Prednáška A01 Čo je územné plánovanie - základný princíp, okruhy otázok:
Definujte obsah pojmu priestorové plánovanie
(viď. A4 tabuľka)Definujte obsah pojmu územné plánovanie
(viď. A4 tabuľka)Z čoho / ako vzniká potreba územného plánovania?
Aký je rozdiel medzi pasívnou adaptáciou a aktívnym plánovaním?
Neustála zmena - Možnosť reakcie – pasívne sa adaptovať alebo aktívne meniť, plánovať
Ako sa uskutočňuje územné plánovanie (základné črty, vývojový diagram)
Proces učenia sa Monitoring, hodnotenie
Vstupy informácií zvnútra aj vplyvy zmien vonkajšieho prostredia
Definujte obsah pojmu trvalo udržateľný rozvoj
Aké základné body obsahuje Deklarácia UNECED z Ria de Janeiro, 1992 a Agenda 21?
Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) v 1992 v Rio de Janeiro prijala v rezolúcii č. 1 Deklaráciu z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Riodeklaráciu) a Agendu 21. storočia (AGENDA 21) ako základné východiskové a koncepčné dokumenty.
1) prepojenie všetkých zložiek - ekologické, ekonomické, sociálne. Riešenie len 1 či 2 nie je dlhodobo efektívne. 2) dlhodobá perspektíva - strategické uvažovanie nad následkami
3) šetrné využívanie zdrojov - surovín, funkcí, priestoru pre činnosti, odpad a znečistenie 4) opatrnosť - kým nepoznám dôsledky, predpokladám všetky negatívne dopady 5) prevencia je efektívnejšia ako riešenie dôsledkov
6) právo na kvalitný život - materiálne, duchovne, spoločensky, esteticky...
7) sociálna spravodlivosť - rovnomerné rozdelenie príležitostí aj zodpovednosti medzi regióny, krajiny, sociálne skupiny. 8) vzťah - činnosti na lokálnej úrovni ovplyvňujú problémy na globálnej úrovni a vice versa
9) vnútrogeneračná a medzigeneračná zodpovednosť / rovnosť práv
10) demokratický postup, zapojenie verejnosti od začiatku plánovania pomôže vytvoriť objektívnejší aj realizovateľnejší plán.
Popíšte základné princípy územného plánovania
• HIERARCHIA - Postupné spresňovanie, konkretizácia (KURS celé Slovensko – ÚP regiónu – ÚP obec – ÚP zóny) • DLHODOBÁ PERSPEKTÍVA - Územnoplánovacia dokumentácia nemá „dátum expirácie“, plánuje sa na 10-30 rokov • VRSTEVNATOSŤ
ZÁSTAVBA funkcia, intenzita, limity...
periodicita zmeny – generácia = predmet strednodobého plánovania INFRAŠTRUKTÚRA doprava, siete
periodicita zmeny - ľudský život = predmet dlhodobého plánovania KRAJINA reliéf, pôda, podložie, vodstvo...
extrémne dlhodobý čas zmeny = čiastočne, veľmi ťažko môže byť predmetom plánovania
Čo môže byť a do akej miery predmetom územného plánovania?
Popíšte rozdiely medzi projektovaním stavby a územným plánovaním.
Projektovanie = Konštrukcie, typológia, materiály, normy... konkrétny
tvar a výraz stavebného diela
Územné plánovanie = Určenie funkcie, typu zástavby, limity a regulatívy – plošné, výškové... riešenie nielen umiestnenia a druhu stavebných prvkov (zástavba) ale aj priestorov medzi nimi – ulice, námestia..
Prednáška A02 Základné pojmy – okruhy otázok:
Obec
je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky.Územie obce tvorí jej katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, ak sa obec delí na časti. Môže ísť o pôvodne samostatné obce či osady, ktoré sa neskôr administratívne spojili. Jedno katastrálne územie nemôže patriť viacerým obciam. Systém katastrálnych území sa zachováva najmä preto, lebo ide o (historický) spôsob záznamu vlastníckych práv k pozemkom. Obec je samostatnou sídelnou jednotkou.
Zóna
je priestorovo ucelená časť územia obce, ktorá je charakterizovaná špecifickým určujúcim znakom, spravidla funkciou alebo polohou, prípadne celým územím malej obce (historická, priemyselná...).Môže mať charakteristickú štruktúru zástavby, typický ráz architektúry, výškovú hladinu, farebnosť či materiály, tvaroslovie priestorov – námestí, ulíc...
Zóna môže byť vymedzená aj ako historicky ucelená zástavba = vystavaná v určitom období.
Širšie vzťahy
dokumentujú dôležité začlenenia riešenej obce do štruktúry osídlenia, ku ktorým patria najmä:• funkcia a poloha obce v sídelnej štruktúre (v rámci samosprávneho členenia štátu, vzťah k ťažiskám a centrám osídlenia, poloha na rozvoj. osiach, v sídelných zoskupeniach).
• vzájomná poloha obce a vymedzených špecifických území a ochranných pásiem určených osobitnými predpismi. • existujúce a navrhované nadradené trasy a zariadenia dopravy, energetiky, spojov a pod. a väzba obce na ne. • vyhodnotenie vzájomných vplyvov pozitívnych a negatívnych javov širšieho územia voči obci.
Katastrálne územie
je na Slovensku (a v ČR) územne uzavretý a v katastri nehnuteľností spoločne evidovaný súbor pozemkov. Jedno katastrálne územie môže tvoriť obec (napríklad Kežmarok), no často sa stáva, že je obec zložená z viacerých katastrálnych území (napríklad Poprad sa skladá z katastrálnych území Poprad, Spišská Sobota, Stráže pod Tatrami, Veľká a Matejovce). Jedno katastrálne územie však nemôže byť súčasťou viacerých obcí.Zastavané územie
obce je súbor najmä: stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov, poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených stavebnými pozemkami a pozemkov vhodných na zastavanie a vymedzených na tento účel schváleným ÚPN-O. Tvorí ho jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce.Štandardné formáty výkresov a štruktúra štandardného výkresu
dodržať umiestnenie popísaných prvkov výkresu a formát s uplatnením poskytnutých popisiek – titulných blokov vo Vašich zadaniach.Prednáška A03 Legislatíva územného plánovania – okruhy otázok:
Nástroje územného plánovania?
Územnoplánovacie podklady Územnoplánovacia dokumentácia Územné rozhodnutie
Územnoplánovacia činnosť?
obstarávanie, spracovanie, udržiavanie aktuálneho stavu územnoplánovacích podkladov
obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie, schvaľovanie, udržiavanie aktuálneho stavu územnoplánovacej dokumentácie
Kto má povinnosť mať územný plán?
Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak:
• je nutné riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby,
• to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu.
Rozsiahla nová výstavba a prestavba je:
• rozšírenie zastavaného územia obce najmenej o15%, • zvýšenie počtu obyvateľov obce nad 2000,
• rozšírenie obytného územia alebo zmiešaného územia v obci o viac ako 2 ha,
• rozšírenie výrob. územia v obci o viac ako 3 ha, alebo ak tým výrazne stúpnu nároky na doprav. a tech. vybavenosť obce • zvýšenie návštevnosti rekreačného územia v obci najmenej o 10 % alebo zväčšenie rekreačného územia viac ako 2 ha.“
ZÁKON 50/1976 Zb. z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 1. časť: ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE ODDIEL 3: Územnoplánovacia dokumentácia ( § 8 až § 15 )Verejne dostupný aj na webe, naštudovať aktuálne znenie vyššie daného rozsahu.
Väzby územného plánovania – hierarchia a spôsob ich legislatívneho prejavu?
Záväznosť ÚPD?
Dokumentácia obsahuje Smernú časť a Záväznú časť.
Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb.
• Regulatívy • Limity • Asanácie
• Chránené časti krajiny • Vypracovanie zón
Obsah územného plánu - fyzická podoba dokumentácie?
Textová časť:
• Sprievodná správa - podrobný popis a riešenie ÚP obce (v zmysle vyhl. č.55/2001 MŽP SR). • Vyhodnotenie záberu poľnohosp./les. pôdy
• Regulatívy územného rozvoja obce - Obsahujú záväzné regulatívy územnoplánovacej dokumentácie. Daná textová časť sa schvaľuje formou VZN v obecnom zastupiteľstve.
Výkresová časť
grafická podoba územného plánu rozdelená do viacerých výkresov - obsah výkresov môže byť vzájomne kombinovaný, dopĺňaný, upravovaný podľa potreby daného územia a podmienok.
• Širšie vzťahy - riešené územie v širšom kontexte, vrátane väzieb mimo katastra - hlavné rozvojové zámery, hlavnú dopravnú kostru a jej napojenie na cesty vyšších kategórií, infraštruktúru ...
• Komplexný urbanistický návrh - návrh funkčného využitia a priestorového usporiadania územia. • Návrh verejnej dopravy
• Návrh technickej infraštruktúry • Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny
• Výkres perspektívneho využívanie PP a LP na nepoľnohospodárske účely • Výkres obsahuje vyhodnotenie záberu PP a LP.
• Verejnoprospešné stavby
Legenda výkresov zachytáva tri časové roviny: • Stav – zachytáva súčasný stav územia
• Návrh – zachytáva navrhované riešenie v horizonte 10 rokov. Navrhované Funkčné plochy definujú aktuálne možné využitie územia.
• Výhľad – zachytáva výhľadové riešenie využitia územia v horizonte 20 rokov. Takto definované plochy však nie sú platné. Aby mohli byť na plochy reálne využité na dané funkčné využitie, je potrebné ich prekvalifikovanie a Návrh. Tento proces sa udeje pomocou tzv. Zmien a doplnkov ÚPN.
Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS)
§ 18 (1) Koncepciu územného rozvoja Slovenska obstaráva ministerstvo. § 9 Koncepcia územného rozvoja Slovenska
(1) Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je Stratégia územného rozvoja Slovenska.
(2) Koncepcia územného rozvoja Slovenska ustanovuje najmä
a) usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych aglomerácií v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach,
b) rozvoj hlavných urbanizačných osí na území Slovenskej republiky,
c) zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na celom území Slovenskej republiky a vytvárať územné predpoklady na zlepšenie životného prostredia, zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie kultúrno-historického dedičstva a pre trvalo udržateľný rozvoj.
Ministerstvo Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR - na stránke nájdete aktuálne znenie smernej aj záväznej časti KURS = všetky preberané - prednášané texty, schémy, výkresy.
http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=124582
Polycentrický rozvoj osídlenia
Na prednáške predstavené viaceré socio-politicko-geografické schémy stavu a možností rozvoja v Európe a ich premietnutie do KURS a možností rozvoja Slovenska, napr.: ‘Blue Banana’
‘Green Grape’ ‘Red Octopus’
Ťažiská osídlenia, rozvojové osi - podrobne na prednáške, spomínané napr. • bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia,
• košicko-prešovská aglomerácia, • banskobystricko-zvolenská aglomerácia, • žilinsko-martinská aglomerácia.
Transeurópske koridory TEN • Baltsko-jadranský koridor
• Koridor Orient/Východné Stredozemie • Koridor Rýn – Dunaj
Európsky projekt Paneurópskych dopravných koridorov Krajina
Pod krajinnou štruktúrou sa rozumie horizontálne a vertikálne usporiadanie vlastností krajinných prvkov, ktoré sa pôsobením diferenciačných činiteľov špecificky kombinujú na určitom priestore, čím vytvárajú rôzny krajinnoekologický potenciál pre využívanie. V rámci Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 sa spracovala vybraná časť prvkov krajinnej štruktúry.
Krajinnoekologický potenciál sa používa na hodnotenie predpokladov rozvoja územia, pomocou ktorého možno stanoviť mieru (vhodnosť) využívania krajiny človekom za predpokladu zachovania jej trvalo udržateľnej obnoviteľnosti – biodiverzity, prírodných zdrojov, ekologickej stability a ďalších kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností krajiny, ako aj vzájomných väzieb medzi prvkami krajiny.
Dôraz sa kladie na nasledovné krajinnoekologické potenciály
Ochrana prírody a krajiny - sieť NATURA 2000, Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability GNÚSES pre celú SR - v nadväznosti naň NECONET národná ekologická sieť ako súčasť EECONETu na európskej úrovni, Ramsarské lokality - mokrade ako biotopy 14 lokalít, lokality prír. dedičstva UNESCO - Slovenský Kras (12 lokalít), Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa a Karpatské bukové lesy.
Environmentálne limity - súbor podmienok a javov, ktoré tvoria vhodné predpoklady na navrhované aktivity a život človeka na Zemi bez výrazného narušenia, resp. ohrozenia zložiek, väzieb a procesov v krajine - pásma hygienickej ochrany, ochranné pásma vojenských objektov a vojenské ochranné zóny a bezpečnostné zóny v okolí jadrových elektrární, Limity vyplývajúce z ochrany prírody a prvkov ÚSES, Limity vyplývajúce z ochrany prírodných zdrojov, Limity vyplývajúce z ochrany vodných pomerov a vodárenských zdrojov, deteriorizačné limity – vychádzajú z fungovania socioekonomických prvkov v krajine, pričom nie sú legislatívne vymedzené (ťažobné činnosti, erózia, zosuvy, lavíny...)
Kultúrne dedičstvo tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Sú to veci hmotnej i nehmotnej povahy, hnuteľné i nehnuteľné veci a predmety, jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy. V územnom rozvoji Slovenska jeho hmotnú časť reprezentuje historická urbanistická, architektonická a stavebná štruktúra v nadväznosti na historické krajinné štruktúry s rôznym stupňom kultúrno-historického potenciálu ďalej archívne dokumenty, knižničné fondy, diela písomníctva, kinematografie, scénografie, televízna a audiovizuálna tvorba, diela výtvarného a úžitkového umenia, zbierky múzeí a galérií apod.
Hmotná časť kultúrneho dedičstva SR sa špecifikuje a priestorovo identifikuje v území ako:
• Kultúrno-historické štruktúry chránené v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. - PR, PZ, HnNKP, NhNKP.. toto tvorí cca 40-50% kult. dedičstva
• Ostatné kultúrno-historické štruktúry - chránené v zmysle medzinárodných Dohovorov Rekreácia a cestovný ruch
Energetika a siete Bariéry a možnosti rozvoja
