Program (programy) environmentálneho manažérstva

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať program (programy) na dosahovanie dlho- dobých a krátkodobých cieľov, ktoré musia obsahovať:

a) určenie zodpovednosti za dosahovanie dlhodobých a krátkodobých cieľov pre každú príslušnú funkciu a úroveň organizácie;

b) prostriedky a časový rámec, v ktorom sa majú dosiahnuť.

Organizácia by mala stanoviť environmentálne programy na dosiahnutie cieľov. Tieto by mali obsahovať:

• stupeň zodpovednosti za dosiahnutie určených cieľov na všetkých úrovniach • organizácie,

• prostriedky a časový rozvrh na splnenie stanovených cieľov.

Vo vhodných prípadoch by mala byť činnosť organizácie vyhodnocovaná a

vylepšovaná, čím by sa zaistila možnosť jej aplikácie do nových činností, pri výrobe nových výrobkov a poskytovaní služieb.

Cieľom environmentálnych programov podniku je riešenie negatívnych

environmentálnych vplyvov jeho činnosti. Environmentálne vplyvy činnosti organizácie vyplývajú z environmentálnych aspektov tejto činnosti. Predovšetkým je potrebné

environmentálne výstižne popísať environmentálny vplyv, ktorého riešenie je cieľom daného environmentálneho programu.

Definícia problému má zahrnovať: • označenie vplyvu • zdroj • následky • veľkosť a závažnosť • trendy

Vychádzať pritom je možné z výberu procesov (činností), pri ktorých environmentálne vplyvy vznikajú:

• odpady,

• odpadové vody, • emisie do ovzdušia.

• emisie chemických látok do pracovného prostredia, • hluk,

• teplo, • vibrácie.

• vysoká spotreba energií, • vysoká spotreba vody,

• rizikový proces z hľadiska fyzikálnych a chemických faktorov.

Pri určovaní environmentálnych vplyvov sa súdi, či jednotlivé aspekty pôsobia alebo môžu pôsobiť významne na jednotlivé zložky životného prostredia a človeka, ako sú:

• voda, • pôda, • ovzdušie, • fauna a flóra, • ľudský organizmus, • iné zložky ekosystému.

Do environmentálne orientovaného plánu podniku je treba zapracovať programy riešenia jednotlivých negatívnych environmentálnych vplyvov podniku a následne tieto realizovať.

Nebezpečné - toxické znečistenie ovzdušia. Táto oblasť pokrýva expozíciu na vzdušné toxické a nebezpečné škodliviny pochádzajúce z pravidelných alebo kontinuálnych emisií z vonkajších bodových alebo nehodových zdrojov. Medzi škodliviny patrí azbest, benzén, chróm, benzínové výpary, nedostatočne spaľované produkty, vzdušné patogény, chladiace veže, a množstvo ďalších prchavých organických chemikálií a toxínov.

Hlavné zdroje zahŕňajú veľké priemyselné zariadenia, zariadenia na čistenie a úpravu odpadov, motorové vozidlá a užívateľov komerčných rozpúšťadiel. Môže existovať dvojnásobné znečistenie zo skládok odpadu a upravovní odpadových vôd. Do určitého rozsahu táto kategória neobsahuje riziká vyplývajúce z pesticídov, rádioaktívnych látok, chlór-fluór karbónov, a znečistenia z vnútorných zdrojov.

Zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1982 Zb., zákona Č. 148/1994 Z.z. a zákona č. 256/1995 Z. z. upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane vonkajšieho ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou

činnosťou a spôsob obmedzovania príčin a zmierňovanie následkov znečisťovania.

Veľké zdroje znečisťovania ovzdušia sú technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom 50 MW alebo vyšším a ostatné osobitne závažné technologické celky. Stredné zdroje znečisťovania sú technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom 0,2 MW alebo vyšším ako 2,0 MW až do 50 MW, ostatné závažné technologické celky, ako aj lomy a obdobné plochy s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja znečisťovania. Malé zdroje znečisťovania ovzdušia sú technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom do 0,2 MW, ostatné technologické celky nepatriace do kategórie veľkých a stredných zdrojov znečisťovania, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobiť znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov, ak nie sú súčasťou veľkého alebo stredného zdroja znečisťovania, a iné stavby, zariadenia a činnosti výrazne znečisťujúce ovzdušie. Mobilné zdroje znečisťovania ovzdušia sú pohyblivé zariadenia so spaľovacími alebo s inými hnacími motormi, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá.

Priemyselné bodové zdroje znečistenia povrchových vôd. Bodové zdroje sú zdroje znečistenia, ktoré vypúšťajú výtoky do povrchových vôd prostredníctvom jednotlivých rozvodných zariadení ako sú potrubia alebo výpusty. Bodové zdroje sa delia na priemyselné zariadenia a mestské čističky odpadových vôd. Znečistenia tohto druhu zahŕňajú úplne rozptýlené tuhé látky, BSK (biologickú spotrebu kyslíka), toxické organické látky (ftaláty a fenoly), toxické anorganické látky, kovy a znečistenie výrobou tepla. Typické zdroje znečistenia zahŕňajú priemysel ťažby uhlia a rúd, konečnú úpravu kovov, spracovanie papierovej dr-te a papiera a výrobu železa a ocele.

Nebodové zdroje znečistenia povrchových vôd. Znečistenia dosahujúce povrchové vody zo zdrojov iných než jednotlivých rozvodov pre vytekajúce odpady z priemyselných alebo odpadových zariadení sú klasifikované ako nehodové zdroje znečistenia. Toto zahŕňa unikanie z poľnohospodárskych, mestských, priemyselných, lesných alebo dokonca intaktných oblastí (včítane pesticídov) -čiastočne stavenísk a drevárskych pracovísk a oblastí hydrogeologických zmien, povrchové výtoky spodných vôd, uvoľnenia kontaminovaných miestnych sedimentov a vzdušné znečistenia, ktoré sa viažu na vodu. Takéto znečistenia môžu vyústiť do kontaminácie rýb a následne pôsobiť na ľudí. Dažďové vody prenášajú veľké množstvo tuhých látok, živín a dokonca toxické látky.

Znečistenie jednotlivých zložiek životného prostredia ťažkými kovmi. Pod

pojmom ťažké kovy rozumieme tie kovy, ktorých špecifická hmotnosť je väčšia ako 5g . cm-3. Kontaminácia atmosféry, vody, pôdy ťažkými kovmi vyvoláva obavu nielen preto, že môže pozoruhodne znížiť úrodnosť pôd a produktivitu rastlín - hlavne poľnohospodárskych nevyhnutných pre výživu človeka, zvierat, ale môže narušiť prirodzenú skladbu fytocenóz. „Metalický tlak" na biosféru, podmienený hospodárskou činnosťou človeka, môže vyvolať technogénne a geochemické anomálie, hodnoty ktorých sa budú stále zvyšovať podľa toho ako bude rásť intenzita hospodárskej činnosti ľudí.

Ťažké kovy podľa pôvodu:

• priemysel, energetika, ťažba rudy a jej spracovanie • poľnohospodárstvo - pesticídy, priemyselné hnojivá

• iné zdroje - odpadové vody z upravárenských a spracovateľských závodov, doprava a iné • mikroelementy, mikroelementy v nadbytku a ich toxicita.

Aby sa zabezpečilo uplatnenie environmentálneho manažérstva v projektoch, ktoré súvisia s novým vývojom a s novými alebo modifikovanými činnosťami, výrobkami alebo službami, program (programy) sa musí aktualizovať všade tam, kde je to vhodné. Pritom je treba zohľadniť aj fázy:

• konštrukcia,

• voľba, obstaranie a použitie materiálu, • výrobná technológia,

• využívanie produktov, • zneškodňovanie odpadov.