne. V emočne najvypä-tejšej situácii sa neudržíme a spus-tíme výčitky: „Už zase si...?“ „To nikdy nemôžeš...?“ „Prečo si...? Za čo ma Pán Boh trestá?“ Alebo radíme: „No tak, to by si mohol skú -siť...“ Alebo bagatelizujeme: „Ne-rob z toho takú drámu, veď čo také sa stalo.“ To vyvolá pocit nepo cho -penia a ohrozenia. Prax však

uka-zuje, že deti i partneri prídu neraz aj sami s ústretovými rie še niami. Ale iba vtedy, ak je už pokoj a ak ich nikto predtým v emócii neura-zil, neponížil, neskritizoval, lebo potom už aj ich mozog „bojuje o svoj život“ a ignoruje ostatných, tak ako predtým ten náš. Porozu-menie a empatia je jediný liek na zvládnutie emócie či už vlastnej alebo druhého človeka. A ako kaž-dá liečba vyžaduje dožičiť čas – do-statok porozumenia a uznania emócie. Pamätajte, emócia vždy odznie.

vyhýbajte sa

hodnoteniu druhých

Keď sa rozprávate s niekým, a nie ste úplne pokojní, pomáha návyk vyjadrovať svoje vlastné pocity, ho-voriť iba za seba, nie o druhom. Vyhýbať sa akémukoľvek hodnote-niu toho druhého, i keď s emóciou rastie chuť a pocit oprávnenosti vyčítať a hodnotiť, čo (ne)spravil ten druhý. Vhodné je povedať: „Som nahnevaný, veľmi som sa bál, lebo mi na tebe veľmi záleží.“ Dáva to druhému oveľa viac pries -toru na empatiu a ústretovosť voči nám než napríklad: „Mal si za vo -lať, ty si ma vôbec nevážiš.“ Nie je to ľahké ani príjemné nedať prie -chod svojim prvým impulzom. Ale učme sa to v mene zachovania dobrého vzťahu a zvýšenia šance na skutočné riešenie neskôr. Ob-čas ozaj stačí vo vypätej chvíli vy-škrtať druhú osobu „ty“ zo svojho prejavu.

Netreba zabúdať ani na prevenciu a emočným konf liktom

predchá-dzať. Napríklad delegovať náročné úlohy na kolegu alebo partnera, ktorému to ide ľahšie. I keď je to ne zvyklé, môžeme o týchto zása-dách hovoriť s deťmi, partnerom či kole gami a dohodnúť si spoločný signál, ktorý umožní odložiť rie-šenie na pokojnejší čas. Medzitým sa upriamte radšej na nejakú fyzic-kú činnosť – tá pomáha odbúra-vať hormóny z krvi rýchlejšie. Mô-žete absolvovať aj kurzy, ktoré sa venujú komunikácii a emóciám.

Niektoré situácie a emócie sa opa-kujú, reagujeme silnejšie, než by si situácia zaslúžila, a cítime sa horšie, než by sme sa mali. Vnútor né ho utrpenia, smútku, opustenos ti, me -nej cennosti či pocitu krehkosti a ohrozenia sa nevieme zbaviť žiad nou osvedčenou technikou. Môže -me skúšať tipy z tohto článku, ale na skutočné prelomenie tých to jad rových pocitov komplikujúcich život a ozajstnú zmenu je obvy k -le potrebné terapeutické sprevá-dzanie.

Existuje nesmierne množstvo tipov a „trikov“, ako narábať s emó -ciami. Niekoľko sme spomenuli a ostáva už len naozaj začať: čas a energiu venovať spoznávaniu prežívania, techniky naozaj pár-krát vyskúšať a zistiť, čo sa zmení na reakcii druhého, ale aj na va-šom vlastnom prežívaní. Cesty zisťova nia ďalších informácií a cib -renia komunikačných zručností pri emoč nom prežívaní sú otvore-né a je to celoživotná cesta, po kto-rej sa však oplatí ísť.

Autor je Psychológ

v emóciách je skrytá informácia, aká je naša osobná cesta za šťastím.

t e c h n I k y

z v l á d A n I A e m ó c I í

zvládanie emócií si vyžaduje ich uvedomenie a primerané vyjad -renie:

1. Prerámcovanie negatívnej emó cie otázkou: čo je moja potreba pod touto emóciou, na čom mi najviac záleží?

Po odpovedi hľadajte spôsob, ako svoje potreby naplniť inak. 2. v hlave si dovoľte spraviť všet-ko, čo máte chuť urobiť. odven-tilujete tak prebytočnú energiu a začnete myslieť triezvejšie. 3. odvrátiť sa alebo odísť skôr, než niečo zlé poviete. treba však vysvetliť, prečo odchádzate a kedy sa k téme vrátite.

riešenie si odložíte jednoducho na neskôr.

4. Porozumenie a empatia je je-diný liek na zvládanie svojej emócie alebo emóemócie druhého člo -veka. v emočne vypätej situá cii nevyčítajte, počúvajte a skúste chápať druhú stranu.

5. vyhýbajte sa hodnoteniu dru-hých. vyjadrujte len svoje vlast-né pocity späté so situáciou, ho-vorte za seba.

6. konfliktom predchádzajte na-príklad delegovaním náročnej-ších úloh na kolegu či partnera, ktorému to ide ľahšie.

7. dohodnúť si signál (aj s deťmi), ktorý umožní odložiť riešenie na neskôr. upriamte sa na fyzickú činnosť, ktorá odbúra hormóny z krvi.

Ak nie sme priateľskí k nášmu prežívaniu, strácame dôležité informácie o tom, čo

tOMáš GrÍGer

V

Škandinávii som strávil tri letá, prvýkrát len výletne, dvakrát pracovne ako foto-graf krajiny. Zvyknem cestovať trochu netradične, na malom červe -nom skútri. Prespávam len tak vonku v stane, plánujem si svoje zábery dopredu a často dlhé hodi ny čakám na správne svetlo, prípad -ne sa viackrát vraciam na to isté miesto. Vďaka tomu mám možnosť na chvíľu splynúť s prírodou ako jej tajný pozorovateľ. Nedávno som vďaka rozvoju nových technológií dostal možnosť pozerať sa na svet i z výšky cez oko diaľkovo ovláda-nej helikoptéry.

Byť sám medzi ľuďmi je samota, z ktorej ide strach. Na severe nie. Utí-šiť množstvo myšlienok každodenné-ho zkaždodenné-honu však trvá nejaký čas. Ale dá sa to naučiť. Teraz, keď sedím na vrchole ostrého štítu vysoko nad oceánom, mám pocit, akoby sa mo-ja duša rozlievala do nekonečného priestoru a splývala so všetkým na-vôkol v absolútnej harmónii.

Mojím obľúbeným miestom sú Lofotské ostrovy ďaleko za polár-nym kruhom. Cez leto tam slnko nezapadá, len sa tíško kĺže ponad oceán. Polnočné slnko... Vtedy akoby sa zastavil čas a len pohyb morských vĺn a oblakov naznaču-je, že stále plynie, len pomalšie. Malé dedinky s farebnými dom-čekmi čupia na skalách pri hlbo-kých fjordoch, obohnané vysokou hradbou strmých útesov. Niekedy sa pozdĺž pobrežia po hladine tíško kĺžu plutvy tíškosatiek, či do výš -ky fŕkajú fontán-ky stáda malých veľrýb. Moria sú tam nesmierne bohaté, plné života.

Príroda v harmónii s ľuďmi

Cez krátke leto sa chladná krajina na niekoľko týždňov rozžiari zá-plavou zelene a kvetov, takých kreh-kých, a pritom takých odolných, že prežili mesiace mrazov, búrok a polárnej noci schované v semiač-ku, aby odrazu zafarbili pestrosťou skromné lúky a strmé úbočia hôr. I ľudia sa po mesiacoch tmy tešia z každého slnečného dňa a aj bie-le noci presedávajú v záhrad kách,

pri ohni či len tak na výletoch v prí-rode.

A čo ma ešte na ďalekom severe fascinuje? Pokoj medzi ľuďmi a ab-sencia strachu. Ľudia si me dzi se-bou nestavajú vysoké múry ani len ploty či brány, ba dokonca ani dve-re na domoch si nezvyknú zamy-kať. Čím odľahlejšia je osada od civilizácie, tým očividnejší pokoj nájdete v očiach miest nych ľudí.

Aké krásne je tak žiť. To je skutoč-ná sloboda, o ktorej sme si azda niekedy mysleli, že znamená „ro-biť si, čo chcem“. A pritom tá pra-vá hlboká sloboda znamená len: byť k sebe navzájom takí dobrí, aby sme sa už nikdy nemuseli jeden druhého báť a mali pre každého vždy otvorené dvere.

Prímorskí obyvatelia severného Nórska majú dva hlavné druhy

ob-KatOLÍCKe nOvinY i 24. 4. 2016 Piata veľKOnOčná neDeľa

12 | rePOrtáŽ

Fotografia bola dlho moja záľuba a postupne sa stala spolu s cestovaním i mojou prácou. Kedysi som pracoval v kancelárii za počítačom, žil vo veľkomeste a často som sedával sám v metre. Okolo mňa stovky ľudí, každý z nich sám. Odišiel som na sever, kde však samota lieči a upratuje myšlienky.

Nórsko ponúka fjordy, polárnu žiaru a bohatý oceán

Lofotské súostrovie patrí medzi najkrajšie prírodné zákutia na zemi. Pobrežia spestrujú farebné domčeky a vysoké útesy s pastvinami, pod ktorými plávajú kosatky či stáda malých veľrýb.