EUROKOMPAS. časopis Úradu vlády SR o štrukturálnych fondoch. Investícia do vašej budúcnosti 2/2014. číslo 2/2014 ročník XI.

32 

Texto

(1)

EUROKOMPAS

2/2014

číslo 2/2014 ročník XI.

časopis Úradu vlády SR o štrukturálnych fondoch

EUROKOMPAS

(2)

EUROKOMPAS

2/2014

SLOVO NA ÚVOD

Dovolenkové obdobie sa skončilo a  po oddychu nás čaká zodpovedná práca. Začína sa nové programové obdobie 2014-2020. Dobrou správou je, že 20. júna 2014 Slovenská republika uzavrela s Európskou komisiou Partnerskú dohodu o  využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014-2020. Schválený dokument definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. eur na najbližších desať rokov. Zo štrukturálnych a  Kohézneho fondu môžeme čerpať 13, 7 mld. eur, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka nám ponúka 1,55 mld. eur a  Európsky námorný a  rybársky fond 15,8 mil. eur. Na základe širokého konsenzu so sociálno-ekonomickými partnermi dokázalo Slovensko predložiť taký návrh Partnerskej dohody, ktorý nás zaradil medzi prvých päť členských štátov únie so schváleným dokumentom. Prioritou Slovenska je nasmerovanie týchto investícií do kľúčových odvetví, ktoré charakterizuje vysoký ekonomický rast. Patrí sem predovšetkým dopravná infraštruktúra, výskum, vývoj a inovácie, podpora malých a  stredných podnikov, ochrana životného prostredia, digitálna agenda, energetická efektívnosť obnoviteľné zdroje energie. Nemenej dôležité budú investície do zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia a v neposlednom rade aj do zvýšenia efektívnosti verejnej správy. Európsky komisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn po prijatí dohody povedal: „Občania Slovenska musia pocítiť a vidieť prínosy investícií Európskej únie. Partnerská dohoda je pre Slovensko štartovacou čiarou smerom k  rastu a  zamestnanosti počas nasledujúcich desiatich rokov. Súčasne odzrkadľuje spoločné odhodlanie Európskej komisie a Slovenska čo najefektívnejšie využívať európske zdroje.“

Zlou správou je to, že Európska komisia pozastavila Slovensku čerpanie eurofondov vo väčšine operačných programov (OP) končiaceho sa sedemročného obdobia.

„Z desiatich opatrení sme už úplne tri splnili, štyri sme splnili čiastočne a  zostávajúce plníme priebežne. Aj vďaka tomu boli odblokované platby pri OP Vzdelávanie,“ uviedlo Ministerstvo financií SR. Z  jedenástich operačných programov z rokov 2007 až 2013 stopla komisia Slovensku platby v  deviatich, bez prerušenia fungujú programy zamerané na životné prostredie a zamestnanosť.

Ministerstvo financií zdôraznilo, že financovanie projektov a  vyplácanie peňazí konečným prijímateľom ohrozené nie je. Pozastavenie platieb označuje za bežný prostriedok vedúci k  náprave. Bolo to tak aj v  minulosti, keď bol napríklad v roku 2012 dočasne prerušený tok finančných zdrojov pre päť operačných programov. Opatrenia prijaté rezortom financií v  rámci akčného plánu by mala komisia zhodnotiť na jeseň a zároveň rozhodnúť o odblokovaní platieb.

Európski audítori kontrolovali vzorku projektov financovaných z eurofondov, ktoré už predtým dvojstupňová slovenská kontrola uznala za bezchybné. Upozornili na to, že vo väčšine z  nich našli závažné pochybenia týkajúce sa nadhodnocovania cien, chýb vo verejnom obstarávaní či samotného výberového procesu.

Súbežne s  prípravou nového programového obdobia sa musíme sústrediť na úspešné zakončenie súčasného programového obdobia 2007-2013 a  zabezpečiť dočerpanie zdrojov, ktoré máme ešte k  dispozícii.

Bude to náročná výzva, pretože čísla nepustia.

Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie v  programovom období 2007 až 2013 ku koncu augusta tohto roka vo všetkých štrnástich operačných programoch 6 697,80 mld. eur. Miera čerpania tak predstavuje 57,65 % z  celkového záväzku necelých 11,619 mld. eur. A  ako sa nám darí v jednotlivých oblastiach?

Najvyššia úroveň čerpania na celkovom záväzku 2007-2013 pre jednotlivé programy bola dosiahnutá v  rámci OP Zdravotníctvo (88,25 %) a Regionálneho OP (74,44 %). Čerpanie na záväzku 2007-2013 v intervale od 50 % - 70 % dosiahol OP Zamestnanosť a  sociálna inklúzia (68,96 %), OP Cezhraničná spolupráca SR-ČR 2007- 2013 (68,76 %), OP INTERACT II (64,90 %), OP Technická pomoc (60,40 %), OP Rybné hospodárstvo (60,31 %), OP Výskum a vývoj (56,50 %), OP Bratislavský kraj (56,30 %), OP Doprava (53,35 %) a OP Informatizácia spoločnosti (52,24 %). OP Konkurencieschopnosť a  hospodársky rast (50,47 %), OP Vzdelávanie (50,29 %). Pod hranicou 50 % čerpania na celkovom záväzku 2007-2013 pre program sa nachádza OP Životné prostredie (49,22 %). Do 31.12.2014 na splnenie platných pravidiel tzv. n+2/n+3 za všetkých 14 operačných programov zostáva na národnej úrovni vyčerpať a voči EK deklarovať finančné prostriedky v minimálnej sume 131,86 mil. EUR. Z uvedených čísiel je zrejmé, že riadiace orgány a  všetky subjekty zapojené do implementácie eurofondov čaká mimoriadne náročné obdobie.

Peter Malec, Odbor informovanosti a publicity, Úrad vlády SR

Stojíme pred veľkou výzvou

(3)

EUROKOMPAS

2/2014

OBSAH

Registračné číslo časopisu Eurokompas: EV 2269/08

Obsah

Rozvoj regiónov Slovenska v kontexte programového obdobia 2014 – 2020 . .4

Jelene a medvede z Poľany využívajú eurofondy . . . .6

Kto strávi na Bojnickom zámku hodinu, omladne vraj až o rok . . . .9

Spoľahlivá a bezpečná verejná doprava v Bratislave . . . 12

Cestovanie vlakom je rýchlejšie a pohodlnejšie vďaka eurofondom . . . 13

Diaľnica z Bratislavy do Košíc sa zreálňuje . . . .14

Vláda schválila Operačný program Integrovaná Infraštruktúra, teraz ho posudzuje Brusel . . . 15

Projekt Rozvoj stredného odborného vzdelávania dáva novú šancu mladým . . . 15

Prešovský kraj je úspešný v europrojektoch . . . 17

Trenčianska univerzita skúma účinky kyslíkovej terapie . . . .18

Vo Zvolene vedia ,,predpovedať“ budúcnosť lesa . . . .19

Unikátny výskum kilometre nad zemou . . . .19

Aktuality . . . .20

Európsky sociálny fond pomáha ľuďom začleniť sa do života . . . .23

Projekty cezhraničnej spolupráce zlepšujú kvalitu života obyvateľov v regiónoch . . . .24

Eurofondy sú v Čechách a v Poľsku nastavené odlišne . . . .25

Druhý európsky seminár projektu NeMESI . . . .26

Slovenskí experti pomáhajú Bosne a Hercegovine . . . .26

Rodinné pasy - podpora rodín v cezhraničnom priestore . . . .27

Informujú o eurofondoch, poradia s projektom . . . .28

Regionálna rozvojová agentúra Senica má narodeniny . . . .29

Nové partnerstvo obcí Dubodiel (SR) a Prakšice (ČR) . . . .30

English Summary . . . 31

Jelene a medvede z Poľany využívajú eurofondy

Partnerská dohoda SR na roky 2014- 2020

Kto strávi na Bojnickom zámku hodinu – omladne vraj až o rok

Príprava na nové obdobie cez budovanie partnerstiev

(4)

EUROKOMPAS

2/2014

Rozvoj regiónov Slovenska v kontexte

programového obdobia 2014 – 2020

Podpora z  fondov EÚ v  programovom období 2014 – 2020 vychádza zo stratégie Európa 2020, ktorej ciele sú premietnuté do hlavného strategického dokumentu na využívanie fondov EÚ, a to konkrétne Partnerskej dohody SR na roky 2014 – 2020 (ďalej len „partnerská dohoda“). Jej vypracovanie je podmienkou na využívanie eurofondov v  období 2014 – 2020 v SR v objeme viac ako 15 mld. eur. Východiskovým dokumentom pri vypracovaní partnerskej dohody bol aj Pozičný dokument k Partnerskej dohode SR a  programom na roky 2014 – 2020, v  ktorom Európska komisia predstavila svoj pohľad na identifikáciu hlavných rozvojových potrieb a výber prioritných oblastí, ktoré by mali byť financované v  rámci jednotlivých fondov EÚ v  podmienkach SR. Tento dokument tvoril základ pre proces negociácií s  Európskou komisiou k  partnerskej dohode a  vyplýva z  neho, že v podmienkach SR je najúčelnejšie využiť európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“) na podporu:

• podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie,

• infraštruktúry pre hospodársky rast a zamestnanosť,

• rozvoja ľudského kapitálu a zlepšenia účasti na trhu práce, • trvalo udržateľného a efektívneho

využívania prírodných zdrojov a • modernej a profesionálnej verejnej

správy.

Na základe širokého konsenzu so sociálno-ekonomickými partnermi, diskusií a negociácií s Európskou komisiou dokázalo Slovensko predložiť taký návrh partnerskej dohody, ktorý nás zaradil medzi prvých päť členských štátov EÚ, ktorým bol tento dokument schválený Európskou komisiou, a  to dňa 20. júna 2014. Zároveň je Slovensko prvým členským štátom EÚ, ktorému bolo schválené revidované znenie partnerskej dohody, a to vrátane prostriedkov, ktoré

sú k dispozícii z Európskeho námorného a rybárskeho fondu.

Odvetvia rastu

V podmienkach SR bude podpora z EŠIF zameraná na také kľúčové odvetvia rastu, akými sú oblasť výskumu, vývoja a  inovácií, digitálna agenda, energetická efektívnosť a  obnoviteľné zdroje energie, ochrana životného prostredia a zmena klímy, či dopravná a  environmentálna infraštruktúra. Dôležitým prvkom pri využívaní EŠIF budú tiež priority prispievajúce k zvyšovaniu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a  boja proti chudobe, ako aj kvality vzdelávania. Medzi kľúčové témy bude patriť aj podpora malých a  stredných podnikov s  dôrazom na zlepšenie ich inovačných kapacít. Zároveň sa plánuje podpora posilnenia efektivity verejnej správy.

V nadväznosti na uvedené oblasti podpory z  EŠIF je potrebné v  podmienkach SR koordinovanými štrukturálnymi politikami zlepšiť inovačné prostredie,

konkurencieschopnosť malých a  stredných podnikov, naplno využiť

potenciál informačno-komunikačných technológií, zvýšiť angažovanosť podnikov v  digitálnej ekonomike, ako aj reštrukturalizovať stredoškolské, vysokoškolské vzdelávanie a  odbornú prípravu tak, aby efektívne reagovali na potreby trhu práce. Podnietiť štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti a excelentnosti vo výskume a inováciách je hlavným zámerom Stratégie výskumu a  inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky, ktorá bola schválená vládou SR v  novembri 2013. Hlavným cieľom podpory z  EŠIF v  oblasti dopravy je odstrániť kľúčové nedostatky v  prioritných úsekoch dopravnej siete a  zabezpečiť dostupnú, kvalitnú a udržateľnú sieťovú infraštruktúru na celom území SR, čo by malo viesť k  celkovému posilneniu

konkurencieschopnosti regiónov SR.

Podpora zamestnanosti

Kľúčovými výzvami pre SR v  oblasti ľudských zdrojov v nasledujúcom období sú: reštrukturalizácia systému vzdelávania v  záujme zvýšenia zamestnanosti a  mobility pracovnej sily, aktivizácia ľudí ohrozených chudobou a  sociálnym vylúčením za účelom ich začlenenia, deinštitucionalizácia sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Taktiež ide o podporu aktívneho a zdravého starnutia, ako aj starostlivosti o  deti do 3 rokov veku a  dostupnosti predškolského vzdelávania. V  súvislosti s  podporou zamestnanosti mladých ľudí je nevyhnutné zintenzívniť úsilie na riešenie vysokej nezamestnanosti mladých ľudí najmä prostredníctvom dohodnutých reformných zmien v oblasti odborného vzdelávania a  prípravy, trhu práce, včasnej intervencie a  opatrení podporujúcich integráciu mladých ľudí na trh práce.

Podpora udržateľného a  efektívneho využívania zdrojov predstavuje pre našu krajinu jednu z  najdôležitejších ekonomických a  environmentálnych výziev. V tejto súvislosti medzi kľúčové potreby patria: prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch (t. j. podpora energetickej efektívnosti a  obnoviteľných zdrojov energie), podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a  riadenie rizika a ochrana životného prostredia, ako aj presadzovanie efektívneho využívania zdrojov. Podporou reformných krokov vo verejnej správe sa prispeje k naplneniu národného strategického cieľa, ktorým je moderná, odborná, efektívna, spoľahlivá, nekorupčná a  transparentná verejná správa v SR do roku 2020. Splnenie tejto úlohy si vyžaduje realizovať kroky vedúce ku komplexnej reforme verejnej správy. Hlavnými piliermi na dosiahnutie tohto cieľa je zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a  efektivity verejnej správy a  zavedenie inteligentnej elektronickej verejnej správy.

Integrovaný prístup

V programovom období 2014 – 2020 sa kladie dôraz na integrovaný prístup k  územnému rozvoju, pričom je možné využiť viaceré nástroje v  tejto oblasti, ako napr. integrované územné investície a  udržateľný mestský rozvoj, alebo

PARTNERSKÁ DOHODA 2014 – 2020

K zmierneniu regionálnych rozdielov na Slovensku prispieva vo veľkej miere aj politika súdržnosti EÚ. Programové obdobie 2007 – 2013 malo pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku, čo sa naplno prejavilo aj v zmiernení dopadov globálnej hospodárskej a  finančnej krízy na Slovensku. Aj za pomoci fondov EÚ, a to realizáciou rozvojových projektov a podporných programov dochádza k modernizácii a modifikácii odvetvovo-sektorovej štruktúry hospodárstva a tiež ku konvergencii SR k ekonomicky vyspelým štátom. Musíme však mať na zreteli, že fondy EÚ sú len doplnkovým nástrojom a nenahrádzajú štátny rozpočet.

(5)

EUROKOMPAS

2/2014

PARTNERSKÁ DOHODA 2014-2020

miestny rozvoj vedený komunitou (ďalej len „CLLD“ ). Významný priestor pre uplatňovanie integrovaného prístupu k územnému rozvoju poskytuje v  programovom období 2014 – 2020 najmä Integrovaný regionálny operačný program na roky 2014 - 2020 (ďalej len „IROP“). Prostredníctvom tohto programu bude podporovaná napr. cestná infraštruktúra (cesty II. a prípadne III. triedy v napojení na TEN-T a na cesty I. triedy), verejná osobná doprava, cyklistická doprava, sociálna a  zdravotnícka infraštruktúra, ako aj vzdelávacia infraštruktúra. Ďalej budú podporované aktivity na zabezpečenie udržateľnej zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom sektore, energetickej efektívnosti budov, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, zelenej infraštruktúry a pod.

Regionálne priority

Partnerská dohoda vytvára predpoklady na realizáciu projektov integrovaným spôsobom, a to na základe vypracovanej a  schválenej regionálnej integrovanej územnej stratégie (ďalej len „RIÚS“). Model RIÚS je postavený na horizontálnej, ako aj vertikálnej spolupráci relevantných partnerov a  na rozhodovaní „zdola nahor“. Na úrovni vyššieho územného celku bude prostredníctvom relevantných sociálno-ekonomických partnerov stanovené, čo je potrebné v  danom regióne zlepšiť, a  to najmä vo vzťahu k cieľom politiky súdržnosti EÚ, t. j. rastu a  zamestnanosti. RIÚS budú vychádzať zo špecifických potrieb a výziev daného regiónu, rozvojového potenciálu a  možností jeho funkčného využitia. Mali by v  sebe zahŕňať niekoľko na seba logicky nadväzujúcich investičných

a  neinvestičných plánovaných

opatrení a  aktivít. Zároveň by mali nadväzovať aj na plánované opatrenia iného regiónu. V  rámci udržateľného mestského rozvoja sa budú podporovať integrované činnosti, ktoré sú zamerané na riešenie hospodárskych, sociálnych, environmentálnych, klimatických a demografických výziev vplývajúcich na mestské funkčné oblasti.

Na miestnej úrovni

Podpora udržateľného mestského rozvoja bude v podmienkach SR realizovaná ako súčasť RIÚS. Prostredníctvom CLLD budú v  SR riešené výzvy na miestnej úrovni spôsobom, ktorý bol doteraz známy pod prístupom LEADER. Ide najmä o aktivity týkajúce sa zníženia sociálno-ekonomickej zaostalosti, zvýšenia kvality života a  tiež zlepšenia infraštruktúry miestnych služieb vo vidieckych

oblastiach. Cieľom CLLD je posilnenie hospodárskej, sociálnej a  územnej súdržnosti prevažne vidieckeho územia a  zaistenie dlhodobého udržateľného rozvoja územia. Pri implementácii tohto nástroja je potrebné zabezpečiť komplementaritu k takým integrovaným územným investíciám, akými sú RIÚS a udržateľný mestský rozvoj.

Kvalitatívna zmena

Programové obdobie 2014 - 2020 má predstavovať kvalitatívnu zmenu v  prístupe k  využívaniu finančných prostriedkov z EÚ oproti predchádzajúcim programovým obdobiam. Predovšetkým sa má dosiahnuť komplexné zjednodušenie procesu implementácie s  cieľom znížiť administratívnu záťaž, uľahčiť život prijímateľom a  zároveň dosiahnuť naplánované výsledky.

Úspešnosť implementácie programového obdobia 2014 – 2020 sa teda bude odvíjať aj od úspešnosti plnenia plánovaných merateľných výsledkov, t. j. od dosiahnutia výsledkovo orientovaného prístupu. V tejto súvislosti boli z úrovne EÚ identifikované predpoklady pre jeho dosiahnutie, ktoré sú obsiahnuté aj v  partnerskej dohode, ako napr. definované priority implementácie, predimplementačné kritériá - tzv. ex ante kondicionality a  výkonnostný rámec. Ide o  nástroje pre nastavenie, meranie a vyhodnocovanie procesu a výsledkov implementácie EŠIF.

Hraničný rok 2016

Splnenie ex ante kondicionalít je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie výsledkovo orientovaného prístupu. Ex ante kondicionality predstavujú predimplementačné podmienky v  podobe základného legislatívneho alebo koncepčného

rámca, ktorého existencia predpokladá pripravenosť subjektov zodpovedných za implementáciu jednotlivých sektorových politík (napr. implementácia opatrení v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov energie predpokladá splnenie ex ante kondicionality v podobe zavedenia relevantných legislatívnych požiadaviek EÚ a  existenciu národného akčného plánu; v tomto prípade je teda potrebné splniť legislatívne aj koncepčné kritériá definujúce ex ante kondicionalitu). Splnenie všetkých ex ante kondicionalít je nevyhnutné do konca roka 2016. Pri tých, ktoré neboli zo strany SR splnené v  čase predloženia partnerskej dohody na formálny proces schvaľovania Európskou komisiou, bolo nevyhnutné vypracovať akčný plán opatrení pre ich splnenie. Z  celkového vyhodnotenia ex ante kondicionalít v  partnerskej dohode vyplýva, že SR splnila 14 ex ante kondicionalít a  ostatné budú splnené najneskôr do konca roka 2016.

Celkové a čiastkové ciele

Faktorom úspešnosti výsledkovo orientovaného prístupu vo fáze implementácie je vhodne nastavený výkonnostný rámec. Ten predstavuje v  prvej etape súbor čiastkových cieľov identifikovaných na úrovni prioritných osí jednotlivých programov, ktoré sú priebežne sledované a  vyhodnocované s  termínom ich splnenia v  roku 2018. V  druhej etape sú to celkové ciele v rámci prioritných osí splnené do roku 2023. Nastavené hodnoty cieľov sa opierajú o  overené metodické postupy a ich dosahovanie je možné kedykoľvek v  priebehu využívania EŠIF overiť. Navyše, dosiahnutie požadovaných hodnôt čiastkových cieľov pre rok 2018 môže byť odmenené v  podobe pridelenia dodatočnej finančnej alokácie, tzv. výkonnostnej rezervy v  prospech danej prioritnej osi. Výkonnostný rámec je tak zásadným nástrojom overenia tempa a  kvality implementácie, predstavuje jej motor a vysvedčenie pre subjekty zodpovedné za implementáciu EŠIF. Popri výsledkovo orientovanom prístupe má kvalitatívnu zmenu v  prístupe k  implementácii finančných prostriedkov z EÚ oproti predchádzajúcim programovým obdobiam predstavovať zjednodušenie procesu využívania fondov EÚ.

Harmonizácia legislatívy

Východiskovým predpokladom pre zjednodušenie procesu implementácie je harmonizácia legislatívnych pravidiel EÚ pre oblasť politiky súdržnosti.

Logo dokumentu Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020

(6)

EUROKOMPAS

2/2014

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

Na Odštepnom závode Kriváň Lesov SR, štátny podnik, vďaka podpore z  Európskeho fondu regionálneho rozvoja realizovali v  rámci Programu cezhraničnej spolupráce s maďarskými

lesníkmi z  Ipeľských lesov, akciovej spoločnosti projekt s názvom Spoločne za zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny.

„Faktom je, že zvieratá, ak nenájdu dosť potravy v  prirodzenom prostredí, idú ju hľadať inde,“ vysvetľuje Riaditeľ Odštepného závodu Kriváň Ing. Pavol Kráľ: „Stalo sa nám, že sme mali medveďa s  čipom, ktorého sme monitorovali. Celé leto bol v kukuričnom poli. Kmital hore – dolu do lesa a späť do poľa, lebo vyprázdniť sa chodil do lesa, kým v  kukurici spal a  žral. Vypásol sa tak, že na jeseň mal 250 kíl.“

Maďarskí a  slovenskí lesníci sa doteraz stretávali na územiach svojich katastrov viac sporadicky. Vedúci odboru projektov EÚ Ing. Jozef Zatlukal z Lesov SR, š. p. hovorí: „Vďaka projektu sa naša spolupráca s  maďarskými lesníkmi dostala na vyššiu úroveň pri ochrane zvierat, akými sú u nás šelmy medveď, vlk, rys, či jeleňovitá zver a v

Maďarsku aj muflóny.“

Pracovné stretnutia prehĺbili vzťahy, veď Poľana a pohorie Börzsöny blízko susedia, čiže zver migruje. Generálny riaditeľ Ipeľských lesov, a. s. Ing. László Kiss vysvetľuje podstatu projektu: „Šlo nám o  ochranu zveri pred nedostatkom prirodzenej potravy. Snahou bolo dosiahnuť optimálny počet, vekovú štruktúru a  dobrý zdravotný stav zvierat s  ohľadom na prírodné podmienky.“

Riaditeľ Pavol Kráľ ho dopĺňa: „Ak nemá zver dostatok potravy v lesoch, kde sa zdržuje, migruje nižšie na polia, kde sa často stáva obeťou pytliakov, či mechanizmov.“

Tento problém je najvypuklejší v zime, keď na Poľane napadnú aj dva metre snehu. Ak zvieratá nenájdu dostatok vhodnej kvalitnej potravy v  prirodzenom lesnom prostredí, idú ju hľadať do nižších polôh. V  rámci

Jelene a medvede z Poľany využívajú eurofondy

Na Poľane sa divej zveri darí. Projekt jej životné podmienky ešte zlepšil

Cieľom projektu je ochrana zvery pred nedostatkom potravy. Prispeli k  tomu nové krmítka

„Mišo, poď sem!“ a na povel dobehne k nohe lesníka z Lesnej správy Kyslinky na Poľane Miroslava Rakytu diviak. Hodí sa pred ním na chrbát a nechá sa škrabkať na bruchu ako pes. Miroslav Rakyta k diviakovi iných ľudí nepúšťa. Je to divé zviera, ktoré si našlo k nemu cestu na Lesnú správu v Kyslinkách na Poľane, kde pán Rakyta pôsobí už 22 rokov: „Mišo na pekáč nepôjde, je to člen rodiny. Vždy sa na noc z lesa sám k nám vráti.“

Hlavným vyjadrením harmonizácie je Spoločný strategický rámec pre EŠIF. Tento dokument definuje základné princípy implementácie EŠIF, ktoré zjednodušujú ich vzájomnú koordináciu, ako aj koordináciu s  ostatnými politikami EÚ. Pre dosiahnutie reálneho zjednodušenia a harmonizácie pravidiel je oproti programovému obdobiu 2007 – 2013 umožnené napr. využívať multifondový prístup (t. j. financovanie operačného programu z  viacerých fondov EÚ), povinné zavedenie

elektronickej výmeny informácií medzi žiadateľmi a  orgánmi implementácie (e-cohesion), čím sa zjednoduší celkový proces implementácie, kontroly, monitorovania a hodnotenia EŠIF, alebo aplikovanie integrovaného prístupu k investíciám z fondov EÚ podľa špecifík a rozvojových potrieb daného regiónu.

Vysvetlivky:

EŠIF - Európske štrukturálne a investičné fondy. Je ich päť: Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky

sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

CLLD - Integrované územné investície a udržateľný mestský rozvoj, alebo miestny rozvoj vedený komunitou (Community – Led Local Development) Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky - materiál je dostupný na: http://www.rokovania.sk/ Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMateri al=23039

(7)

EUROKOMPAS

2/2014

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

projektu zrekonštruovali 59 kilometrov chodníkov pre zver.

Poľana patrí medzi biotopy európskeho významu a jej vrchná časť sa nachádza v  5. stupni ochrany, kde už lesníci nezasahujú do prírodných procesov: „Červená značka oddeľuje les od nami spravovaného územia a  od oblasti, kde sú lesy v  prirodzenom stave,“ ukazuje Pavol Kráľ a  dodáva: „Poľana má sopečný pôvod a obvod jej krátera má 12 kilometrov. Ide o  unikátne rastlinstvo a faunu, aké sa tu zachovali a sú jedinečné nielen na Slovensku.“

Medvede majú mená

V nadmorskej výške nad tisíc metrov, ale aj oveľa nižšie, nie je žiadnym prekvapením, ak narazia lesníci na medveďa.

Výrobný námestník Odštepného závodu Kriváň Ing. Pavel Hriň upozorňuje: „Na 1500 hektárov by mal žiť najviac jeden medveď. Poľana má aj s  poľovnými revírmi 25 tisíc hektárov, čiže by ich tu malo byť najviac okolo dvadsať kusov. Pri sčítavaní zveri sme však narátali opakovane na Poľane až do sto jedincov.“ Aj to je ako zdôrazňuje pán Pavel Hriň vizitka dobrej práce lesníkov. Tí už medveďov poznajú podľa výzoru tváre, či iných čŕt a tridsiatim siedmim z nich už dali aj mená. Najstarší je Maximus, ktorý váži odhadom okolo 300 kíl. Poľovný referent z Odštepného závodu v  Kriváni Ing. Ján Nôžka jedného medveďa aj vo svojej horárni vychoval: „Túlal sa bez matky asi dva týždne. Keď začal obťažovať ľudí, tak som ho vzal k sebe, mal vtedy asi štyri kilá. Vyrástol pri horárni, kam som mu každý deň dával mlieko a mäso na jednom mieste. Potom odišiel do lesa. Nepúšťal som k  nemu iných ľudí, aby si neprivykol a mohol sa ešte do prírody vrátiť.“ To sa aj podarilo a Minimus, ako ho pán Nôžka nazval, sa potom už vyše roka neukázal. Zostali mu po ňom zaujímavé fotografie, ako sa kamarátsky spolu v  snehu pasovali, keď už medveď vyrástol. Na jar bol oveľa statnejší a  vykŕmenejší, než iné mláďatá a dokázal sa v lese už uživiť sám. Riaditeľ závodu v  Kriváne Pavol Kráľ vie pútavo rozprávať o  význame ochrany zveri a  hodnôt v  tomto prírodnom prostredí: „Poľanský jeleň je veľmi kvalitný. Preto na zlepšenie

genetického materiálu ho vyvážame aj do zahraničia. Už roky ho dodávame do českých lesov, ale aj do Poľska.“ Preto v prirodzenom lesnom prostredí na Poľane majú zriadenú genetickú zverničku.

Na Poľane žije okolo tisíc kusov jeleňovitej zveri a  viac škôd ako medveď tu lesníkom robia podľa Pavla Hriňa vlci: „Registrujeme tu až dve svorky vlkov, ktoré nám strhnú ročne až tridsať percent jeleňovitej zveri.“ Čiže takmer tristo kusov, čo je dosť veľké číslo.

Vlkov však nelovia na žiadosť poľských partnerov, ktorí dúfajú, že časom vlci z  nášho regiónu budú migrovať aj k nim, keďže v Poľsku už vlkov ako my nemajú.

V rámci projektu sa v  neďalekom pohorí Börzsöny však nevybudovali len chodníky pre zver na migráciu zvierat ako na Poľane. Maďarskí lesníci tu zrevitalizovali 15 umelých vodných biotopov, postavili 14 nových kŕmnych zariadení, 62 soľníkov, umiestnili 62 programovateľných automatických kŕmnych zariadení. Tie dokážu vydávať krmivo v  lese pomocou naprogramovania vždy v určený čas cez deň a lesníci doplnia zásoby krmiva raz za 3 až 5 týždňov, takže nerušia zver v  jej prirodzenom prostredí. Automatické kŕmne zariadenia majú na maďarskej strane na každých 350 hektárov jedno. Zároveň sa rozmiestnilo 62 fotopascí a  podarilo sa zrevitalizovať, vytvoriť

a  udržať mokrade s  bahniskami pre zvieratá, ktoré sa tu v  nich zbavujú parazitov.

Pamätajú aj na vodu

„Voda na Poľane je veľmi dôležitá,“ zdôrazňuje riaditeľ závodu v  Kriváni Pavol Kráľ: „Vyviera tu množstvo pramienkov.“ Z  projektu preto renovovali a  postavili až 32 nových studničiek s válovmi, z ktorých sa môže zver pohodlne napiť.

Referent technickej prípravy výroby a  eurofondov z  Odštepného závodu Kriváň Ing. Štefan Sarvaš nosí do soľníkov zvieratám kamennú soľ: „Získavajú z nej dôležité minerály, aby v lepšej kondícii prežili zimu.“

Škodu však robia medvede. Referent odboru projektov EÚ z Lesov SR, š. p. Ing. František Král ukazuje, kam až na novom senníku si urobila šelma svoju značku: „Takto si medvede značkujú svoje teritórium, pričom nové stavby hneď ničia.“

Práca s  divými zvieratami je pre všetkých náročná. Lesníci aj ochranári majú spoločný záujem, hoci sa to často prezentuje, akoby boli v  spore. Ako zdôrazňuje riaditeľ Odštepného závodu Kriváň Pavol Kráľ: „Pri tomto projekte sme spolupracovali aj s  odborníkmi z  Chránenej krajinnej oblasti Poľany. Pôvodne sme z  projektu mali osadiť desať náučných tabúľ o  prírodných hodnotách pre turistov, ale v spolupráci s ochranármi sa nám ich podarilo osadiť až dvadsať.“

(8)

EUROKOMPAS

2/2014

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

Raj rekreantov

„Na tabuliach sme mali povinnosť

uvádzať texty v  slovenčine

a  maďarčine,“ dopĺňa informáciu referent z odboru projektov EÚ z Lesov, š. p. František Král: „Lenže turisti sem chodia aj zo zahraničia, tak sme pridali aj anglické texty.“

Nie je žiadna zvláštnosť stretnúť na Poľane cyklistov. „Je tu krásne,“ vyznáva sa Štefan Ďurica z  Hriňovej: „Už dva roky jazdím na bicykli po Poľane, kam chodí pravidelne veľa turistov.“

Jozef Zatlukal z  odboru projektov EÚ túži po vybudovaní protipožiarnej nádrže práve pri Kyslinkách, „aby sme mali v prípade potreby zásobáreň vody pre vrtuľníky, či pre hasičské autá, keby došlo k požiarom na Poľane.“

Na Kyslinkách stretnete aj mamičky s detskými kočiarmi, keďže tu pôsobia v  horárňach spolu s  manželmi – lesníkmi. „Žije sa tu lepšie ako v meste,“ tvrdí presvedčivo Ing. Lucia Komorová na prechádzke s  dcérkou 14 mesačnou Jankou. Na projekt s maďarskými lesníkmi, na ktorý získali slovenskí lesníci prostriedky, hovorí: „Vždy je dobré, keď prídu peniažky, za ktoré sa chránia a  zveľaďujú stavy zvierat, kým tá zver tu ešte je.“

Z projektu sa postavilo aj deväť veľkokapacitných zásobníkov na objemové krmivo a  osem krytov na dužinaté krmivo, čo sú vlastne pivnice vysoko v  horách, kde sa na zimu

uskladňuje mrkva, kaleráby, repa, či ďalšie plody na prikrmovanie zvierat v zime. Sú zateplené a udržujú stabilnú teplotu, aby sa zásoby nepoškodili. „V rámci projektu sa nám podarilo vysadiť aj stovky plodonosných drevín,“ ukazuje František Kráľ na oplotené mladé stromčeky jabloní a jarabiny vysoko na svahu Poľany. Tak získajú zvieratá aj čerstvé ovocie, aby mali lepšiu výživu.

Ako zdôrazňuje riaditeľ závodu v Kriváni Pavol Kráľ: „Lúky na Poľane kosíme, kým je tráva mladá a  plná vitamínov. Kvalitné seno dokáže v  zimných mesiacoch udržiavať zvieratá v dobrej kondícii, aby vydržali do najbližšej jari.“ Preto má výstavba nových senníkov veľký význam. Ako dodáva Štefan

Sarvaš: „Senník má kapacitu päť ton a  betónový podklad zabezpečí, aby sa potrava nemiešala s  rozbahnenou zemou, čím sa zvýšili aj hygienické podmienky pre zvieratá.“

Platí, čo o  projekte s  maďarskými lesníkmi hovorí šéf Odštepného závodu v  Kriváni Pavol Kráľ: „Nebyť zdrojov z európskych fondov, nemohli by sme toľko investovať do zmien podmienok života zvierat v  lese a  ochrániť tak prírodné hodnoty.“

A to je aj celý zmysel tohto projektu, ktorý bol realizovaný na viac ako 20 tisícoch hektároch Poľany a dvadsiatich tisícoch hektároch pohoria Börzsöny v Maďarsku.

Stanislav Háber

PROGRAM CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MAĎARSKÁ REPUBLIKA – SLOVENSKÁ REPUBLIKA 2007 – 2013

Hlavný prijímateľ Slovenská národná galéria Bratislava

Projekt Národný projekt Digitálna galéria

Prioritná os 2 – Životné prostredie, ochrana prírody a dostupnosť2.2.1. Spoločná starostlivosť o prírodné prostredie Cieľ projektu Podpora aktivít na ochranu prírodných hodnôt a  tiež

zvýšenie povedomia v oblasti ochrany prírody.

Partneri Lesy SR, štátny podnik, Ipoly Erdö Zártkörüen Müködő Reszevénytársaság Príspevok z EÚ

zdrojov (z ERDF) 614 313,77 eur Doba realizácie 10/2012 – 09/2014 Vedúci odboru projektov EÚ Ing. Jozef Zatlukal z Lesov SR, š. p. pri novom senníku

(9)

EUROKOMPAS

2/2014

Kto strávi na Bojnickom zámku hodinu,

omladne vraj až o rok

Dielo desiatich tabuľových obrazov florentského majstra Nardo di Cione zo 14. storočia stálo na počiatku, keď sa menili dejiny výtvarného umenia,“ vysvetľuje pútavo riaditeľ Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice pán Mgr. Ján Papco nielen slovenský, ale európsky a tým aj svetový význam rekonštrukcie Päťhrannej veže z  Regionálneho operačného programu (ROP), vďaka ktorému došlo k  lepšej ochrane a  k vystaveniu vzácneho Bojnického tabuľového oltára.

V rámci projektu z ROP sa totiž Bojnický oltár konečne vrátil v zámku po viac ako 80 rokoch na miesto, ktoré preň pôvodne vytvoril posledný majiteľ gróf Ján Pálfy. „Stredoveké umenie zrazu začalo dávať do popredia zobrazovanie postáv ako skutočných telesných ľudí s  vernými objemami a s rúchami, ktoré boli plasticky modelované, čo znamenalo revolúciu v  maliarstve, ktorá priviedla výtvarné umenie až k realizmu a impresionizmu,“ spresňuje pán Papco a  pokračuje s  poukázaním na fakt, že „na počiatku tohto procesu stál práve Bojnický oltár.“ Gróf Ján Pálfy spojil barokovú výzdobu kaplnky s gotickým dielom a vytvoril tak hodnotu, ktorá dokáže ľudí očariť aj po vyše storočnici odvtedy, kedy gróf zomrel. „Bojnícky zámok je jeden z najkrajších

klenotov Slovenského národného múzea,“ zdôrazňuje námestníčka generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea pani PhDr. Gabriela Podušelová: „Svojím romantickým vzhľadom patrí k najnavštevovanejším a  najpopulárnejším zámkom roky na Slovensku. Preto by sme boli radi, keby rekonštrukčné práce vďaka prostriedkom zo štrukturálnych fondov mohli na zámku pokračovať aj v  budúcnosti. Bojnice si to určite zaslúžia. Po Päťhrannej veži by zámok potreboval obnovu ďalších niektorých častí aj zvonku, aj zvnútra.“

Spôsob rekonštrukcie Päťhrannej veže patrí rovnako k unikátom na Slovensku, lebo jednotlivé vystavené exponáty

majú vlastné klimatizované boxy: „Keď sme takéto technické riešenie navrhovali v roku 1994, tak nám všetci vtedajší odborníci vraveli, že je to nerealizovateľná predstava a  dnes je to skutočnosť,“ teší sa z  technického riešenia ochrany výstavných exponátov pre budúce generácie pán Papco. Nejde však len o  samotné sklenené boxy, v  ktorých vnútri je udržiavaná stabilná teplota a  vlhkosť, aby sa pamiatky čo najdlhšie uchovali pre ďalšie generácie. Ako vysvetľuje riaditeľ odboru projektového riadenia Ministerstva kultúry SR pán Ing. Radovan Karvai, pri prestavbe zámku financovanej z  Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším historickým pamiatkam na Slovensku

(10)

EUROKOMPAS

2/2014

použili aj ďalšie technické novinky na zachovanie kultúrneho dedičstva: „V kaplnke Bojnického zámku sme inštalovali špeciálne slnečné clony na oknách, aby svetlo nepoškodilo farby vystavených exponátov pri svojom pohybe po oblohe v  rôznych ročných obdobiach.“

Vzácny Bojnický oltár si túto ochranu určite zaslúži nielen svojou umeleckou a  historickou hodnotou. Už v  roku 1933 bolo odcudzených päť oltárnych obrazov, ktoré sa našli až na Morave v Zlíne. Pre ich poškodenie pri krádeži boli premiestnené na reštauračné práce do Prahy.

Odtiaľ ich nechceli Bojniciam vrátiť po rozdelení spoločného federálneho štátu Čechov a  Slovákov. Tento spor museli nakoniec ukončiť až rokovania premiérov oboch krajín a oltár sa vrátil späť do Bojníc v roku 1995.

Nemohol byť však vystavený na pôvodnom mieste v  zámockej kaplnke, v  ktorej vtedy neexistovalo technické riešenie, aby vzácne dielo bolo chránené nielen pred zubom času, ale aj možnými ďalšími chúťkami dlhoprstých. Preto bolo takmer dvadsať rokov vystavené v  Päťhrannej veži v špeciálnej klimatizovanej miestnosti. Dnes ho strážia najmodernejšie zabezpečovacie systémy.

Rekonštrukciou Päťhrannej veže sa Bojnický oltár konečne po druhýkrát vrátil na svoje pôvodné miesto do kaplnky. Aj sám gróf Ján Pálfy totiž už v 19. storočí prvýkrát oltár vystavil

v Päťhrannej veži, kým dokončil úpravy v kaplnke na osadenie oltára. Takto sa osud zahral s významným umeleckým dielom svetového výtvarného umenia, aby nakoniec mohlo zaujať svoje pôvodné miesto.

Za dodávateľov stavebných prác aj

projektový manažér pán Ing. Ján Hlušek hovorí o priam zázračných súvislostiach prestavby: „Dielo prestavby sa úspešne zvládlo podľa projektu,“ ako pán Hlušek pripomenul bez závažnejších problémov, ktoré každý predpokladal, keďže Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a  dopredu nebolo jasné, či pri prestavbe nedôjde k zásadným zmenám v projekte.

Jediným prekvapením bolo podľa pána Hlušeka odokrytie pôvodného parkanového múra: „Parkanový múr to sú pôvodné hradby z  minulosti, o  ktorých sa dopredu nedalo vedieť, že tam budú a  odokryli sa až po zdemolovaní pôvodnej podlahy.“

Rovnako aj túto architektonickú pamiatku zachovali pri rekonštrukčných prácach pre budúce generácie.

„Tu skladujeme naše historické poklady,“ hovorí riaditeľ pán Papco o  nových depozitároch, ktoré rovnako získali prestavbou vďaka projektu z ROP. Je to dôležité, ak si uvedomíme tvrdenie primátora Bojníc pána Bc. Františka Táma, že Bojnice

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

Manželia Daevy prišli do Bojníc až z Nového Zélandu

(11)

EUROKOMPAS

2/2014

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

patria spolu s  Vysokými Tatrami k  najnavštevovanejším regiónom Slovenska v  rámci cestovného ruchu: „Každá nová investícia do atrakcií Bojníc, ku ktorým zámok jednoznačne patrí spolu s  kúpeľmi a  zologickou záhradou, rozvíja aj samotné mesto.“ Bojnice sa menia množstvom navštívených turistov, ktorí atakujú číslo až pol milióna ročne, čo na takom malom priestore, na akom sa Bojnice nachádzajú, vzbudzuje údiv aj vzhľadom k  problematickej dopravnej infraštruktúre: „Snažil som sa vytvoriť rokovanie viacerých okresov nášho regiónu, aby sme prioritne investovali do ciest dostupné prostriedky, lebo rozvoj cestovného ruchu môže priniesť hornonitrianskemu regiónu iba toľko túžobne očakávanú prosperitu.“

Zatiaľ je však dopravná dostupnosť tejto oblasti bez diaľničného prepojenia dosť obtiažna. Za to v  meste vidieť vďaka ROP veľké zmeny aj v  rekonštrukcii centrálnej zóny, kde vďaka nárastu turistov sa snažia prispôsobiť vlastné prevádzky aj miestni malí živnostníci a  podnikatelia v  reštauračných a ubytovacích službách.

Len Bojnický zámok dokáže pritiahnuť ročne okolo dvesto tisíc návštevníkov. „Na zámku máme v  Rytierskej sále tri kamenné lavice,“ vysvetľuje populárnu legendu lektorka zámku

Ivana Mendelová oblečená v dobovom kostýme zámockej panej: „Podľa toho, kde si na ktorú stranu, či na ktorú lavicu sadnú ženy, hovoríme im, že do roka otehotnejú a narodí sa im buď syn, dcéra, alebo dvojičky. Zábavné sú často reakcie prítomných mužov týchto dám,“ smeje sa Ivana Mendelová. „My sme na zámku neboli už päť rokov,“ usmievajú sa nad otázkou, či je legenda pravdivá manželia Zuzana a  Tomáš Antalovci z  Hlohovca, ktorí čakajú prírastok do rodiny.

O viditeľnom pokroku pri ochrane pamiatok hovoria aj manželia pani a pán Daevy z Nového Zélandu, keďže Marcela Daevy je pôvodom z  Nitry a  na Bojnický zámok voľakedy ako dieťa chodievala často. Preto sem dnes priviedla aj svoje deti a manžela.

O problémoch s  vysvetľovaním zámockých legiend vie najviac pán riaditeľ Papco: „Máme na zámku kreslo, do ktorého ak si niekto sadne, tak do roka bude mať podľa povery sobáš. Jeden starý mládenec si doň sadol naschvál a  po roku u  nás reklamoval fakt, že ani tak sa neoženil. Dalo nám veľa práce vysvetliť mu, aby pochopil, že povera môže a nemusí vyjsť.“ Bojnický zámok neobišli ani rôzni psychotronici a ľudoví liečitelia: „Jedna pani docentka z Čiech nám tvrdila, že na štvrtom nádvorí, kde sa zbiehajú veže Bojnického zámku, existuje unikátny energetický priestor, v ktorom by sme mohli liečiť civilizačné choroby. Preto návštevníkom vravíme, že kto strávi na zámku hodinu, omladne o rok,“ dodáva s úsmevom Ján Papco.

Stanislav Háber

REGIONÁLNY OPERAČNÝ PROGRAM

Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu Projekt Rekonštrukcia Päťhrannej veže Národnej kultúrnej pamiatky – zámok Bojnice

Cieľ

Cieľom osi 3 je zvýšenie kvality služieb poskytovaných pamäťovými a  fondovými inštitúciami na miestnej a  regionálnej úrovni prostredníctvom ich rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie, vrátane obstarania ich vybavenia a revitalizácia významných pamiatkových objektov v  súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a  jeho využitia v  kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.

EÚ zdroje (EFRR, ESF) 743 270,52 eur

Doba realizácie 04/2012 – 12/2013

Riaditeľ múzea v Bojniciach Ján Papco rád spája vystavené exponáty so zaujímavými historkami

Súčasťou prhliadky zámku sú aj dobové kostýmy

(12)

EUROKOMPAS

2/2014

OPERAČNÝ PROGRAM DOPRAVA

„V novom finančnom rámci sa nám „Prvýkrát v histórii má mesto Bratislava možnosť získať na dopravné projekty viac ako 300 miliónov eur. Som veľmi rád, pretože naše hlavné mesto má obmedzené možnosti na čerpanie eurofondov,“ povedal v tejto súvislosti minister J. Počiatek, ktorý si jazdu v komfortnom nízkopodlažnom vozidle aj vyskúšal.

Najväčšou dopravnou investíciou v  Bratislave je vybudovanie nového Starého mostu s električkovou traťou do Petržalky. Projekt za vyše 75 miliónov eur je prvou fázou budovania nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Aj na druhú časť projektu, dobudovanie električkovej trate v úseku Bosáková – Janíkov dvor, sa Slovensko bude uchádzať o peniaze z eurofondov, ktoré budú k dispozícii od roku 2014.

Eurofondové projekty na podporu integrovaného dopravného systému pre mesto Bratislava z OPD:

✓ Nákup 120 ks trolejbusov ✓ Nákup 45 električiek

✓ Modernizácia električkových tratí v Dúbravke a na Hlavnú stanicu ✓ Vypracovanie územného generelu

dopravy, ktorý komplexne zanalyzuje

dopravnú situáciu v hlavnom meste a navrhne najvhodnejšie riešenia na rozvoj nosného systému hromadnej dopravy + projekt nákupu 29 dvoch nových vlakových súprav (z toho 15 kusov pre región BA) v hodnote 170 mil. eur.

V novom finančnom rámci eurofondov na dopravu nebudú samozrejme chýbať ani projekty verejnej osobnej dopravy a budovanie integrovaných dopravných

systémov v  okolí veľkých miest. Pre Bratislavský región ministerstvo dopravy počíta s projektami v hodnote 390 miliónov eur. Najväčšou investíciou bude dobudovanie električkovej trate v  Petržalke po Janíkov dvor, ale tiež ďalšie nákupy vozidiel verejnej koľajovej dopravy a  masívna oprava električkových tratí v meste.

Alena Vaškaninová Buchláková, manažérka pre komunikáciu OPD

Obyvatelia aj návštevníci Bratislavy môžu už niekoľko mesiacov využívať prvé z plánovaných 120 trolejbusov zakúpených s  prispením fondov Európskej únie. Okrem trolejbusov pribudnú do bratislavskej mestskej hromadnej dopravy aj nové električky, spolu až 45. Obnova vozidiel verejnej dopravy ako aj ďalšie projekty na budovanie integrovaného dopravného systému projektovo spadajú pod ministerstvo dopravy a Operačný program Doprava.

Spoľahlivá a bezpečná verejná doprava v Bratislave

Jazdu v novom vozidle si vyskúšal aj minister Ján Počiatek

(13)

EUROKOMPAS

2/2014

OPERAČNÝ PROGRAM DOPRAVA

Cestovanie vlakom je rýchlejšie a pohodlnejšie

vďaka eurofondom

„S podporou Európskej únie sme od roku 2007 zmodernizovali 57 kilometrov železničných tratí a  rozostavali sme ďalších 43 kilometrov. Úroveň cestovania vlakom na Slovensku sa postupne približuje úrovni európskych železníc a  cestujúca verejnosť sa môže tešiť zo zvýšenej bezpečnosti, kvality, ale najmä z rýchlosti až do 160 kilometrov za hodinu,“ uviedol počas slávnostného ukončenia stavby minister J. Počiatek. „Naším cieľom je postupne zmodernizovať celú železničnú trať z Bratislavy do Košíc a zo Žiliny smerom na hranice s Poľskom tak, aby bezpečná a  ekologická železničná doprava opäť získala konkurenčné výhody, tak v osobnej, ako aj v nákladnej doprave,“ dodal J. Počiatek.

Modernizácia železničnej trate v  úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod je súčasťou modernizácie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov a  nadväzuje na úseky Zlatovce – Trenčianska Teplá a  Beluša – Púchov, ktoré sa v  súčasnosti modernizujú. Modernizácia trate medzi Belušou a  Púchovom je jedným z  nedávno schválených veľkých projektov na Európskej komisii. Nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu vo výške viac ako 84 miliónov eur schválil Brusel v júni tohto roku.

Medzi Trenčianskou Teplou a Belušou sa v  dĺžke 20 kilometrov zmodernizovala technická infraštruktúra vrátane zastávok a  železničných staníc. Účelom modernizácie železničnej siete ŽSR bolo zlepšenie technického stavu

infraštruktúry, ktorá je súčasťou siete TEN-T a  európskeho železničného koridoru č. V. Okrem komplexnej modernizácie železničnej trate, trakčného vedenia, zabezpečovacieho a  oznamovacieho zariadenia boli vybudované, resp. zmodernizované aj nástupištia s  bezbariérovým prístupom pre cestujúcich a  mimoúrovňové kríženia železničnej trate pre cestnú dopravu, resp. pre verejnosť. Stavba bola realizovaná od roku 2009 a to bez úplného vylúčenia prevádzky.

Tento projekt je súčasťou Operačného programu Doprava 2007 – 2013, v  prioritnej osi č. 1 (železničná infraštruktúra). Celkové oprávnené náklady sú vo výške 275 651 749 eur, Európska únia Slovensku refunduje 196 468 579 eur. EK schválila žiadosť o  finančný príspevok na projekt v  júni 2013.

Modernizácia pokračuje až do Žiliny

Do konca aktuálneho programového

obdobia eurofondov stihne ministerstvo dopravy postaviť aj prvú fázu modernizácie železničného úseku medzi Považskou Teplou a  Žilinou. Základný kameň nového úseku poklopal minister dopravy J. Počiatek ešte v  júni v  rámci Monitorovacieho výboru Operačného programu Doprava. Dvadsaťdva kilometrov železničnej trate prinesie zvýšenie rýchlosti vlakov až do 160 km/h a úsporu cestovného času na trati medzi Bratislavou a  Žilinou. Celkové stavebné náklady na modernizáciu tohto úseku sú vo výške 127,8 mil. eur. Projekt bude financovaný zo súčasného a  budúceho programového obdobia. Výška nenávratného finančného príspevku z eurofondov v súčasnom programovom období je vo výške 47 mil. eur. Z nového finančného rámca eurofondov má ministerstvo dopravy v pláne realizovať aj susedné úseky železničnej trate: Púchov – Považská Teplá a nadväzujúcu železničnú infraštruktúru v uzle Žilina.

Alena Vaškaninová Buchláková,

manažérka pre komunikáciu OPD

Štvrtý z veľkých železničných projektov v rámci Operačného programu Doprava je hotový. Začiatkom júla bola v Trenčianskej Teplej odovzdaná do užívania zmodernizovaná železničná trať v úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša.

(14)

EUROKOMPAS

2/2014

OPERAČNÝ PROGRAM DOPRAVA

„Južný ako aj severozápadný ochvat Žiliny vodičom ušetria desiatky minút, ktoré už nebudú tráviť v  kolónach alebo na križovatkách v centre mesta, zvýši sa bezpečnosť na cestách v  celom kraji a  v neposlednom rade sa výrazne pokročí vpred pri budovaní diaľničného spojenia východu a západu krajiny,“ povedal na slávnostnej ceremónii minister dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala je súčasťou 25,8 kilometra dlhého južného obchvatu Žiliny. Po jeho dobudovaní ušetria vodiči na tejto trase 23 minút, respektíve čas potrebný na prejazd sa skráti o viac ako o polovicu. Vzhľadom na vysokú intenzitu dopravy na tomto úseku je možné povedať, že po dobudovaní tohto obchvatu iba vodiči osobných áut za 24 hodín ušetria spolu 1 333 hodín a  približne 4 000 litrov benzínu. Súčasťou slávnostne odštartovanej výstavby úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala je aj najdlhší slovenský tunel Višňové, ktorý meria 7 460 metrov.

Diaľnica do Poľska odľahčí Kysuciam

Iba 4,2 kilometra dlhý diaľničný úsek D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno patrí medzi tie technicky najnáročnejšie na Slovensku. Prakticky celá jeho trasa

totiž vedie buď po mostoch alebo cez tunel. Jeho výstavba v  budúcnosti výrazne odbremení mesto Žilina od tranzitnej dopravy smerujúcej z  alebo do Poľska. Slovensko dnes nemá so svojím severným susedom žiadne diaľničné spojenie a týmto stavom trpí nielen vzájomný obchod a vzťahy, ale

aj ľudia žijúci pri súčasných hlavných cestných ťahoch. Predovšetkým ľudia na Kysuciach určite ocenia snahu rezortu dopravy čo najskôr tento stav zmeniť a  odštartovaná výstavba je ďalším krokom k splneniu tohto cieľa. Výstavba diaľničných úsekov D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala a  D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno bude

spolufinancovaná z  prostriedkov

Operačného programu Doprava. Vzhľadom na skutočnosť, že obe tieto stavby sú zaradené medzi projekty pripravené na fázovanie, počíta sa aj s  čerpaním zdrojov z  Operačného programu integrovaná infraštruktúra.

Alena Vaškaninová Buchláková, manažérka pre komunikáciu OPD

Diaľnica z Bratislavy do Košíc sa zreálňuje

Jedným z hlavných cieľov Operačného programu Doprava je kompletizácia siete diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete. Kľúčovou je v tomto zmysle diaľnica D1 z Bratislavy na východ. V polovici júna sa začal stavať jeden z najpotrebnejších úsekov na diaľnici D1 Lietavská Lúčka –Višňové – Dubná Skala. Trinásť a pol kilometrový diaľničný úsek s najdlhším slovenským tunelom Višňové výrazne skráti čas, ktorý vodiči potrebujú na prechod Žilinou, ako aj nehodového úseku pod Strečnom. Úsek by mal byť v plnej prevádzke v roku 2019. Zároveň s dlho očakávaným južným obchvatom Žiliny sa s pomocou Kohézneho fondu začal stavať aj severozápadný obchvat, úsek D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno.

Základný kameň diaľničného úseku tunelu Višňové bol poklepaný v júli v Žiline

(15)

EUROKOMPAS

2/2014

OPERAČNÝ PROGRAM DOPRAVA / OPERAČNÝ PROGRAM VZDELÁVANIE

Systém duálneho vzdelávania ako kombinácia teoretického vyučovania v  škole a  praktického vyučovania v  priestoroch zamestnávateľa sa v  krajinách Európskej únie vníma ako kľúčový faktor úspechu hospodárskej politiky štátu a  hlavný nástroj na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí. Na Slovensku môže absolvovanie praktického vyučovania v  reálnych podmienkach podnikov pre žiakov stredných odborných škôl znamenať nielen skúsenosť s reálnym pracovným prostredím, ale aj rozšírenie ich pracovných zručností a  zvýšenie šance zamestnať sa hneď po skončení strednej odbornej školy a to v odbore, ktorý vyštudovali.

Národný projekt “Rozvoj stredného odborného vzdelávania” sa svojimi aktivitami zameriava na zvýšenie uplatniteľnosti mladých ľudí na trhu práce, ktorej príčinou je v dnešnej dobe hlavne nesúlad medzi zručnosťami absolventov a potrebami zamestnávateľov.

Do projektu je zapojených 35 000 žiakov a  1 200 pedagógov z  celého Slovenska okrem Bratislavského kraja. V  rámci skupiny škôl pôsobí 21 stredných odborných škôl ako centrum odborného vzdelávania a  prípravy, v  ktorých budú od 1.9.2014 overované prvky duálneho vzdelávania s  využitím učební s moderným materiálno – technickým vybavením, ktoré školy získajú v rámci projektu. Kvalitu a aktuálnosť vzdelávania majú zlepšiť informačno – komunikačné technológie a didaktické pomôcky. Pre pedagógov všetkých zapojených stredných odborných škôl je zabezpečovaný program mobility

a  v rámci podpory kariérového poradenstva bude vyškolených 400 kariérnych poradcov. Práve vďaka úzkej a  intenzívnej spolupráci stredných odborných škôl na jednej strane a 250 zamestnávateľov na strane druhej sa budú školské vzdelávacie programy v  zapojených školách prispôsobovať požiadavkám zamestnávateľov. Do projektu partnersky vstúpilo 7 zamestnávateľských zväzov – Slovenská obchodná a  priemyselná komora, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a  združení SR, Slovenská banská komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska

Projekt

Rozvoj stredného odborného vzdelávania

dáva novú šancu mladým

Prepojením stredného odborného vzdelávania s praktickým vyučovaním na pracoviskách zamestnávateľov sa od marca 2013 zaoberá Národný projekt “Rozvoj stredného odborného vzdelávania”.

Prioritná os 1: Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy, Opatrenie 1.1: Premena tradičnej školy na modernú Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Kód ITMS projektu: 26110130548, Cieľ: Konvergencia

Ako jeden z  prvých programových dokumentov na čerpanie eurofondov od roku 2014 v  apríli vláda Slovenskej republiky schválila Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Ide o strategický dokument, prostredníctvom ktorého budú najbližších sedem rokov čerpané peniaze z fondov Európskej únie na dopravu a rozvoj informačnej spoločnosti. Teraz ho bude finálne posudzovať Európska komisia. Ministerstvo dopravy verí, že Únia nám ho schváli už na jeseň.

Vláda schválila Operačný program Integrovaná

Infraštruktúra, teraz ho posudzuje Brusel

„V novom finančnom rámci sa nám podarilo s Európskou komisiou vyrokovať viac ako 4 miliardy eur na dopravné projekty a  informačnú spoločnosť. Po mnohých náročných rokovaniach môžem povedať, že Operačný program Integrovaná infraštruktúra už dnes zohľadňuje všetky národné, ale aj európske priority, čo potvrdilo schválenie tohto dokumentu Hospodárskou a  sociálnou radou a  dnes aj vládou Slovenskej republiky,“ povedal minister dopravy Ján Počiatek, ktorý od Vlády SR dostal mandát na záverečné rokovania s  EK. Operačný program Integrovaná infraštruktúra pripravilo Ministerstvo dopravy, výstavby a  regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. „V Bruseli už máme za sebou

obrovský kus práce a ja verím, že Komisia nám operačný program schváli na jeseň. Našou ambíciou je využiť jedinečné európske zdroje v prospech našej krajiny, tak aby sa doprava na Slovensku stala rýchlou, bezpečnou a  plynulou, a  tým sa cestovanie u  nás dostalo na úroveň štátov západnej Európy,“ dodal minister J. Počiatek.

Materiál Operačný program Integrovaná infraštruktúra obsahuje súbor špecifických cieľov a  prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie. Tie budú realizované

s  využitím finančnej pomoci

z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. OPII zároveň vytvára prepojenie na ďalšie možnosti

financovania aktivít v  oblasti dopravy a  informatizácie spoločnosti, ktoré ponúkajú finančné nástroje zriadené EK, resp. na národnej úrovni (Nástroj na prepájanie Európy, Slovenský investičný holding).

Základom nového operačného programu je Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry do roku 2020, tzv. Masterplan. Tento strategický dokument je bezprecedentný svojím rozsahom a  bude udávať tempo rozvoja dopravy v nasledujúcich rokoch. Podobný materiál bol vypracovaný a schválený aj v oblasti rozvoja informačnej spoločnosti.

Alena Vaškaninová Buchláková, manažérka pre komunikáciu OPD

(16)

EUROKOMPAS

2/2014

OPERAČNÝ PROGRAM VZDELÁVANIE

a  potravinárska komora a  Slovenská lesnícka komora.

Duálne vzdelávanie – kombinácia teórie a  praxe - sa môže uplatňovať tak v  učebných, ako aj v  študijných odboroch, a  to vo všetkých stupňoch vzdelania, ktoré poskytuje stredoškolské odborné štúdium.

Hlavné prvky systému duálneho vzdelávania, ktoré budú od 1. septembra 2014 overované sú:

• Zmluva o  duálnom vzdelávaní – ide o  zmluvu, ktorá je medzi

zamestnávateľom a  školou

a  zabezpečuje spoluprácu pri poskytovaní praktického vzdelávania žiakov u zamestnávateľov

• Učebná zmluva – predstavuje zmluvu medzi zamestnávateľom a  žiakom o  praktickom vzdelávaní u zamestnávateľa

• Prax pod vedením zamestnávateľa v jeho priestoroch

Systém duálneho vzdelávania sa bude overovať vo vyšpecifikovaných učebných a  študijných odboroch, ktoré navrhli zástupcovia jednotlivých sektorových rád. Sektorové rady sú zložené zo zástupcov zamestnávateľov, predstaviteľov škôl

a  koordinátorov centier odborného vzdelávania a prípravy.

Predpokladom je, že sa k  1. septembru 2014 do overovania systému duálneho vzdelávania zapojí 250 zamestnávateľov a 1100 žiakov.

Národný projekt Rozvoj stredného odborného vzdelávania touto aktivitou overuje systém duálneho vzdelávania,

ktorý sa od roku 2016 prijatím zákona o  odbornom vzdelávaní a  príprave stane súčasťou vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Zavedenie systému duálneho vzdelávania môže prispieť k  zvýšeniu uplatnenia absolventov na trhu práce a  napomôže absolventom nadobudnúť vedomosti, zručnosti a  schopnosti, ktoré zamestnávatelia požadujú od novoprijatých zamestnancov.

21 CENTIER ODBORNÉHO VZDELÁVANIA A PRÍPRAVY V PROJEKTE RSOV

SOŠ strojnícka, Kysucké Nové Mesto Športová 1326 Kysucké Nové Mesto

SOŠ technická, Čadca Okružná 693 Čadca

SOŠ strojnícka, Považská Bystrica Športovcov 341/2 Považská Bystrica

Dopravná akadémia, Žilina Rosinská cesta 2 Žilina

SOŠ automobilová, Trnava Coburgova 7859/39 Trnava

SOŠ automobilová, Košice Moldavská cesta 2 Košice

SOŠ elektrotechnická, Trnava Sibírska 1 Trnava

SOŠ technická, Šurany Nitrianska 61 Šurany

SOŠ elektrotechnická, Poprad - Matejovce Hlavná 1400/1 Poprad - Matejovce

Súkromná SOŠ hutnícka Železiarne Podbrezová Družby 554/64 Podbrezová

Súkromná SOŠ technická Žiar nad Hronom Dr. Janského 10 Žiar nad Hronom

SOŠ Košice - Šaca Učňovská 5 Košice

SOŠ stavebná Tulipánová 2 Žilina

SOŠ Nábrežie mládeže 1 Nitra

SOŠ technická Volgogradská 1 Prešov

SOŠ drevárska Pílska 7 Topoľčany

SOŠ drevárska Lučenecká cesta 2193/17 Zvolen

SOŠ drevárska Filinského 7 Spišská Nová Ves

SOŠ pod Bánošom Pod Bánošom 80 Banská Bystrica

SOŠ Pruské Pruské 294 Pruské

(17)

EUROKOMPAS

2/2014

OPERAČNÝ PROGRAM VZDELÁVANIE

Príklady úspešných projektov z  radu základných, stredných i vysokých škôl predstavujú schopnosť manažmentu týchto škôl efektívne využiť finančné prostriedky z  Európskej únie na zlepšenie kvality vzdelávania.

Moderná škola pre aktívny život

v regióne

Jeden z  úspešných projektov

realizovala v  Prešovskom kraji v  rokoch 2009 až 2011 Základná škola v  Lendaku. Jeho hlavným cieľom bola profilácia školy smerom k  záujmom a  vzdelávacím potrebám žiakov, požiadavkám rodičov a  k aktuálnym a perspektívnym potrebám vedomostnej spoločnosti a trhu práce. V  rámci realizácie aktivít boli učitelia vyškolení na nové učebné postupy

a  odbory, bol zmenený a  doplnený školský vzdelávací program. K projektu patrili aj prierezové témy - zdravotná, dopravná a environmentálna výchova, ktoré boli integrované do učebných osnov predmetov. Vďaka projektu má škola k dispozícii tri učebne informatiky, dve jazykové laboratóriá, interaktívne tabule, najnovšie učebné pomôcky a  nástroje, didaktickú techniku a  knihy, ktoré pomáhajú modernizácii vyučovania. Škola získala na projekt NFP vo výške viac ako 142-tisíc eur.

Čítaním k uplatneniu

Základná škola s  materskou školou v  Stráňach pod Tatrami získala na projekt NFP vo výške viac ako 100-tisíc eur. Zamerala sa v ňom na pedagógov a  na žiakov, ktorí pochádzajú zo

sociálne znevýhodneného prostredia marginalizovaných rómskych komunít. Projekt bol realizovaný prostredníctvom dvoch hlavných aktivít, ktoré smerovali k  inovovaniu vzdelávania s  dôrazom na rozvoj čitateľskej gramotnosti, vytvorenie predpokladov na učenie ostatných predmetov a  na uplatnenie sa na trhu práce. Škola tento projekt realizovala v rokoch 2012 až 2014 a je vďaka nemu vybavená 29 notebookmi, dvoma interaktívnymi tabuľami, projektormi, hlasovacími zariadeniami a  vizualizérom. Práci s  nimi predchádzalo školenie pedagógov

o  najefektívnejších spôsoboch

tvorby cvičení, úloh a  zadaní na rozvoj čitateľskej gramotnosti prostredníctvom IKT, čo predstavuje zaujímavý a pútavý spôsob výučby aj pre žiakov. Okrem toho pedagógovia absolvovali aj školenie na projektové vyučovanie a  školenie na rozvoj metakognitívne stratégie, absolvovali psychoterapeutický výcvik, kde sa učili zvládať problémové správanie žiakov a riešiť konflikty. V rámci projektu boli pre žiakov vytvorené pracovné zošity na zvýšenie čitateľskej gramotnosti.

Technické novinky pomáhajú pri

výuke

Stredná odborná zdravotnícka škola v Prešove realizovala v rokoch 2009 až 2012 projekt zameraný na skvalitnenie výstupov vzdelávania pre potreby vedomostnej spoločnosti inováciou obsahu a metód vzdelávania s vyšším využitím informačno-komunikačných technológií.

Vďaka projektu v  škole nainštalovali dve interaktívne tabule, 17 notebookov, dva dataprojektory a  bola zriadená nová učebňa na ošetrovanie detských pacientov. Žiaci sa pomocou nových pomôcok ako postieľka, prebaľovací stôl, vanička, váha či figurína môžu učiť ošetrovať novorodencov v reálnom prostredí. Odborná učebňa pre vyučovanie predmetu PRVÁ POMOC získala figurínu na nácvik základných techník resuscitácie. Figurína je napojená na počítačový program, ktorý umožňuje vyhodnocovať prevádzaný nácvik oživovania. V  rámci predmetov

Prešovský kraj je úspešný v europrojektoch

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Regionálne a vysoké školstvo získalo za posledných sedem rokov nemalé finančné

prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Možnosťou ako sa o  ne uchádzať boli výzvy určené na realizáciu dopytovo orientovaných projektov. Prostredníctvom Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ bolo v programovom období 2007 - 2013 v rámci operačného programu Vzdelávanie podporených 1007 projektov úspešných prijímateľov. Školy získali nové učebné materiály, využívajú najnovšie informačné technológie, zaviedli sa moderné metódy výučby cudzích jazykov, inovovali sa strediská odbornej praxe či laboratóriá. Aj vďaka europrojektom môžeme povedať, že naše školy sú modernejšie a pre žiakov a študentov atraktívnejšie. Najvyššiu úspešnosť v získavaní nenávratných finančných príspevkov (NFP) zo štrukturálnych fondov EÚ mali školy v Prešovskom kraji, kde je podporených 221 projektov. Z toho 78 projektov realizujú základné školy vo výške 12,7 mil. eur, 85 projektov stredné školy vo výške 20,46 mil. eur, 31 projektov marginalizovaných rómskych komunít (MRK) tvorí sumu NFP 5,57 mil. eur, 11 projektov patrí vysokým školám a 16 projektov ostatných prijímateľov je zameraných na podporu ďalšieho vzdelávania.

Imagem

Referências

temas relacionados :