EuRÓpsKY dvor AudÍtoRov

IS SN 1 83

EuRÓpSKY dvoR

AudÍtoRov

SK

2010

o

sobitná spr

áv

a

č. 9

vYužÍvAjú SA výdAvKY zo

štRuKtuRálNYch opAtRENÍ Eú NA

dodávKu vodY uRčENú NA domácu

SpotREbu účINNým SpôSobom?

vYužÍvAjú SA výdAvKY zo

štRuKtuRálNYch opAtRENÍ

Eú NA dodávKu vodY uRčENú

NA domácu SpotREbu

účINNým SpôSobom?

osobitná správa

č. 9

2010

viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu).

Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie. luxemburg: úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2010. ISbN 978-92-9207-835-5

doi:10.2865/10489 © Európska únia, 2010

obSAh

Bod Slovník I – vI ZhrnutIe 1 – 10 Úvod 1 – 4 ZáSoBovanIe vodou v eÚ 5 – 10 Štrukturálne opatrenIa eÚ Zamerané na SpolufInancovanIe InfraŠtruktÚry na ZáSoBovanIe vodou 11 – 15 roZSah a cIele audItu 16 – 70 poZnámky 16 – 35 prIjalI Sa najvhodnejŠIe rIeŠenIa Zamerané na uSpokojenIe potrIeB v daných oBlaStIach? 18 – 24 tAKmER v žIAdNom z pRÍpAdov SA v odhAdoch potRIEb NEzohľAdNIlI KlESAjúcE tENdENcIE

v SpotREbE vodY NA obYvAtEľA A v NIEKtoRých pRÍpAdoch SA NEzohľAdNIlI všEtKY doStupNé zdRojE 25 – 27 pozoRNoSť jE zAmERANá NA budovANIE INFRAštRuKtúR NA vYužÍvANIE Nových vodNých zdRojov,

pRIčom SA zRIEdKA vENujE doStAtočNá pozoRNoSť oStAtNým RIEšENIAm, NApRÍKlAd zNIžovANIu StRát vodY...

28 ...AlEbo vYužÍvANIu doStupNEjšÍch zdRojov

29 – 35 poSúdENIE žIAdoStÍ o GRANt KomISIou A RIAdIAcImI oRGáNmI člENSKých štátov pREdStAvovAlo obmEdzENú pRIdANú hodNotu

36 – 48 doSIahlI projekty Svoje cIele v oBlaStI ZlepŠenIa dodávky vody určenej na domácu SpotreBu?

39 – 40 cIElE pRojEKtu NEbolI vždY KvANtIFIKovANé So zREtEľom NA očAKávANé výSlEdKY 41 – 42 pRojEKtY doSIAhlI mERAtEľNé zlEpšENIA v oblAStI dodávoK vodY občANom Eú, AlE ... 43 ... NIEKtoRé pRojEKtY NEbolI uvEdENé do pREvádzKY z dôvodu chýbAjúcIch vEdENÍ... 44 ... A oStAtNé pRojEKtY obSAhovAlI SKRYté NEdoStAtKY

49 – 70 doSIahlI Sa výSledky prI najnIžŠích nákladoch pre roZpočet eÚ?

50 – 52 hoSpodáRNoSť bolA ovplYvNENá NEdodRžANÍm tERmÍNov A pREKRočENÍm NáKlAdov 53 – 59 obmEdzENá účINNoSť pREvádzKY NIEKtoRých pRojEKtov

60 – 63 vEľKé NEdoStAtKY v pRocESE StANovovANIA SAdzIEb GRANtu

64 – 70 ...v KtoRom SA doStAtočNE NEzohľAdňujE SpôSobIloSť pRojEKtov doSAhovAť pRÍjmY

71 – 75 Závery a odporÚčanIa 72 prIjaté rIeŠenIa 73 – 74 doSIahnutIe cIeľov 75 náklady pre roZpočet eÚ príloha I – SyStémy ZáSoBovanIa vodou príloha II – projekty vyBrané na audIt príloha III – výdavky domácnoStí na vodu a dISponIBIlné príjmy v oBlaStIach, na ktoré Sa vZťahujÚ tIeto projekty odpovede komISIe

SlovNÍK

analýza nákladov a výnosov: Nástroj na porovnávanie všetkých nákladov a všetkých výnosov intervencie s cieľom určiť, či výnosy prevyšujú náklady, a v prípade, že áno, v akom pomere.

distribučná sieť: všetky činnosti a infraštruktúry, ktoré umožňujú distribúciu vody do domácností a ostatným odberateľom z mestských alebo miestnych nádrží.

efektívnosť: meranie pomeru medzi stanovenými cieľmi a dosiahnutými výsledkami.

európsky fond regionálneho rozvoja (efrr): Finančný nástroj zameraný na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi regiónmi Eú. Intervencie EFRR sa realizujú prevažne prostredníctvom operačných programov zahŕňajúcich veľké množstvo projektov.

hm3_{: hektokubický meter = 1 milión m}3_.

kohézny fond (kf): Finančný nástroj zameraný na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti pomocou financovania projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v členských štátoch s hdp na obyvateľa menším ako 90 % priemeru Eú.

nefakturovaná voda: Rozdiel medzi objemom vyčerpanej vody a fakturovanou spotrebou, známy aj ako nefakturovaná voda. zahŕňa únik vody, nelegálnu spotrebu, nepresnosti v rámci merania a bezplatné využívanie vodohospodárskych služieb. Kým únik vody je možné určiť len odhadom, nefakturovaná voda je merateľná položka, pre ktorú sú dostupné údaje takmer vo všetkých systé-moch zásobovania vodou. v tejto správe sa používa ako ukazovateľ výnosov sietí vodohospodár-skeho systému.

operačný program (op): dokument, ktorý schválila Komisia vo forme uceleného súboru priorít zahŕňajúcich viacročné opatrenia.

plánovaný rok: Rok v budúcnosti, pre ktorý sa odhadovaná spotreba využíva ako základ pre plá-novanie investícií v oblasti dodávok vody.

programové obdobie: viacročný rámec, v kontexte ktorého sa plánujú a implementujú výdavky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

Sociálna dostupnosť: zásada, podľa ktorej je pri stanovovaní cien za vodu, určených na pokrytie nákladov na služby, potrebné zohľadniť schopnosť obyvateľov platiť za vodu. môže sa merať ako pomer výdavkov domácností za vodu a ich disponibilných príjmov.

Spotreba na obyvateľa: Na úrovni obce, samosprávy alebo regiónu, objem vody v litroch na deň a osobu, potrebný na bežnú domácu a priemyselnú spotrebu. dokumenty plánovania v oblasti vodného hospodárstva stanovujúce odhady spotreby na obyvateľa na základe miestnych bytových charakteristík a priemyselného rozvoja.

Systém hromadného zásobovania vodou: všetka infraštruktúra, ktorá zabezpečuje vodu v mest-ských/miestnych nádržiach, vrátane čerpania vody, výroby, prepravy surovej vody na veľké vzdiale-nosti, čistenia a prepravy do nádrží. voda sa k odberateľom privádza prostredníctvom distribučnej siete.

Štrukturálne opatrenia: v tejto správe sú to intervencie Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu.

tarify za vodu (poplatky): cena za vodu, ktorú od používateľov vyberajú poskytovatelia služby. tarify za vodu sa líšia v závislosti od rôznych odberateľov: domácnosti, priemysel a poľnohospo-dárstvo. tarify za vodu sa zvyčajne spoplatňujú spolu s tarifami za stočné.

Účinnosť: meranie pomeru medzi použitými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami. v predloženej správe ide o pomer medzi investičnými nákladmi a napríklad zvýšením objemu dodávky vody alebo zlepšením kvality vody.

vodná nádrž: Nádrž alebo iný zásobník z betónu alebo iného materiálu používaný na uskladňo-vanie vody.

vodovodné potrubia: potrubia rôzneho priemeru a materiálu používané na prepravu vody v rámci systému hromadného zásobovania vodou.

vodný kanál: otvorené alebo uzavreté vodné cesty z betónu alebo iných materiálov. v tejto správe sa tento termín používa len pre vodné cesty privádzajúce vodu na zmiešané použitie, zavlažovanie a dodávku vody do domácností.

Zásada úhrady nákladov: zásada, na základe ktorej sa náklady na konkrétny tovar alebo službu hradia z výnosov.

členské štáty sú v oblasti vodného hospodárstva povinné prijať cenové politiky týkajúce sa vody, ktoré zohľadnia úhradu všetkých nákladov s cieľom poskytnúť stimuly na účinné využívanie vodných zdrojov (pozri článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ú. v. ES l 327, 22.12.2000, s. 1).

I.

voda je jedným z najdôležitejších zdro -j o v p re s o c i á l ny a   h o s p o d á r s k y ro z vo -j. d o d á v k a v o d y n a d o m á c u s p o t r e b u j e nevyhnutná pre zdravie a blaho človeka.

II.

I nvestície do dodávk y vody riešia rôzne potreby, napríklad: z výšenie dostupnosti vody ako reakcia na z v ýšený dopyt; roz-šírenie geografického pokr ytia; zlepšenie k v a l i t y d i s t r i b u o v a n e j v o d y ; z l e p š e n i e ú č i n n o s t i s ys té m ov z á s o b ova n i a vo d o u a kvality služieb.

III.

A u d i t d v o r a a u d í t o r o v s a z a m e r i a v a l n a i n f ra š t r u k t ú r u z a m e ra n ú v ý l u č n e n a d o d á v k u vo d y d o d o m á c n o s t í , s p o l u f i nancovanú z Kohézneho fondu a  Európ -s k e h o f o n d u r e g i o n á l n e h o r o z v o j a , ktorá bola dokončená počas programo v é h o o b d o b i a 2 0 0 0 – 2 0 0 6 v   š p a n i e l -s k u , G r é c k u , p o r t u g a l -s k u a   ta l i a n -s k u , k t o r é s ú h l a v n ý m i p r í j e m c a m i f i n a n č ných prostriedkov v  tejto oblasti. ziste n i a a u d i t u v yc h á d z a j ú z p r i a m e h o p re -skúmania 29 projektov – 11 schválených K o m i s i o u a   1 8 s c h v á l e n ý c h r i a d i a c i m i o rg á n m i v   č l e n s k ýc h š t áto c h – a   z k o n -troly systémov Komisie a  člensk ých štá-tov zameraných na správu a monitorova-nie prostriedkov získaných z Eú.

Iv.

hlavným cieľom auditu bolo vyhodnotiť, či sa v ýdavk y Eú na dodávk u vody v yužívajú účinným spôsobom, a to stanove -ním, či:

— boli prijaté najvhodnejšie riešenia za-merané na uspokojenie potrieb v  da-ných oblastiach,

— spolufinancované projekty boli úspeš-né pri zlepšení zásobovania vodou, — boli dosiahnuté ciele pri najnižších

ná-kladoch pre rozpočet Eú.

v.

d vor audítorov zistil, že aj keď v ýdavk y z o š t r u k t u r á l n y c h o p a t r e n í p r i s p e l i k   z l e p š e n i u d o d á v k y v o d y u r č e n e j n a domácu spotrebu, bolo možné dosiahnuť l e p š i e v ý s l e d k y p r i n i ž š í c h n á k l a d o c h . Konkrétne:

— v odhadoch spotreby vody do budúcn o s t i s a budúcn e z o h ľ a d budúcn i l i v ý v o j o v é t e budúcn -dencie v potrebe vody, ani všetky do-stupné zdroje; okrem toho sa venovala pozornosť využívaniu nových zdrojov bez toho, aby sa zohľadnili alternatív-n e r i e š e alternatív-n i a , alternatív-n a p r í k l a d z alternatív-n í že alternatív-n i e s t rát vody a  využívanie ostatných blízkych z d r o j o v ; K o m i s i a a   r i a d i a c e o r g á n y člensk ých štátov posúdením žiadostí o  grant zabezpečili pridanú hodnotu len v obmedzenej miere,

— merateľné zlepšenia boli dosiahnuté v  súvislosti so z v ýšením dostupného množst va vody, rozšíreným pok r ytím verejnej siete, lepšou k valitou vody, vyššou ziskovosťou siete a kontinuitou služieb; niektoré projekty však neboli prevádzk yschopné z dôvodu nedo -statočnej doplňujúcej infraštruktúr y ; m o n i to rova n i e v ýs l e d k ov d o s a h ova-lo rôznu k valitu, keď boli podmienk y stanovené v  rozhodnutiach o  udelení grantu; a  nie vždy sa venovala dosta-točná pozornosť tomu, či boli tie pod-mienky splnené,

— pri všetkých projektoch sa z výšili ná-k lady a  neboli dodr žané termíny ; pri meraní pomocou dvoch hlavných para-metrov účinnosti (miera využitia kapa-city a  nefakturovaná voda) sa zistilo, že niekoľko projektov nebolo dosta -točne účinných; výrazné nedostatky sa zistili aj v procese udeľovania grantov a  Komisia spolu s  riadiacimi orgánmi členských štátov nevenovali dostatoč-nú pozornosť schopnosti projektov do-sahovať príjmy.

vI.

odporúčania dvora audítorov :

— č l e n s k é š t á t y b y m a l i z l e p š i ť s v o j u predbežnú analýzu a predvídať budú-c e p o t re by zo h ľ a d n e n í m n a j n ov š í budú-c h a presných údajov a zlepšením zozna-mu všetkých dostupných zdrojov vody; venovať väčšiu pozornosť alternatív-n y m r i e š e alternatív-n i a m z á s o b o v a alternatív-n i a v o d o u (napríklad opatrenia na predchádzanie stratám vody) a  opatreniam zamera -ným na ochranu kvality vody,

— Komisia by mala podporiť členské štá-ty v  implementácii účinného riadenia vodných zdrojov a zohľadniť tieto účky pri plánovaní spolufinancovanej in-fraštruktúr y na zásobovanie vodou, — členské štát y by mali vo fáze pláno

-vania zabezpečiť včasné sprístupnenie doplňujúcej infraštruktúr y potrebnej na realizáciu projektov; mali by zaviesť lepšie nástroje monitorovania výsled-kov a podmienok,

— členské štát y by mali vo fáze pláno -va n i a ve n o-vať vä č š i u p ozo r n o s ť f a kto ro m , k kto ré č a s kto s p ô s o b u j ú n e d o -d r ž a n i e t e r m í n o v ; p r i n á v r h u n o v e j infraštruktúry by sa mali lepšie zohľad-niť výsledky predbežných analýz, — Komisia a členské štáty by mali zlepšiť

kvalitu analýz nákladov a výnosov, ako aj odhadov finančného deficitu, a ná-ležite zohľadniť schopnosť projektov dosahovať príjmy.

úvod

Z áSoBovanIe vodou v eÚ

1.

voda je nevyhnutná pre ľudské zdravie a je jedným z

najdôleži-tejších prírodných zdrojov potrebných pre sociálny a hospodársky rozvoj. dôležitým predpokladom rozvoja je distribúcia do -statočného množstva vody dobrej kvality na domácu spotrebu.

2.

v Eú existujú medzi člensk ými štátmi a  medzi regiónmi toho

istého štátu podstatné rozdiely, pokiaľ ide o podiel populácie zahrnutej do systému zásobovania vodou a  spotrebu vody na oby vateľa. veľmi rozdielna je aj účinnosť vodovodných sietí, cena za vodu a podiel výdavkov na vodu v celkových príjmoch domácností (pozri tabuľku 1).

ta B u ľ k a 1

hl avné Znaky dodávky vody na domácu SpotreBu

v eÚ – prIemerné hodnot y na ÚrovnI členSkých Štátov

1 Minimum Maximum Populačné pokrytie (% celkovej populácie) 70 100 Spotreba na obyvateľa (litrov/deň) 70 270 Nefakturovaná voda

(% vyčerpanej vody spolu) 7 55

Cena vody (EUR/m3_{) 0 2,1}

Podiel výdavkov na dodávku vody

v celkovom príjme domácnosti (%) 0 2,5

1 _{Informácie boli zhromaždené z rozličných zdrojov: EuREAu, Eurostat, oEcd, medzinárodná} benchmarkingová sieť pre vodu a kanalizáciu a Európska komisia (GR pre regionálnu politiku).

3.

v súlade so zmluvami je rozumné a hospodárne využívanie prí-rodných zdrojov jedným z cieľov politik y v  oblasti životného prostredia. hlavným právnym nástrojom upravujúcim zaobchá-dzanie s  vodou je rámcová smernica o  vode, ktorej účelom je zabezpečiť ochranu vodných zdrojov a  ich tr valo udr žateľné využívanie. Smernica nadobudla účinnosť v roku 2000 a členské štáty ju mali transponovať do národných legislatív do decembra 2003. Stanovili sa v nej systémy klasifikácie kvality vody, ako aj požiadavky do roku 2006 vytvoriť monitorovaciu sieť, do roku 2009 zverejniť plány riadenia povodí a vo všeobecnosti dosiah-nuť ciele v oblasti životného prostredia do roku 2015. členské štáty sú na jej základe tiež povinné prijať politiku stanovovania cien vody, ktorá motivuje k  hospodárnemu v yužívaniu vody, pričom k  tomuto cieľu primeraným spôsobom prispejú rôzne kategórie odberateľov vody (zásada úhrady nákladov). táto

po-vinnosť sa musí splniť do roku 20101_.

4.

okrem toho smernica Rady o kvalite pitnej vody je zameraná na

ochranu zdravia človeka, konkrétne stanovením maximálnych hodnôt pre určité mikrobiologické, chemické a organoleptické

parametre2_.

Štruk tur álne opatrenIa eÚ Z amer ané na

SpolufInancovanIe Infr aŠtruk tÚry na

Z áSoBovanIe vodou

5.

Investície do systémov zásobovania vodou sú výsledkom jednej

alebo viacer ých konkrétnych potrieb. je nevyhnutné:

a) zvýšiť dostupnosť vodných zdrojov, a to aj z dôvodu náras-tu populácie alebo hospodárskeho rasnáras-tu;

b) rozšíriť geografické pokrytie o tie vrstvy obyvateľstva, kto-ré boli vylúčené z prijímania verejných vodohospodárskych služieb;

c) zlepšiť kvalitu distribuovanej vody, a  to buď prostredníc-tvom sprístupnenia nových zdrojov vody, alebo využívaním vody z dostupných zdrojov, naprík lad ak boli existujúce zdroje kontaminované odvet vím priemyslu alebo poľno -hospodárstva;

d) z l e p š i ť ú č i n n o s ť s ys té m ov z á s o b ova n i a vo d o u s   c i e ľ o m predchádzať stratám vody alebo zastaraniu zariadení; e) zlepšiť kvalitu služieb znížením množstva a tr vania obme

-dzení a odstávok.

1 _{Smernica 2000/60/ES} Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ú. v. ES l 327, 22.12.2000, s. 1). článok 9 sa týka úhrady nákladov za vodohospodárske služby. táto rámcová smernica bola prijatá až po prijatí konkrétnych smerníc, napríklad smernice o kvalite pitnej vody.

2 _{Smernica Rady 98/83/ES} z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (ú. v. ES l 330, 5.12.1998, s. 32). táto smernica nahrádza smernicu Rady 80/778/EhS.

6.

Na úhradu nák ladov na v ybudovanie systémov zásobovania vodou je možné v rámci kohéznej politiky požiadať o príspevok z Európskeho fondu regionálneho roz voja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF). táto podpora môže dosahovať od 25  % do 85  %

oprávnených výdavkov3_.

7.

v p ro gra m ovo m o b d o b í 2 0 0 0 – 2 0 0 6 p re d s t avova l a f i n a n č

-n á p o d p o ra E ú p re p ro j e k t y z a m e ra -n é v ý l u č -n e -n a d o d áv k u vo d y d o d o m á c n o s t í , k to rá b o l a s p o l u f i n a n cova n á z t ýc hto

fondov, spolu 4,05 mld. EuR4_{, pričom št yri členské štát y po}

-skytli 3,62 mld. EuR alebo 89,4  %, a  to konk rétne španielsko, Grécko, por tugalsko a taliansko. výdavk y v  tejto oblasti boli značné aj v  programovom období 2007 – 2013: odhaduje sa, že 15 členských štátov oprávnených na podporu z Kohézneho fondu ešte stále potrebuje investovať do dodávky vody

približ-ne 25 mld. EuR5_.

8.

Spolufinancované projekty sa realizovali v rámci spoločnej

sprá-v y medzi Komisiou a  člensk ými štátmi, pričom Komisia mala

hlavnú zodpovednosť za vykonávanie rozpočtu6_{. Ich úlohy}

zá-viseli od fondu posk ytujúceho finančnú podporu a  od v ýšk y nákladov na projekt:

a) v prípade projektov financovaných z Kohézneho fondu a pri väčších projektoch financovaných z EFRR7 _{Komisia skúma}

kvalitu projektov, ktoré sa majú spolufinancovať, konkrét-ne ich súlad s  platnými európsk ymi smernicami a  priori-tami fondov, ich potenciál dosiahnuť v ýsledk y v  oblasti regionálneho roz voja a ich potrebu finančného príspevku z Eú. Na základe rozhodnutia Komisie o  spolufinancovaní projektu sa stanovila výšk a grantu a  podmienky jeho vy-platenia. v prípade projektov financovaných z Kohézneho fondu sa pre Komisiu musí v ypracovať záverečná správa vrátane opisu vykonaných prác a  počiatočného hodnote -nia dosiahnutia plánovaných výsledkov8_{. v prípade väčších}

projektov financovaných z EFRR nie je potrebné predložiť konkrétne záverečné správy ;

b) v prípade ostatných projektov EFRR je úloha Komisie ob-medzená na hodnotenie a schvaľovanie operačných programov, do ktorých tieto projekty patria, a k všeobecným cie -ľom, do ktorých by mali prispieť; riadiace orgány členských štátov sú zodpovedné za posúdenie žiadostí o  grant, roz-hodujú o výške grantu a následnej realizácii projektov.

3 _{viac informácií nájdete v článku} 29 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (ú. v. ES l 161, 26.6.1999, s. 1) a v článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 1164/94 zo 16. mája 1994, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond (ú. v. ES l 130, 25.5.1994, s. 1) zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1265/1999 (ú. v. ES l 161, 26.6.1999, s. 62). 4 _{Sumy, ktoré odhadol dvor} audítorov. Eú okrem toho poskytla významnú finančnú podporu pre projekty zásobovania vodou, ktoré zahŕňajú aj kanalizáciu.

5 _{Strategické hodnotenie životného} prostredia a predchádzania rizikám v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na obdobie 2007 – 2013, súhrnná správa, 7.11.2006, strana 19. Správu vydalo GR pre regionálnu politiku. 6 _{článok 274 zmluvy o založení} Európskeho spoločenstva (bývalý článok 205).

7 _{v programovom období} 2000 – 2006 boli „veľké projekty“ tie, „ktorých celkové náklady, brané do úvahy pri určovaní príspevku z fondov, prekračujú čiastku 50 miliónov EuR“ (pozri článok 25 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999). viac informácií o tejto téme nájdete v osobitnej správe dvora audítorov č. 1/2008 o postupoch predbežného skúmania a hodnotenia hlavných investičných projektov pre programové obdobia 1994 – 1999 a 2000 – 2006. 8 _{článok F ods. 4 prílohy II} nariadenia (ES) č. 1164/94 zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 1265/1999.

9.

Komisia pre k aždé programové obdobie v ydáva usmer nenia na implementáciu prostriedkov. prioritou usmernení vydaných v roku 1999 na obdobie 2000 – 2006 je podpora dodržiavania environmentálnych noriem stanovených v príslušných smerni -ciach Eú. Stanovuje sa v  nich, že projekty v  odvetví vodného hospodárstva „by mali byť v  súlade so zásadami navrhovanej rá m cove j s m e r n i c i o   vo d e “a že „ by s a m a l k l á s ť vä č š í d ô ra z na z v ýšenie efektívnosti existujúcej infraštruktúr y s  cieľom

obmedziť straty “9_{. Navyše v  príručke ku Kohéznemu fondu sa}

uvádza, že „všetky investície do systému zásobovania vodou by mal sprevádzať konkrétny akčný plán zameraný na zamedzenie stratám vody z distribučného systému na optimálne percento

s cieľom zabezpečiť účinnosť tohto systému“10_.

10.

Spolufinancované infraštruktúry predstavujú rôzne typy. Sché

-m a „ s y s t é -m o v z á s o b o v a n i a vo d o u “ v   p r í l o h e I p re d s t a v u j e opis pr vkov vodohospodársk ych systémov, a  to od čerpania (systémy hromadného zásobovania vodou) až po distribúciu koncovým používateľom (distribučné siete), a  v rámčeku 1 je uvedených niekoľko príkladov spolufinancovaných projektov. medzi najbežnejšie pr vky systémov zásobovania vodou patria: priehrady, odsoľovacie zariadenia, úpravovňa vody, vodovodné potrubia, čerpacie stanice, nádrže, zásobníky vody, distribučné siete a  systémy vzdialenej kontroly a  detekcie pre únik vody a havarijné poruchy.

9 _{štrukturálne fondy a ich} koordinácia s Kohéznym fondom – usmernenia pre programy v období 2000 – 2006. oznámenie Komisie (ú. v. ES c 267, 22.9.1999, s. 2), citované na strane 6.

10 _{príručka ku Kohéznemu fondu} 2000 – 2006, príloha A, ES, verzia 1.0, február 2000, s. 9 – 10.

r á m č e k č . 1

príkl ady projek tov SpolufInancovaných eÚ

jeden z projektov bol zameraný na rozšírenie verejného vodovodu k obyvateľom vidieckych oblastí, ktorí využívajú súkromné a rozptýlené zdroje. projekt tvorilo 11 zásobníkov vody, 32,6 km potrubia na pripojenie do novej siete systému hromadného zásobovania vodou, 10 čerpacích staníc a približne 87 km potrubia pre novú distribučnú sieť. Náklady na projekt oprávnený na pomoc z Eú predstavovali 4,28 miliónov EuR, pričom 3,21 miliónov EuR poskytol fond EFRR v rámci spolufinancovania.

vypracovalo sa množstvo projektov zameraných na vytvorenie nových zdrojov vody a na zlepšenie hos-podárenia s vodou v rámci systému hromadného zásobovania vodou v oblasti s rozlohou 11 000 km2

a s 2,5 miliónmi obyvateľov. patrí sem niekoľko spolufinancovaných projektov: odsoľovacie zariadenie s kapacitou pre 65 000 m³ vody denne vo výške 55,10 miliónov EuR oprávnených nákladov so spolu-financovaním z KF vo výške 46,86 miliónov EuR; rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd s kapacitou 116 640 m³ vódy denne vo výške 5,38 miliónov EuR oprávnených nákladov so spolufinancovaním z ERdR vo výške 3,50 miliónov EuR; a vybudovanie vodovodných potrubí v dĺžke 27 km a troch súvisiacich zásob-níkov vody spájajúcich systém hromadného zásobovania vodou s iným odsoľovacím zariadením vo výške 19,71 miliónov EuR oprávnených nákladov so spolufinancovaním z ERdF vo výške 12,81 miliónov EuR.

príkl ady projek tov SpolufInancovaných eÚ

Obrázok č. 1: Čerpacia stanica v Portugalsku

Obrázok č. 2: Odsoľovacie zariadenie v Španielsku

Obrázok č. 3: Priehrada v Španielsku

11.

hlavným cieľom auditu bolo preskúmať, či sa výdavky zo štruk-turálnych opatrení Eú vyčlenené na dodávku vody určenú na domácu spotrebu využili účinným spôsobom.

12.

dvor audítorov preskúmal tieto podotázky :

a) prijali sa najvhodnejšie riešenia zamerané na uspokojenie potrieb v daných oblastiach?

b) dosiahli projekty svoje ciele v  oblasti zlepšenia dodávky vody určenej na domácu spotrebu?

c) boli ciele dosiahnuté pri najnižších nákladoch pre rozpočet Eú?

13.

Audit sa uskutočnil v  Komisii a  v št yroch člensk ých štátoch,

ktoré získ ali najväčšiu časť v ýdavkov na infraštruktúru urče-nú výlučne na dodávku vody na domácu spotrebu: španielsko, Grécko, por tugalsko a taliansko.

14.

Audit prebehol od februára 2009 do marca 2010 na základe

vzor-ky 29 projektov financovaných v rámci programového obdobia 2000 – 2006, ktoré boli skutočne dokončené. Komisia schválila tri z nich do roku 2000, no všetky tri boli výrazne upravené na základe rozhodnutí Komisie v období 2000 – 2006. projekty boli vybrané v  pomere k  výške celkovej finančnej podpor y poskyt-nutej každému z týchto štyroch členských štátov. deväť z nich bolo spolufinancovaných z Kohézneho fondu a 20 z fondu EFRR,

pričom dva z nich boli väčšie projekty7_{(pozri prílohu II).}

15.

Rad projektov bol preskúmaný na všetkých úrovniach, pričom sa

konali zasadnutia so zástupcami rôznych miestnych a verejných alebo zmiešaných spoločností zodpovedných za návrh, realizáciu a riadenie infraštruktúr súvisiacich s vybranými projektmi. dvoru audítorov pomáhali odborníci z vodárenskej oblasti.

prIjalI Sa na jvhodne jŠIe rIeŠenIa

Z amer ané na uSpokojenIe potrIeB

v daných oBl aStIach?

16.

vyhradeniu finančných zdrojov určených na vybudovanie novej

infraštruktúr y, ktorej využívanie sa často plánuje na niekoľko desaťročí, by mala predchádzať analýza, ktorej cieľom je nájsť najlepšie r iešenie pre miestne potreby zásobovania vodou. hlavnými pr vk ami takejto analýz y sú predpok ladaná potreba vypočítaná najmä na základe veľkosti populácie a očakávanej s p o t re by n a o by vate ľ a , a   d o s t u p n o s ť a   k va l i t a ex i s t u j ú c i c h vodných zdrojov. Niektoré z týchto pr vkov, naprík lad spotre -ba na obyvateľa a kvalita existujúcich vodných zdrojov, môžu byť v danom poradí ovplyvnené opatreniami na strane dopytu a opatreniami na ochranu vodných zdrojov.

17.

dvor audítorov preskúmal, či:

a) bol odhad potreby vody podporujúci spolufinancované projekty infraštruktúr y založený na podložených predpo -kladoch vývoja dopytu a dostupnosti vody v danej oblasti; b) sa primeraným spôsobom analyzovali rôzne potenciálne riešenia vrátane činností zameraných na ovplyvnenie do-pytu alebo zachovanie či zlepšenie k valit y v yužívaných vodných zdrojov s cieľom vybrať to najlepšie riešenie; c) orgány poverené posudzovaním žiadostí a  schvaľovaním

grantov poskytli predloženým projektom pridanú hodnotu.

takmer v žIadnom Z prípadov Sa v odhadoch potrIeB neZohľ adnIlI kleSa jÚce tendencIe v SpotreBe vody na oBy vateľ a a v nIek torých prípadoch Sa neZohľ adnIlI vŠe tky doStupné Zdroje

18.

Rozhodnutie vybudovať novú infraštruktúru na dodávku vody

bolo s  v ýnimkou troch projektov založené na odhadoch bu -dúcej potreby a na potrebe dodatočných vodných zdrojov. Až na tieto tri výnimky nebol takýto odhad potrebný, pretože in-vestície boli určené len na doplnenie alebo nahradenie časti existujúceho systému.

19.

v 21 prípadoch bola potreba odhadnutá na zák lade teoretic

kej spotreby na obyvateľa odporúčanej v  hydrologických do -kumentoch pre plánovanie z dôvodu nedostatočných údajov o spotrebe a stratách z vodovodných sietí v minulosti. potreba odhadnutá týmto spôsobom sa v niektorých prípadoch upravila smerom nahor na zák lade rôznych faktorov, ktoré je zložité vyhodnotiť, ako napríklad vplyv obyvateľov s prechodným

po-bytom11 _{a miera industrializácie.}

20.

vo zvyšných piatich prípadoch sa dopyt po vode odhadoval na

základe údajov vychádzajúcich zo skutočnej spotreby v minu-losti, avšak použitím odlišných metód. v troch takýchto prípa-doch sa spotreba na obyvateľa použila na odôvodnenie vyššej potreby pre projekt, ako je potreba odporúčaná v hydrologic-kých dokumentoch pre plánovanie.

21.

okrem toho, takmer vo všetkých projektoch odhad dopytu

neod-rážal klesajúcu tendenciu spotreby na obyvateľa a v niektorých prípadoch aj straty vody, ku ktor ým došlo koncom 90. rokov

alebo začiatkom rok a 2000 vo väčšine projektových oblastí12_.

tento trend je výsledkom renovácie v sieti13_{, inštalácie meračov}

do domácností a informačných kampaní zo strany vodohospo -dársk ych orgánov a  prevádzkovateľov. Keďže implementácia takýchto opatrení na strane dopytu je čoraz rozšírenejšia, trend

z vyšovania spotreby na obyvateľa je málo pravdepodobný14_.

11 _{dočasnými (prechodnými)} obyvateľmi sa myslia turisti, dochádzajúci a sezónni pracovníci, t. j. všetky osoby bez trvalého bydliska v danej oblasti. 12 _{Napríklad v štyroch veľkých} mestách je klesajúci trend v spotrebe na obyvateľa taký prudký, že napriek nárastu populácie klesla celková spotreba vody od konca 90. rokov od 1 % do 29 %. začiatkom roku 2000 sa rovnaký trend spozoroval aj v husto osídlených pobrežných oblastiach. v tejto oblasti sa nachádza osem zo skúmaných projektov.

13 _{výsledkom renovácie sietí bolo} zníženie strát vody. tieto straty sa považujú za súčasť dopytu, pretože sa musia pokryť celkovou spotrebou vody.

14 _{pozri tiež oznámenie Komisie} s názvom „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“, Kom(2007) 414 v konečnom znení, a správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Správa nadväzujúca na oznámenie o nedostatku vody a suchách v Európskej únii“, Kom(2008) 875.

22.

v dôsledku toho z porovnania odhadov budúceho dopytu a ak-tuálnej spotreby často vyplýva, že (niekoľko príkladov nájdete v tabuľke 2):

a) aktuálna spotreba na oby vateľa v  roku 200815 _{je v ýrazne}

nižšia ako odhad pre plánovaný rok, a v niekoľkých prípa-doch je dokonca nižšia ako polovica tohto odhadu; b) aktuálna celková spotreba v roku 2008 je oveľa nižšia, než

sa predpokladalo.

ta B u ľ k a 2

odhad SpotreBy vody a ak tuálne hodnot y v roku 2008

pre nIek toré poSudZované projek t y

1 _{Spotreba na obyvateľa zahŕňa koeficient nárastu, poklesu a priemyslu.}

2 _{odhad celkovej spotreby na rok 2008 bol uvedený v projektových štúdiách alebo vypočítaný dvorom audítorov na základe} uka-zovateľov spotreby populácie a spotreby na obyvateľa uvedené v týchto štúdiách.

15 _{Najnovšie údaje, ktoré boli} k dispozícii v čase auditu.

Projekt Spotreba na obyvateľa _{v l/deň} Celková spotreba v hm3_/rok

Krajina Plánovaný rok _{pre plánovaný rok}Predbežný odhad 1

Aktuálny stav v roku 20081

Predbežný odhad Aktuálny stav

Za plánovaný rok Za rok 20082 _{V roku 2008}

ES 2027 530 286 26 24 14 GR 2020 375 – 609 197 219 180 90 IT 2040 432 360 178 149 90 PT 2030 154 – 300 34 – 66 25 15 6 PT 2038 150 74 0,6 0,4 0,1 ES 2030 350 201 – 291 8,5 žiadny údaj 4,3

23.

pri návrhu novej infraštruktúr y sa v  šiestich prípadoch v  pl-nej miere nezohľadnili dostupné zdroje (pozri rámček č. 2). Konk rétne v  prípadoch, keď voda nemala dostatočnú kvalitu, naprík lad z dôvodu v ysokého obsahu dusičnanov alebo síra -nov, neskúmalo sa, či táto voda mohla byť zmiešaná s  vodou dobrej kvality s cieľom splniť regulačné normy stanovené pre pitnú vodu namiesto toho, aby sa plne nahradila vodou z iného

zdroja16_.

24.

lepší odhad budúceho dopytu a deficitu vody mohol umožniť

posúdenie alter natívnych r iešení, ktoré neboli zohľadnené, na základe čoho sa mohla vybudovať infraštruktúra s  menšou kapacitou.

r á m č e k č . 2

príkl ady projek tov, v r ámcI k torých Sa v proceSe

pl ánovanIa neZohľ adnIlI doStupné Zdroje

v španielsku sa z fondu EFRR spolufinancoval projekt zameraný na zlepšenie kvality vody dodávanej do rôznych susediacich obcí, pretože terajšia voda nespĺňala regulačné parametre. odhady objemu vody prepravovanej prostredníctvom nových infraštruktúr boli založené na odhadoch celkového budúceho dopytu pre danú oblasť. Niektoré obce však disponovali vodou vynikajúcej kvality a nepociťovali jej deficit. projekt mohol byť okrem toho založený na odhade objemu vody dobrej kvality potrebnej na do-siahnutie primeraného zmiešania s dostupnou vodou nízkej kvality. štyri roky od uvedenia do prevádzky je podiel využívania novej kapacity približne 16 %.

v ďalšom prípade spolufinancovanom z Kohézneho fondu v španielsku bola vybudovaná priehrada určená na pokrytie budúceho dopytu s odhadom 13,9 hm3_{/rok bez zohľadnenia dostupných zdrojov}

(8 hm3_{/rok). v čase vykonávania auditu nebola táto priehrada potrebná na pokrytie súčasného dopytu}

v danej oblasti (8 hm3_{/rok), keďže dostupné zdroje boli dostatočné. Spolufinancovaná infraštruktúra sa}

využije ako rezerva alebo pre iné oblasti, nie však spôsobom, ako sa pôvodne plánovalo.

16 _{Smernica 98/83/ES stanovuje} hodnoty ukazovateľov pre látky, ako sú síranové a dusičnanové soli, vo vode určenej na ľudskú spotrebu. v prípade, že koncentrácia soli presahuje tieto hodnoty, bežnou praxou je zriediť vodu s inou (dostupnou) vodou zo zdrojov s nízkym obsahom solí.

poZornoSť je Z amer aná na BudovanIe Infr aŠtruk tÚr na využívanIe nových

vodných Zdrojov, prIčom Sa ZrIedk a venuje doStatočná poZornoSť oStatným rIeŠenIam, napríkl ad ZnIžovanIu Str át vody...

25.

vo všetkých prípadoch, ktoré skúmal dvor audítorov, bolo rie

-šením zameraným na odhadovaný deficit vody využívať nové

zdroje vody a prepravovať vodu do daných oblastí17_.

26.

v prípadoch vysokej úrovne nefakturovanej vody sa možnosť

zlepšenia distribučných sietí len zriedkavo vzala do úvahy ako prostriedok na zníženie budúcich potrieb vody, čím sa vylúčili riešenia potenciálne nižších kapacít (pozri rámček č. 3).

27.

v dvoch prípadoch však obce prijali opatrenia na zníženie

do-pytu. v týchto prípadoch sa dosiahli také výrazné výsledky, že spolufinancovaná infraštruktúra sa v  k rátkodobom horizonte stala zbytočnou alebo je zbytočne rozsiahla (pozri rámček č. 4).

17 _{je však potrebné poznamenať,} že preprava vody na vzdialenosť dlhšiu ako 100 km je veľmi nákladná. okrem vysokých investičných nákladov predstavujú prevádzkové náklady až 50 % celkových nákladov na dodávku vody (A. Gee, obchodný vestník ES č. 2, leto 2004).

r á m č e k č . 3

potencIálny vply v ZníženIa nefak turovane j vody na

potreBu vody

Nárast objemu vody dostupnej talianskemu mestu, ktorý bol jedným z cieľov spolufinancovaného pro-jektu, by sa mohol dosiahnuť prostredníctvom zníženia množstva nefakturovanej vody v mestskej vo-dovodnej sieti zo 44,5 % na 11,5 %, čo je dosiahnuteľná miera, ktorá sa v niektorých odvetviach mesta už dosiahla.

pokiaľ ide o infraštruktúru hromadného zásobovania vodou v Grécku, návrh projektu vychádzal z od-hadu budúceho dopytu vrátane vysokého podielu straty vody (30 %). Napriek investíciám do renovácie distribučnej siete spolufinancovanej aj prostredníctvom fondov Eú dosahuje strata vody približne 30 %. účinné opatrenia na zníženie straty vody by mohli vyústiť do menšej potreby novej infraštruktúry na zásobovanie vodou.

r á m č e k č . 4

príkl ady poBer ateľSkých oBcí, k toré prIjalI opatrenIa

na ZníženIe Str át vody

z Kohézneho fondu sa spolufinancovala výstavba priehrady s  cieľom zabezpečiť vodu v  objeme 34 hm3_{/ročne pre španielske mesto a jeho priľahlé oblasti. výstavba tejto priehrady sa odôvodnila na}

základe odhadovaného dopytu v objeme 158 hm3_{/ročne do roku 2012. mesto zároveň vypracovalo akčný}

plán, ktorý zahŕňal inštaláciu individuálnych meračov v bytoch a zlepšenie prepravy a distribučnej siete. to bola aj podmienka, ktorú stanovila Komisia pri schválení grantu v roku 2000. Akčný plán dosiahol lepšie výsledky ako tie, ktoré požadovala Komisia: objem nefakturovanej vody v súčasnosti predstavuje približne 20 % v porovnaní s predchádzajúcimi 36 %. Napriek výraznému nárastu populácie klesol celkový dopyt v rokoch 1997 – 1998, keď bol projekt schválený, zo 142 hm3 _{na približne 120 hm}3 _{v roku 2008.}

v prípade ďalšieho španielskeho mesta sa z Kohézneho fondu spolufinancoval systém hromadného záso-bovania vodou. v projekte sa budúca potreba vody v meste odhadovala na 113 hm3_{. Komisia vo svojom}

rozhodnutí o spolufinancovaní z roku 2001 nariadila realizovať plán zameraný na zníženie množstva úniku vody, ktorého výsledkom bolo zníženie množstva nefakturovanej vody z 50 % na 30 %. Aj napriek nárastu populácie klesla celková spotreba v roku 1996 z 81 hm3 _{na 61 hm}3 _{v roku 2008.}

r á m č e k č . 5

využívanIe BlíZkych vodných Zdrojov

v oblastiach zodpovedajúcim dvom spolufinancovaným projektom v španielsku niekoľko obcí distribuo-valo vodu s obsahom dusičnanov, ktorý bol podstatne vyšší ako je maximum stanovené v smernici o kva-lite pitnej vody, a to z dôvodu znečistenia z poľnohospodárstva. možnosť využívania blízkej povrchovej vody dobrej kvality na domácu spotrebu namiesto vody nízkej kvality navrhovateľ projektu nezvážil, pretože právo na využívanie vody dobrej kvality bolo poskytnuté poľnohospodárom. pre každý projekt boli vybudované studne na zachytávanie spodnej vody a prepravné potrubia v dĺžke približne 50 km. pre jeden z týchto projektov však orgány poverené správou vodných zdrojov ešte neudelili povolenie na čerpanie a požiadali miestne orgány, aby sa pokúsili nájsť riešenie, ktoré by umožnilo využívať povrcho-vú vodu vyhradenú pre poľnohospodárov. to by si však vyžadovalo vybudovanie ďalšej infraštruktúry.

… aleBo využívanIu doStupne jŠích Zdrojov

28.

v prípade zdrojov vody môže dôjsť ku konkurenčnému

dopy-tu, napríklad medzi potrebami poľnohospodárstva a spotrebou domácností. možnosť využívania vodných zdrojov určených na poľnohospodárske využitie pre ľudskú spotrebu sa v  prípade posudzovaných projektov nepreskúmalo (pozri rámček č. 5). v  niektor ých španielsk ych regiónoch, v  ktor ých je zavedený flexibilný systém výmeny v  súvislosti s  právom na využívanie vody, sa však zaviedli osvedčené postupy, takže vodu určenú na zavlažovanie možno v prípade potreby využívať aj na záso-bovanie vodou na spotrebu v domácnosti.

poSÚdenIe žIadoStí o gr ant komISIou a rIadIacImI orgánmI členSkých Štátov

predStavovalo oBmedZenÚ prIdanÚ hodnotu

29.

vzorka auditu zahŕňa 9 projektov spolufinancovaných z

Kohéz-neho fondu a 2 väčšie projekty z Európskeho fondu regionálKohéz-neho rozvoja, ktoré boli preskúmané a schválené Komisiou. zvyšných 18 projektov bolo spolufinancovaných z fondu EFRR a boli schvá-lené riadiacimi orgánmi členských štátov (pozri bod 8).

30.

Ako bolo uvedené v ostatných správach dvora audítorov18_{, ne}

-dostatok usmernení a kontrolných zoznamov na posúdenie žia-dostí o grant v programovom období 2000 – 2006 znamená, že nebolo možné identifikovať kontroly, ktoré vykonala Komisia.

31.

Komisia v  žiadnom prípade nezohľadnila prognóz y budúceho

dopytu alebo z volených riešení; nepožiadala ani o informácie o ostatných potenciálnych riešeniach, ako je dostupnosť alebo uprednostnenie využívania vody z blízkych zdrojov pred čer-paním vody zo vzdialených zdrojov.

32.

Komisia na zák lade svojej revízie stanovila pre štyri projekty

podmienky týkajúce sa zníženia straty vody. Komisia však v jed-nom prípade nekvantifikovala dané ciele; v ďalšom prípade boli termíny na ich dosiahnutie stanovené po dátume ukončenia projektu, keď by už bola vyplatená zvyšná suma grantu. v žiad-nom prípade nebol pri výpočte potreby vody zohľadnený vplyv na potrebné zníženie strát vody.

33.

v prípade dvoch z týchto projektov zahŕňalo rozhodnutie

o po-skytnutí grantu aj ustanovenie, podľa ktorého museli príslušné orgány monitorovať uplatňovanie smerníc o ochrane

povrcho-vých a podzemných vôd19 _{a informovať monitorovací výbor pre}

Kohézny fond. prínosom týchto ustanovení bolo, že v ytvorili konkrétne prepojenie medzi vyplatením grantu a požadovaným opatrením. Kontaminácia dusičnanmi alebo odpadové vody sa týkali aj ostatných projektov, ktoré boli sčasti určené na nahradenie kontaminovaných zdrojov a  ktoré Komisia bezpodmie -nečne schválila. Ďalšie opatrenia zamerané na ur ýchlenie en-vironmentálnej obnovy neboli nikdy stanovené ako podmienka pre poskytnutie grantu z Eú.

18 _{pozri najmä odsek 41 osobitnej} správy č. 3/2009 o účinnosti výdavkov zo štrukturálnych opatrení pre čistiarne odpadových vôd na programové obdobia 1994 – 1999 a 2000 – 2006.

19 _{Smernica Rady 91/676/EhS} z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych

zdrojov a smernica Rady

91/271/EhS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd.

34.

z revízie d vora audítorov v  člensk ých štátoch v yplynulo, že riadiace orgány v  žiadnom prípade nepredložili ani neurobili zmeny v projektových návrhoch. podmienky týkajúce sa straty a  úspor y vody ako aj opatrenia zamerané na ochranu k vality surovej vody neboli nikdy stanovené.

35.

v období 2007 – 2013 sa zmenilo riadenie projektov

zásobova-nia vodou:

a) Komisia posudzovala len tie projekty, ktor ých celkové ná-klady presiahli 50 miliónov EuR. Navrhli sa nové postupy hodnotenia: žiadosti o projekt museli obsahovať výsledky štúdií realizovateľnosti vrátane posúdenia alternatív ; bol v ypracovaný kontrolný zoznam zameraný na hodnotenie žiadostí o  projekt, najmä pok iaľ ide o  účinnosť riadenia vodných zdrojov (napr. opatrenia na zníženie spotreby ale -bo opätovné využitie odpadovej vody) v oblastiach týkajú-cich sa týchto projektov. uplatnenie hodnotiatýkajú-cich kritérií by zlepšilo účinnosť týchto postupov a konzistentnosť ich výsledkov ;

b) pok iaľ ide o  navštívené členské štáty, bolo prijatých nie -koľko pozitívnych iniciatív : v  troch regiónoch bolo jedným z k ritérií pridelenia pomoci z EFRR, aby bol predlo -žený projekt súčasťou strategického plánu pre všetk y tri dané oblasti a  aby bol doplnením k  v ybudovaným alebo plánovaným systémom hromadného zásobovania vodou. v taliansku tieto nové postupy umožnili z v ýšiť rozpočet regionálnych operačných programov, čím sa dosiahli lepšie výsledky v súvislosti so znížením podielu strát vody.

doSIahlI projek t y Svoje cIele v oBl aStI

ZlepŠenIa dodávky vody určene j na

domácu SpotreBu?

36.

Na vybudovanie novej infraštruktúry môže existovať množstvo

dôvodov (pozri bod 5), v dôsledku čoho sa ciele projektu môžu výrazne líšiť. Aby sa umožnil účinný monitoring a hodnotenie, ciele projektu by sa mali definovať a kvantifikovať v žiadostiach o poskytnutie grantu a vo finančných rozhodnutiach, a to po-kiaľ ide o výstupy a výsledky.

37.

Na posúdenie miery, do akej boli tieto ciele dosiahnuté, možno

použiť množstvo uk azovateľov. Kým uk azovatele výstupov by sa mali definovať ako hmotné v ýsledk y, naprík lad k ilometre potrubí, množstvá nádrží atď., mali by sa stanoviť aj výsledné ukazovatele, ktoré by odrážali, do akej miery sa splnili konkrét-ne ciele projektu:

a) dostupnosť: dodatočný objem vody vstupujúcej do systému zásobovania na základe novej infraštruktúr y ;

b) pok r ytie: nárast poč tu oby vateľov a  percenta populácie zásobovaných vodou z vodovodnej siete;

c) kvalita vody : percento testov, v ktor ých sa hodnotila voda a  ktoré neboli v  súlade s  vnútroštátnymi, miestnymi nor-mami alebo nornor-mami Eú, a  zlepšenie hodnôt parametrov, ktoré boli predtým nevyhovujúce;

d) účinnosť systémov : zníženie objemu nefakturovanej vody ; e) k valita služieb: zníženie množst va a  tr vania obmedzení

38.

dvor audítorov preskúmal, či:

a) boli definované a kvantifikované ciele; b) boli tieto ciele dosiahnuté;

c) príslušné orgány, ktoré schválili grant, monitorovali tieto výsledky.

cIele projek tu neBolI vždy kvantIfIkované So Zre teľom na oč ak ávané výSledky

39.

žiadosti a rozhodnutia o poskytnutí grantu obsahovali

merateľ-né výstupy, ktoré bolo potrebmerateľ-né dosiahnuť. v prípade niektorých hodnotených projektov boli v projektových štúdiách z dô -vodu nedostatku konkrétnych žiadostí a rozhodnutí stanovené a kvantifikované výstupy.

40.

väčšina z hodnotených projektov obsahovala celkovo merateľné

ciele stanovené v  súvislosti s  množstvom populácie, ktorú je potrebné zásobiť, a množstvom vody, ktorú je potrebné dodať. všetky očakávané výsledky (napríklad zníženie množstva nefak-turovanej vody a  zlepšenie kontinuity služieb a  kvality vody) však neboli kvantifikované.

projek t y doSIahlI mer ateľné ZlepŠenI v oBl aStI dodávok vody oBč anom eÚ, ale ...

41.

všetky projekty, ktoré sa podrobili auditu, sa napriek

nedodr-žaniu termínu a  presiahnutiu nák ladov (pozri body 51 až 52) fyzicky zrealizovali podľa plánu, aj keď s menšími odchýlkami, napríklad v dĺžke potrubí alebo v kapacite či umiestnení nádrží, ktoré boli schválené počas výstavby.

42.

pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky, projekty prispeli k zlepšeniu

dodávok vody na domáce použitie, a to buď z výšením dostup -ného objemu vody, rozšírením verejnej siete o  oblasti, ktoré predtým do nej neboli pripojené, alebo zlepšením kvality vody, účinnosti siete či kontinuity služieb (pozri rámček č. 6).

r á m č e k č . 6

príkl ady poZItívnych výSledkov

S cieľom pokryť deficit vody v oblasti španielska sa z Kohézneho fondu spolufinancovala výstavba odso-ľovacieho zariadenia s výrobnou kapacitou 22 hm3 _{pitnej vody ročne. toto zariadenie využívalo od roku}

2006 približne 90 % svojej kapacity, čím znížilo deficit vody v troch najväčších zásobovaných obciach. v porovnaní s predchádzajúcou situáciou sa dosiahlo výrazné zlepšenie aj v kvalite vody dodávanej obyvateľom v súvislosti s niektorými normami smernice Eú (merná vodivosť a obsah trihalometánov a síranov).

S cieľom uspokojiť potreby komunálnych oblastí v taliansku, ktoré trpia nedostatkom vody, sa z fondu EFRR spolufinancovala výstavba vodovodu na prepravu vody z novej priehrady do niekoľkých obcí. v ob-dobí 2004 – 2008 dosahoval ročný objem sprístupnený týmto oblastiam 14,5 hm3_{. tento nový vodovod}

zásobuje obce dodatočným zdrojom vody a odbremenil ostatné zdroje, ktoré boli vyťažené.

Obrázok č. 5: Voda pritekajúca do nového vodovodu, ktorý zvyšuje jej dostupnosť v talianskom regióne

Obrázok č. 6: Nová čistiareň odpadových vôd zabezpečujúca kvalitu vody v gréckom veľkomeste

20 _{podobný prípad možno} spozorovať aj pri využívaní vyhlásenia o vierohodnosti (pozri správu za rok 2008, odsek 6.19). týka sa vodovodu, ktorého výstavba bola dokončená v roku 2004, ktorý sa však nepoužíval do začiatku roka 2009 z dôvodu nedostatku vody v zásobníku, z ktorého sa odvádzala voda do vodovodu.

... nIek toré projek t y neBolI uvedené do pre vádZky Z dôvodu chýBa jÚcIch vedení...

43.

päť projektov, aj keď ich v ýstavba bola dokončená v  rokoch

2005 a  2008, neprinieslo v  čase auditu žiadne výsledky20_{. dva}

ďalšie projekty dokončené v  rovnakom období boli čiastočne v prevádzke, avšak s obmedzenými výsledkami. hlavným dôvo-dom bol nedostatok doplňujúcej infraštruktúry, pri ktorej nebol dodržaný termín výstavby alebo termín uvedenia do prevádzky (pozri rámček č. 7).

... a oStatné projek t y oBSahovalI Skryté nedoStatky

44.

v niektor ých prípadoch je dosiahnutie v ýsledkov ovply vne

-né zásadnými obmedzeniami projektu: naprík lad, ak je jeden projekt zameraný na zlepšenie kvality vody distribuovanej vo veľkomeste, dosiahnutie maximálnej kvality závisí od ostatných projektov, ktoré sú z environmentálneho hľadiska diskutabilné. v  ďalších dvoch prípadoch sú vybudované čistiarne napájané z otvorených kanálov, čím sa prítok vody môže kontaminovať. v  ďalšom prípade sa voda produkovaná v  odsoľovacom zaria-dení dostáva do mestských zásobníkov na domáce použitie pri veľmi vysokej teplote (niekedy viac ako 30 stupňov).

r á m č e k č . 7

príkl ady projek tov, k toré neBolI uvedené do pre vádZky

Z dôvodu chýBa jÚcIch vedení

v španielsku sa štyri roky po dokončení využívalo menej ako 20 % kapacity odsoľovacieho zariadenia. Napriek dostatočnému dopytu po väčšej produkcii vody nebol systém rozvodov a distribučné komu-nálne (a zavlažovacie) siete, ktoré boli takisto spolufinancované z fondov Eú, v čase auditu v prevádzke. štyri roky po vybudovaní priehrady v Grécku je potrebné znovu navrhnúť a prebudovať doplňujúcu čis-tiareň odpadových vôd potrebnú na prevádzkové potreby projektu, čím sa fungovanie celého systému oneskorí.

oBmedZený výZnam Spr áv o doSIahnut ých výSledkoch

45.

v prípade projektov financovaných z Kohézneho fondu a riade

-ných Komisiou (pozri bod 29) je podmienkou pre poskytnutie poslednej platby predložiť po ich dokončení záverečnú správu; v  prípade väčších projektov financovaných z EFRR sa v  naria -dení vyžaduje poskytnúť v  správe o  operačnom programe len informácie o týchto projektoch.

46.

tieto správy obsahujú čiastočne užitočné informácie

o dosiah-nutých výsledkoch: len v prípade jedného projektu mali opísa-né výsledky formu informácií o vyprodukovanom objeme vody dodanej obciam. v dvoch prípadoch sa v záverečných správach len spomenulo, že sa dosiahli v ýsledk y, a  v jednom prípade neboli uvedené žiadne informácie. v piatich projektoch nebolo možné uviesť žiadne výsledky, pretože aj keď boli projekty do-končené, v čase predloženia správy ešte stále neboli uvedené do prevádzky.

47.

pokiaľ ide o ďalšie podmienky týkajúce sa zníženia strát vody,

ktoré stanovila Komisia (pozri bod 32), v  jednom prípade zo št yroch sa v  správe neuvádzajú žiadne informácie o  tom, do akej mier y bola splnená podmienka Komisie. Komisia napriek tomu uhradila konečné platby. v  dvoch prípadoch, v  ktor ých Komisia zaviedla konk rétne nadväzujúce požiadavk y, najmä v  súvislosti s  uplatňovaním opatrení proti znečisteniu z poľ-nohospodárstva alebo odpadových vôd (pozri bod 33), neboli poskytnuté žiadne informácie.

48.

Keďže projekty museli schváliť len členské štáty, len v  dvoch

daných členských štátoch, v ktorých sa vykonával audit, museli príjemcovia pomoci predložiť záverečnú správu so žiadosťou o  konečnú platbu. tieto správ y pouk azujú na hlavné zmeny týkajúce sa projektu z hľadiska nákladov a  nedodržaných ter-mínov, neposkytujú však podrobné informácie o dosiahnutých výsledkoch. v ďalších dvoch členských štátoch sprevádzali žia-dosti o  konečnú platbu len podporné dok lady pre vznik nuté výdavky.

doSIahlI Sa výSledky prI na jnIžŠích

nákl adoch pre roZpoče t eÚ?

49.

väčšina spolufinancovaných projektov prispela k zlepšeniu

do-dávky vody občanom Eú. S cieľom vyhodnotiť, či by bolo možné dosiahnuť tento výsledok aj pri nižších nákladoch pre rozpočet Eú, dvor audítorov skúmal, či:

a) sa v ýstavba spolufinancovanej infraštruktúr y realizovala ekonomickým spôsobom;

b) infraštruktúra funguje účinným spôsobom, to znamená, či je miera jej využívania uspokojivá a či je miera nefakturo-vanej vody v závislej vodovodnej sieti prijateľná;

c) či bol grant Eú stanovený na primeranej úrovni pri zohľadnení skutočnosti, že spolufinancované projekty majú do -sahovať príjmy.

hoSpodárnoSť Bol a ovply vnená

nedodrž aním termínov a prekročením nákl adov

50.

v niekoľkých prípadoch nebol výberový postup v súlade

s európsk ymi predpismi o  verejnom obstarávaní. Komisia a  vnú -troštátne kontrolné orgány však v  týchto prípadoch vykonali primerané úpravy spolufinancovaných výdavkov.

51.

pri všetkých projektoch sa nedodržali termíny, a to v rozpätí od

niekoľkých mesiacov po viac ako tri roky. vo väčšine prípadov bolo možné nedodržaniu termínov spôsobenému ďalšími žia -dosťami stanovenými na základe hodnotenia vplyvu na životné prostredie, ťažkosťami pri získ avaní administratívnych povo-lení, nepresnými odhadmi alebo výpočtami čiastočne predísť lepším plánovaním.

52.

v prípade všetkých projektov sa zvýšili náklady, pričom v 20 %

p r í p a d ov d o š l o v   p o rov n a n í s   p o č i ato č n o u ce n o u k   n á ra s t u o viac ako 30 %, a v jednom prípade sa cena zvýšila o maximál-nych 80  %. Najčastejším dôvodom prekročenia nákladov bolo nedostatočné plánovanie, ktoré malo za následok nedodržanie termínov, čo viedlo k sankciám, ktoré mali uhradiť navrhovate-lia projektov, a z výšeniu cien.

oBmedZená ÚčInnoSť pre vádZky nIek torých projek tov

53.

d vomi hlavnými parametrami účinnosti použitými pri audite

boli miera v yužívania infraštruktúr y a  podiel nefakturovanej vody v závislých distribučných sieťach:

a) nízka miera využívania kapacity znamená, že rovnakú úro-veň služieb bolo možné zabezpečiť aj vybudovaním menšej a lacnejšej infraštruktúr y ;

b) vysoký podiel nefakturovanej vody v  závislých distribuč-ných sieťach zahŕňa najmä straty. v prípade, že sa prostred-n í c t vo m i prostred-nve s t í c i í ú č i prostred-n prostred-n e v y r i e š i l a p ro b l e m at i k a s t rat y vody, bude prostredníctvom novej infraštruktúry potrebné čerpať, upravovať a  prepravovať menej vody, na zák lade čoho by sa tieto činnosti v ykonávali v  menšom rozsahu alebo by dokonca neboli vôbec potrebné.

54.

v čase auditu bolo v  prevádzke 21 spolufinancovaných pro

-jektov, a  to v  období od jedného do štyroch rokov, pričom tri začali fungovať a päť z nich bolo dokončených, avšak zatiaľ ne -boli v prevádzke. Tabuľka 3 hodnotí tieto projekty na základe dvoch hlavných parametrov účinnosti.

55.

pokiaľ ide o operačné projekty, v miere využívania kapacity

spolufinancovaných infraštruktúr – medzi 100  % a  16  % – a  v  po -diele nefakturovanej vody zo závislých distribučných sietí – od 13  % do 55  % – existujú veľké rozdiely. projekty s  podobnými charakteristikami boli na účel tejto analýzy zaradené do jednej z troch kategórií (pozri Tabuľku 4).

56.

prognóz y t ýk ajúce sa t ýchto projektov s  dlhšou životnosťou

sú celkovo menej spoľahlivé ako tie, ktoré sa týkajú projektov s kratšou životnosťou. v prípade projektov, ktoré je možné re -alizovať postupne, by sa táto realizácia mohla v y víjať podľa potrieb.

ta B u ľ k a 3

hodnotenIe pre vádZky projek tov na Z ákl ade hl avných

par ame trov ÚčInnoStI

Typ projektu Aktuálny dátum uvedenia do prevádzky

Plánovaný rok

projektu Miera využívania spolufinan-covanej infraštruktúry (%)

Podiel nefakturovanej vody v závislých distribučných sieťach (%) A 2006 2018 91,3 21,0 A / B 2004 2020 82,4 20,6 26,0 A polovica roka 2008 2028 63,2 16,8 A 2005 2015 73,0 55,5 A 2005 2021 65,9 vysoký1 A čiastočne polovica

roka 2005 2012 16,8 žiadny údaj

B koniec roka 2000 2020 100,0 26,0 B polovica roka 2006 2027 52,8 27,0 B 2008 2030 50,6 25,8 B 39 753,00 2015 58,3 vysoký1 B 2004 2015 31 – 64 43,5 B / A 2004 2030 22,7 50,0 29,6 B / C 2006 – 2009 2038 20,0 Nevzťahuje sa 13,0 B 2005 2016 16,2 39,0

B / C polovica roka 2008 2040 32,6 Nevzťahuje sa 55,3

B 2004 2040 20 – 34 43,5

B polovica roka 2008 2029 20,3 žiadny údaj

B 2008 2028 34,8 žiadny údaj

C 2006 2038 Nevzťahuje sa 33,0

C 2003 2040 Nevzťahuje sa 43,5

C 2005 2022 Nevzťahuje sa žiadny údaj

vysoká miera využívania (x ≥ 70 %) alebo nízka miera nefakturovanej vody (x ≤ 25 %).

Stredná miera využívania (40 % ≤ x < 70 %) alebo stredná miera nefakturovanej vody (25 % < x ≤ 40 %).

Nízka miera využívania (x < 40 %) alebo vysoká miera nefakturovanej vody (x > 40 %). NA = neuplatňuje sa: projekty, v ktorých je minimálna veľkosť potrubia stanovená na základe technických noriem.

1 _{Nie sú k dispozícii žiadne údaje o výške nefakturovanej vody z dôvodu nedostatku elektromerov.} z ostatných informácií však vyplýva, že distribučné siete nie sú dostatočne účinné.

ta B u ľ k a 4

t ypológIa projek tu na hodnotenIe ÚčInnoStI

Typ projektu Aktuálny dátum uvedenia do prevádzky

Plánovaný rok

projektu Miera využívania spolufinan-covanej infraštruktúry (%)

Podiel nefakturovanej vody v závislých distribučných sieťach (%) A 2006 2018 91,3 21,0 A / B 2004 2020 82,4 20,6 26,0 A polovica roka 2008 2028 63,2 16,8 A 2005 2015 73,0 55,5 A 2005 2021 65,9 vysoký1 A čiastočne polovica

roka 2005 2012 16,8 žiadny údaj

B koniec roka 2000 2020 100,0 26,0 B polovica roka 2006 2027 52,8 27,0 B 2008 2030 50,6 25,8 B 39 753,00 2015 58,3 vysoký1 B 2004 2015 31 – 64 43,5 B / A 2004 2030 22,7 50,0 29,6 B / C 2006 – 2009 2038 20,0 Nevzťahuje sa 13,0 B 2005 2016 16,2 39,0

B / C polovica roka 2008 2040 32,6 Nevzťahuje sa 55,3

B 2004 2040 20 – 34 43,5

B polovica roka 2008 2029 20,3 žiadny údaj

B 2008 2028 34,8 žiadny údaj

C 2006 2038 Nevzťahuje sa 33,0

C 2003 2040 Nevzťahuje sa 43,5

C 2005 2022 Nevzťahuje sa žiadny údaj

Opis Životnosť Možnosť postupnej _realizácie

Typ A Čistiarne odpadových vôd a zariadenia na _odsoľovanie 15 – 20 rokov áno

Typ B Infraštruktúra pre čerpanie a prepravu 30 – 50 rokov nie

Typ C Distribučné siete 30 – 50 rokov nie

Obrázok č. 7: Odsoľovacie zariadenie (typ A)

Obrázok č. 8: Infraštruktúra vodnej dopravy (typ B)

57.

pokiaľ ide o sedem projektov typu a alebo o projekty obsahu-júce pr vky typu A, ktoré boli v prevádzke minimálne rok:

a) kapacita: kapacita fungovania v prípade troch projektov je primeraná, tri projekty fungujú na strednej úrovni a jeden na nízkej úrovni. Keďže životnosť tohto typu infraštruktúry je relatívne krátka, projekty, ktoré sa v  súčasnosti nevyu-žívajú v  dostatočnej miere, pravdepodobne nedosiahnu prijateľnú úroveň využívania; mohlo sa tomu predísť po -stupnou výstavbou odsoľovacieho zariadenia alebo čistiar-ne odpadových vôd;

b) nefakturovaná voda: v  prípade dvoch projektov je podiel nefakturovanej vody veľmi vysoký. v jednom prípade pre -s a h u j e te nto p o d i e l v i a c a k o 5 0   % a   v d r u h o m p r í p a d e, hoci voda dodávaná spotrebiteľom nie je meraná, spotreba 550 litrov na obyvateľa denne znamená, že straty v sieti sú pravdepodobne veľmi vysoké21_.

58.

pok iaľ ide o  13 projektov t ypu b alebo projekt y obsahujúce

pr vky typu b, ktoré boli v prevádzke minimálne rok:

a) kapacita: kapacita fungovania v prípade jedného projektu je maximálna, št yr i projekt y fungujú na strednej úrovni a  osem na nízkej úrovni. dôvodom pre takúto úroveň vý-konnosti boli vysoké odhady dopytu v  budúcnosti (pozri tabuľku 2) a  nedostatok koordinácie medzi jednotlivými orgánmi riadiacimi systémy zásobovania vodou (pozri rám-ček č. 8). Existuje aj niekoľko pr ípadov, v  ktor ých sa aj napriek podpísaným dohodám tieto dodávk y neposk yto-vali alebo v  ktor ých obce zrušili svoj záväzok týk ajúci sa využívania vody ;

b) n e f a k t u rova n á vo d a : s   v ý n i m k o u j e d n é h o p r í p a d u b o l a strednou alebo nízkou výkonnosťou vážne ovplyvnená aj účinnosť; v  dvoch ďalších pr ípadoch neboli k  dispozícii žiadne údaje.

21 _{medzinárodný štandard} pre spotrebu v domácnosti je 120 – 150 m3 _{na domácnosť ročne,}

čo predstavuje 132 – 164 litrov na obyvateľa denne.

59.

A nakoniec, v prípade piatich projektov typu c alebo projektov s prvkami typu c nebola miera využívania kapacity vyhodnote -ná, pretože z technických dôvodov existuje len málo možností na úpravu veľkosti potrubia. pokiaľ ide o mieru strát, novona-inštalované časti siete vyk ázali dobré výsledky v  podiele pri-bližne 10  %. podiel nefakturovanej vody v  celej komunálnej distribučnej sieti je v troch prípadoch aj naďalej vysoký alebo stredný (približne od 30  % do 45  %), pretože sa obnovila len malá časť siete.

veľké nedoStatky v proceSe StanovovanIa SadZIeB gr antu …

60.

N a r i a d e n i a t ý k a j ú ce s a š t r u k t u rá l nyc h fo n d ov a   K o h é z n e h o

fondu obsahujú pravidlá zamerané na stanovenie finančnej pomoci Spoločenstva. Grant Eú nemôže presiahnuť konkrétny

strop22_{. v  rámci týchto stropov je výška pomoci Spoločenstva}

pre projekty zamerané na dosiahnutie zisku stanovená na zá-k lade metódy finančného deficitu: grant nemôže presiahnuť rozdiel medzi diskontovanými nák ladmi investície a  diskon -tovanými čistými výnosmi projektu. cieľom je zabezpečiť, aby projekty získali zdroje potrebné na realizáciu bez zbytočného nadmerného financovania.

22 _{článok 7 nariadenia} (ES) č. 1164/94 a článok 29 nariadenia 1260/1999.

r á m č e k č . 8

príkl ady níZke j mIery využívanIa Infr aŠtruk tÚry Z dôvodu

nedoStatočne j koordInácIe medZI orgánmI

jeden regionálny orgán podporil renováciu vodovodného potrubia systému hromadného zásobovania niekoľkých obcí vodou, ktorý bol spolufinancovaný z fondu EFRR. hlavná samospráva zároveň vybudo-vala odsoľovacie zariadenie, ktoré bolo takisto spolufinancované z fondu EFRR. vodovodné potrubie sa v prvom roku prevádzky využívalo len na 58 %. preto sa prijalo rozhodnutie zrušiť odsoľovacie zariadenie v máji 2010, a to len štyri roky po uvedení do prevádzky.

v inom členskom štáte bol zriadený nový systém hromadného zásobovania vodou štátnou spoločnosťou, ktorý bol spolufinancovaný z Kohézneho fondu. obce, ktoré mali byť zásobované vodou prostredníctvom tohto systému, však žiadali o začlenenie svojich miestnych infraštruktúr do tohto systému. okrem toho, najväčšia samospráva odmietla zásobovanie prostredníctvom tohto nového systému. v dôsledku toho je miera využívania spolufinancovanej infraštruktúry v súčasnosti nižšia ako 25 %.