1. Úvahová časť
1.6 Problematika slovenských rádií
1.6.1 Cesta od tvorcu slovenskej hudby k poslucháčovi
Hudobník Whisky polemizuje s otázkou, či to, čo vidíme v televízii, počúvame v rádiu a čítame v novinách a časopisoch, je naozaj slovenská kultúra. Tvrdí, že pravé umenie nie je závislé ani od štátu, ani od médií, ani od peňazí, stačí srdce a talent.90
Prečo sa slovenskí umelci sťažujú a v čom tkvie vlastne problém? V iniciatíve 1000 slov umelci požadujú, aby sa mladým ľuďom ponúkala alternatíva. Aby neboli odkázaní na brak, ktorý sa na nich odvšadiaľ valí. Kto však mladým ľuďom niečo iné poskytne, ak nie médiá alebo umelci, ktorí budú mať dostatok prostriedkov na to, aby svoje umenie mohli prezentovať?
Umelecké dielo sa stáva plnohodnotným práve vtedy, ak sa dostane od tvorcu k prijímateľovi a na to sú potrebné určité financie. Najľahšiu cestu, ako sa umelecké dielo dostane k čo najväčšiemu počtu prijímateľov, predstavuje médium.
Vyriešenie finančnej otázky je len jedna strana mince. Naskytá sa tu ďalšia otázka. Ak by aj umelci mali dostatok financií, existuje aj publikum, ktoré by ich umenie privítalo? A tu vzniká ďalší problém, ktorý bezprostredne súvisí s výrokom, že kultúru netvoria len politici, ale celá spoločnosť, ktorej sú oni len odrazom.
Sme v začarovanom kruhu. Ak umelci nemajú peniaze, tvoria, ale bez publika. Aby peniaze získali (ak hovoríme aj o médiách), vysielajú brak a bulvár. Práve preto, lebo si ho ľudia volia a chcú ho pozerať resp. počúvať.
Formát rozhlasovej stanice hatí možnosti voľby poslucháča. Slovenská hudba, ktorá sa zmestí do požadovaného formátu, sa vysiela, o ostatnej akoby nevedno. A ako sa vraví, čo sa neobjavuje v médiách, akoby ani neexistovalo.91
90 Kríza slovenskej kultúry, 2005.
91 Ako príklad môžeme uviesť piesne z albumu Lipa spieva Lasicu od Petra Lipu. Aj keď ho ocenila
hudobná i laická verejnosť, jeho skladby sa v rádiách neobjavujú. Dôvod je prostý, nezmestia sa do formátu rozhlasovej stanice. Dôsledkom toho je, že hudobník si môže dovoliť koncertné turné po Taliansku či Francúzsku, ale nie na Slovensku. „... ale jedno je isté - hudba by mala znieť aj v médiách,“ uviedol pre agentúru SITA Lipa. (Peter Lipa: Nevmestím sa do formátu slovenských rádií., 2006.)
1.6.2 Príjmy a výdaje rozhlasových staníc
Vzniká tu dojem, že aj hudobné dielo si má na seba zarobiť. Kritérium ziskovosti spĺňa, ak ho možno zaradiť do vysielania. Ak ho rozhlasová stanica do vysielania zaradí, znamená to, že sa spolieha na úspech, ktorý skladba u poslucháčov zaznamená. Úspech u poslucháčov sa nesie so zvýšením poslucháčskej základne, čo tvorí signál pre zadávateľov reklamy. Čím vyššia počúvanosť, tým väčšie percento zadávanej reklamy. Pre rozhlasovú stanicu to značí prínos financií, vďaka ktorým môže ďalej vysielať. Získané financie môže využiť na obohatenie hudobného fondu rádia. Avšak tu sa stretávame s ďalšími pravidlami.
Okrem ziskov má rádio ako vysielateľ reprodukovanej hudby aj výdaje. Tvoria ich tantiémy, ktoré musí platiť umelcom za odvysielanie ich diela.92
Juraj Koiš vo svojom článku Komu a koľko platia rádiá za pesničky93 otvára tému platieb rádií ochranným zväzom. Pýta sa, či poplatky nie sú príliš vysoké. Zároveň uvádza, že rádiá platia paušálnu sumu, bez ohľadu na to, aké má pokrytie a podiel hudby vo vysielaní. Menšie rádiá platia menšie poplatky, väčšie rozhlasové stanice si do vrecka musia siahať hlbšie. Ako tvrdí Koiš, poplatky autorským zväzom tvoria len kvapku v rozpočtovom mori rádia. Problém však spočíva inde. Ak chce rozhlasová stanica odvysielať skladbu, musí ju aj reálne vlastniť. Pre malé rádiá to predstavuje obrovské ťažkosti, kvôli ktorým v podstate ani neobohacujú a teda ani neskvalitňujú svoj hudobný fond a vysielajú hudobnú produkciu, ktorú im pošlú vydavateľstvá. Tu narážame na ďalší princíp kultúrneho priemyslu. Vydavateľstvo funguje len ako predĺžená ruka zahraničnej firmy, ktorá diktuje, čo sa v rádiách vysiela. Potom niet divu, že rádiá vysielajú rovnaké piesne. Financie sú však iba jedným z dôvodov tohto stavu. Ďalším je vplyv mediálnej kultúry a tiež globalizácie.
1.6.3 Špecifiká slovenského rozhlasového prostredia
V súvislosti s malými rádiami, nastala po lete minulého roka kuriózna situácia. Na základe prieskumov počúvanosti zaznamenali niektoré z nich nulové hodnoty.
92 Vysielanie sledujú na Slovensku štyri ochranné zväzy, konkrétne Slovenský ochranný zväz autorský -
SOZA, dôležitú úlohu hrá aj Slovgram, ktorý zastupuje gramofónové spoločnosti, autorská spoločnosť LITA sa stará o textárov a literátov a Ochranný zväz interpretov Slovenska - OZIS tlmočí záujmy slovenských interpretov.
Nespôsobili to však nekvalitný program alebo zlé promo, ale pravdepodobnosť, že súčasná vzorka prieskumu nemôže byť pre malé rádiá určujúca. Od roku 2005, keď som písala ročníkovú prácu, zmenila sa aj štruktúra vysielacích staníc na Slovensku. Porovnaním stavu spred dvoch rokov zistíme, že zanikla jedna multiregionálna, tri regionálne a dve lokálne stanice, zatiaľ čo vznikli dve multiregionálne, regionálne i lokálne stanice.
Ak sa pozrieme na počty, nepozorujeme výrazné zmeny. Jednoznačne však môžeme podotknúť, že došlo k posilneniu značiek celoplošných rádií, zatiaľ čo malé rozhlasové stanice bojujú o existenciu. Ak uvažujeme na základe už vyjadrenej vzťahovej hypotézy relácie medzi počúvanosťou a príjmami z reklamy rozhlasovej stanice, jednoznačne nám vyplýva, že malé rozhlasové stanice nemajú na slovenskom mediálnom trhu lichotivú pozíciu. S prihliadnutím na popularizáciu a jej ciele prichádzame ku konštatovaniu, že pri celoplošných rozhlasových staniciach by úspech zaznamenala iba vtedy, ak by bola cieľová skupina rádia veľmi úzko špecifikovaná. Pri slovenskej poslucháčskej základni však táto podmienka nemôže byť splnená. Rozhlasová stanica, ktorá by ponúkala alternatívu k ostatným rádiám by mala veľké problémy prežiť na trhu. Ako príklad môžeme uviesť Rádio FM, ktoré ako svoj slogan uvádza Tvoja alternatíva. Spomínané rádio dosahuje len malé percento počúvanosti a ak by sme pripustili, že by nespadalo pod vysielanie Slovenského rozhlasu ako jeho okruh, visí nad jeho osudom otáznik.
Vysielanie slovenských rádií možno rozdeliť do niekoľkých formátov. Licenčné podmienky určujú percentuálne zastúpenie programových žánrov podľa predloženého programového projektu.94
Rozhlasová stanica je povinná dodržiavať programový projekt a tiež minimálny desaťpercentný podiel slovenskej hudobnej tvorby, pod ktorou sa chápu tie hudobné diela, ktoré spĺňajú aspoň jeden z nasledujúcich znakov, a to domáci autor, interpret, producent a slovenský jazyk ako jazyk interpretačný95.
Predpokladáme, že slovenské rádiá preberajú formáty zahraničných staníc. Za najrozšírenejšie formáty môžeme považovať:
ADULT CONTEMPORARY (AC)- má základný formát, ktorý pozostáva zo známych rockových hitov a popových štandardov. Ženy tvoria dve tretiny poslucháčov
94 Mistríková, 2000, s. 17.
tohto formátu. Viac ako polovica zo všetkých poslucháčov je vo veku od 25 do 49 rokov.
CONTEMPORARY HIT RADIO (CHR)- formát zahŕňa stanice špecializované na pop a rytmické CHR. Formát charakterizuje úzko kontrolovaný playlist z najlepšie predávaných rockových singlov, nových nahrávok a obvyklých oldies piesní. Je atraktívny pre najväčšie publikum tínedžerov zo všetkých formátov. Tri štvrtiny poslucháčov sú mladšie ako 34 rokov.96
Úzko špecializované rádiá na konkrétne žánre sú u nás zastúpené len zriedka. Naproti tomu v USA si poslucháči môžu naladiť stanicu vysielajúcu, jazz, rock, country či iný žáner. Pri prihliadnutí na veľkosť slovenskej poslucháčskej základne sa konkurencieschopnosť úzko profilujúcich sa staníc javí veľmi problematicky.97 Keď nie je možné vytvoriť špecializovanú hudobnú stanicu, východiskom by mohli byť relácie venované konkrétnym hudobným žánrom. Existuje však ešte ďalšia možnosť a to počúvať rádio cez internet. Ako sa dozvedáme z článku Juraja Koiša,98 na internete sa
žánrovým rádiám darí viac. Píše o vzniku troch slovenských rádií, pričom sa špecializujú na rock, hip-hop i populárne hity. Posledná menovaná stanica sa podobá na komerčné stanice, ako výhoda sa však uvádza neprítomnosť hovoreného slova. V opise žánrových rádií zohrávajú dôležitú úlohu aj upozornenia na zaradenie slovenskej hudby do vysielania. Ako ďalšie žánrové rádio autor uvádza Radio Kiss FM Party, ktoré sa zameriava na tanečnú hudbu. Juraj Koiš predpokladá, že časom sa objavia ďalšie žánrové stanice. Alternatívou na sieti sa označuje Rádio TLIS. Mohli by sme ho označiť za rádio, ktoré pochopilo využívanie technológií vo svoj prospech a chce fungovať ako filter, ktorý poslucháčom prinesie to najlepšie zo súčasnej literárnej a pre nás dôležitej hudobnej tvorby. Aspoň tak sa to uvádza v článku.99 O zastúpení slovenskej hudby sa v materiále nepíše.
Takýto stav môže vytvárať dojem, že slovenská kultúra je ten brak a bulvár, ako ju označili signatári iniciatívy 1000 slov, ku ktorému máme prístup z vysielania rádií. Alebo je slovenská hudobná kultúra niečo undergroundové, čo vzniká v pivniciach a kluboch a tešia sa z toho úzke intelektuálne kruhy? Alebo sú to notové
96 Pringle-Starr, 2006, s. 110. 97 Podpera, 2005, s. 16. 98 Koiš, 2005b.
záznamy skryté v zásuvkách domácností skladateľov? Čo je to slovenská hudobná kultúra? Kde ju možno nájsť, ako sa šíri?