Význam a ciele EMS

Význam zavádzania EMS spočíva v tom, že:

• umožňuje skĺbiť riešenie ekonomických a environmentálnych problémov,

• jeho filozofia obsahuje princíp kontinuálneho zlepšovania, čo umožňuje podnikom presadiť sa na trhu,

• zlepšuje imidž podniku,

• aktivuje a rozvíja environmentálne vedomie zamestnancov, dodávateľov, odberateľov, širokej verejnosti,

• vedie ku vzniku „učiacej sa organizácie“

• je kompatibilný s ostatnými zložkami systému podnikového manažérstva.

Ciele budovania EMS • environmentálne ciele

- zabrániť znečisťovaniu atmosféry, hydrosféry, pedosféry,

- znížiť tempo rastu ťažby a spotreby nereprodukovateľných fosílnych surovín, • technické, technologické a racionalizačné ciele

- projektovanie environmentálne vhodných výrobkov, - program „ekologicky čistej výroby“,

- program racionalizácie priemyselnej výroby,

- environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov, • zdravotné, sociálne a bezpečnostné ciele

- zníženie obsahu škodlivín v potravinách, vode, pôde, ovzduší, - zníženie úrovne hlučnosti a vibrácií pôsobiacich na človeka,

- vytváranie podmienok pre tvorbu životného štýlu „návrat k prírode“, - zníženie rizika vzniku havárií,

• ekonomické ciele

- zníženie strát vo výrobe,

- zníženie schopnosti konkurencie podniku, - zvýšenie podielu na trhu. [2]

Sústava cieľov EMS sa musí pretransformovať do formulácie environmentálnej politiky podniku a musí byť odvodená od globálneho environmentálneho cieľa súčasnosti, t.j. od koncepcie TUR. Táto sústava cieľov EMS spolu s návrhom opatrení na ich realizáciu tvorí environmentálny program – komplex adresných úloh, kompetencií a prostriedkov pre všetky úseky činnosti a všetky úrovne podnikového manažmentu. Sústava cieľov budovania EMS a ich plnenie sa musí stať predmetom pravidelných skúmaní a previerok (audítorov).

Zložky procesu budovania EMS

• environmentálna politika • plánovanie

• zavedenie a prevádzka • kontrola a nápravná činnosť • preskúmanie manažmentom

Environmentálna politika

Environmentálna politika podniku musí byť definovaná tak, aby jej rozumeli všetci zamestnanci. Nemala by obsahovať nerealistické záväzky, ale na druhej strane by nemala byť slabým a nezáväzným vyhlásením. Environmentálna politika má byť dostupná verejnosti. Všetci zamestnanci ju musia dostať a vedúci pracovníci sa musia presvedčiť, že jej rozumejú a chápu svoje úlohy pri jej uplatňovaní. Environmentálnu politiku je potrebné ďalej uplatňovať v praxi.

Pri tvorbe environmentálnej politiky sa musí zobrať do úvahy kompletný súbor prevádzkových podmienok vrátane možných nehôd a havarijných situácií. Proces a výsledky začiatočného environmentálneho preskúmania sa majú zdokumentovať a majú sa identifikovať možnosti na rozvoj EMS. Zodpovednosť za stanovenie environmentálnej politiky má vrcholový manažment podniku, ktorý je zároveň zodpovedný za zavádzanie environmentálnej politiky a za poskytovanie vstupov na formuláciu a modifikáciu politiky.

Environmentálna politika má brať do úvahy: • víziu, poslanie a hlavné ciele podniku

• sústavné zlepšovanie • prevenciu znečisťovania

• základné environmentálne princípy

• koordináciu s inými politikami (napr. pre kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci) • špecifické miestne a oblastné podmienky

• dodržiavanie príslušných environmentálnych predpisov.

Plánovanie

Plánovanie v EMS predstavuje neustále sa opakujúci proces pozostávajúci z identifikácie environmentálnych aspektov a hodnotenia s nimi spojených environmentálnych vplyvov v súvislosti s právnymi a inými požiadavkami a zámermi environmentálnej politiky.

Prvky systému EMS, ktoré sa vzťahujú na plánovanie, obsahujú:

• identifikáciu environmentálnych aspektov a hodnotenie s nimi spojených environmentálnych vplyvov,

• právne a iné požiadavky,

• dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele • programy EMS

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postupy na identifikáciu environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov alebo služieb, ktoré môže operatívne riadiť a pri ktorých možno predpokladať, že ich ovplyvňuje, aby určila aspekty, ktoré majú alebo môžu mať významné vplyvy na životné prostredie.

Podnik musí vytvoriť postup identifikáciu a prístupu k právnym a iným požiadavkám, ktoré sa zaviazal splniť a ktoré sú priamo použiteľné na environmentálne aspekty jeho činnosti. Výstupom z uvedeného postupu je tzv. register legislatívy v oblasti životného prostredia spracovaný v elektronickej podobe, pravidelne aktualizovaný na základe rozdelených kompetencií medzi pracovníkmi zodpovednými za sledovanie zmien a vývoj právnych požiadaviek v konkrétnych oblastiach životného prostredia

Na splnenie environmentálnej politiky si podnik musí stanoviť dlhodobé a krátkodobé ciele, napr.:znížiť energiu potrebnú pri výrobnej prevádzke, dosiahnuť zníženie spotreby energie oproti predchádzajúcemu roku

V rámci plánovania činností má organizácia vytvoriť program environmentálneho manažérstva, ktorý sa týka všetkých jej dlhodobých environmentálnych cieľov. Aby bolo toto plánovanie čo najefektívnejšie, mal by sa začleniť do strategického plánu organizácie. Tento program má určovať harmonogramy, zdroje a povinnosti na dosahovanie environmentálnych cieľov. Program pomáha organizácií zlepšiť jej environmentálne správanie sa, má byť dynamický a má sa pravidelne revidovať.

Zavedenie a prevádzka

Na efektívne zavedenie EMS má organizácia rozvíjať schopnosti a podporné mechanizmy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie environmentálnej politiky. Aby organizácia tieto ciele dosiahla, má na to zamerať a prispôsobiť svojich pracovníkov, systémy, stratégiu, zdroje a štruktúru.

Úlohy zodpovednosti a právomoci sa musia definovať, zdokumentovať a oznamovať tak, aby podporovali efektívne environmentálne manažérstvo. Vrcholový manažment podniku musí poskytnúť potrebné zdroje na zavedenie a operatívne riadenie EMS, komplexne udržiavať a zdokonaľovať EMS, periodicky skúmať tento systém s cieľom neustáleho zlepšovania.

Vhodná príprava pracovníkov potrebná na dosiahnutie environmentálnej politiky sa má poskytnúť celému personálu organizácie. Zamestnanci majú mať potrebné znalosti na účelné a kompetentné vykonávanie svojich úloh a majú poznať vplyv ich činnosti na životné prostredie. Vzdelávanie a príprava pracovníkov sú potrebné na zabezpečenie toho, aby zamestnanci mali aktuálne znalosti o požiadavkách predpisov, o vnútorných normách, politike, dlhodobých a krátkodobých cieľoch organizácie.

Vo vzťahu k systému EMS musí organizácia vytvoriť a udržať postupy na internú komunikáciu medzi rôznymi úrovňami a funkciami v organizácií a taktiež príslušnú komunikáciu s externými zainteresovanými stranami. Obojstranná komunikácia je nutná predovšetkým na to, aby manažment mohol priebežne informovať zamestnancov, zákazníkov a verejnosť o jednotlivých zámeroch environmentálnej politiky a zamestnanci, zákazníci, resp. verejnosť mohli reagovať svojimi názormi na zámery a činnosť manažmentu.

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať v písomnej alebo elektronickej forme informácie, ktoré popisujú hlavné prvky systému EMS a ich vzájomné pôsobenie a poskytujú odkazy na príslušnú dokumentáciu. Dokumentácia popisujúca funkčnosť systému sa stáva nástrojom na riadenie, monitorovanie, prehodnocovanie a audit ovanie systému. Dokumentácia musí byť prehľadná, označená dátumom, ľahko identifikovateľná, udržiavaná a archivovaná určitý čas.

Podnik musí byť pripravený aj na havarijné situácie. Havarijné plány a postupy sa majú vytvoriť, aby sa zabezpečila vhodná odozva na neočakávané alebo náhodné nezhody. Organizácia má definovať a udržiavať postupy analyzovania environmentálnych nehôd alebo potenciálnych havarijných situácií. Pracovné postupy a kontrolné mechanizmy majú tam, kde je to vhodné zohľadniť: náhodné emisie do atmosféry, náhodné úniky do vody a pôdy, špecifické účinky náhodných únikov na životné prostredie a ekosystém.

Kontrola a nápravná činnosť

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať predpísané zdokumentované postupy na pravidelné monitorovanie a meranie kľúčových vlastností svojich prevádzok, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Monitorovacie zariadenia sa musia kalibrovať a udržiavať. Záznamy z týchto procesov sa musia archivovať podľa postupov organizácie. V organizácií sa musia vytvoriť a udržiavať postupy na určovanie zodpovednosti a právomoci na zaobchádzanie s nezhodou a jej skúmanie, na činnosti vedúce k zníženiu vplyvov a na iniciovanie a dokončenie nápravnej a preventívnej činnosti. Zistenia, závery a odporúčania získané ako výsledok merania, monitorovania, auditov a iných preskúmaní systému EMS sa majú zdokumentovať. Manažment podniku má zabezpečiť, že identifikované nápravné a preventívne činnosti sa realizujú a systematicky následne sledujú na zabezpečenie ich účinnosti.

Audity EMS sa majú uskutočňovať periodicky, aby sa určilo, či sa systém zhoduje s naplánovanými zámermi a či je správne zavedený a udržiavaný. Audity EMS môže vykonávať personál organizácie alebo externé strany vybrané organizáciou. Frekvenciu auditov má určovať charakter činnosti v zmysle ich environmentálnych aspektov a potenciálnych environmentálnych vplyvov.

Audit EMS má stanovené ciele:

• určenie zhody EMS auditovanej organizácie s kritériami auditu EMS,

• určenie, či sa EMS auditovanej organizácie správne zaviedol a či sa správne udržiava, • identifikovanie oblastí potenciálneho zlepšovania EMS auditovanej organizácie, • zhodnotenie EMS organizácie tam, kde je požiadavka uzatvoriť zmluvný vzťah.

• posúdenie spôsobilosti procesu interného preskúmania manažmentom s cieľom zabezpečiť sústavnú vhodnosť a efektívnosť EMS

Preskúmanie manažmentom

Preskúmanie funkčnosti EMS uskutočňuje vrcholový manažment. Vlastné preskúmanie je konečným, ale zároveň začiatočným procesom EMS. Výsledky preskúmania sa zapracujú do plánu činnosti na základe filozofie neustáleho zlepšovania celého systému environmentálneho manažérstva. Preskúmanie manažmentom má obsahovať:

• výsledky auditom,

• rozsah splnenia dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov,

• trvalú vhodnosť systému EMS vo vzťahu k meniacim sa podmienkam a informáciám, • záujmy príslušných zainteresovaných strán.

Preskúmanie manažmentom sa musí zaoberať možnou potrebou zmien environmentálnej politiky, dlhodobých environmentálnych cieľov, krátkodobých environmentálnych cieľov a ostaných prvkov EMS z hľadiska výsledkov auditu, meniacich sa okolností a záväzku na sústavné zlepšovanie. Preskúmanie má vykonať manažment tej úrovne, ktorý príslušné postupy definoval. [2]

Postup zavádzania EMS podniku

Zavádzanie systému environmentálneho manažérstva vo firmách je kľúčovou otázkou dnešnej trhovo-orientovanej ekonomiky. Neustály tlak štátnych orgánov, zmeny v legislatíve týkajúcej sa ŽP ako aj zvýšená angažovanosť verejnosti za ochranu ŽP sú dôvodom na zvýšenie environmentálneho povedomia. Kvalita ŽP je dnes dominantným faktorom záujmu celej verejnosti, ktorá si stále viac uvedomuje význam zdravého a čistého životného prostredia. Je stále viac dôvodov na to, aby organizácie včlenili do svojej podnikovej politiky

aj systém environmentálneho manažérstva, v rámci ktorého by riešili nielen základné environmentálne problémy svojej firmy, ale aj jej dopady na celú spoločnosť. Prioritou zavedenia systému environmentálneho manažérstva je definovanie environmentálnej politiky firmy, ktorá vychádza zo súčasného stavu jednotlivých environmentálnych aspektov a vplyvov na ŽP, vytvorenie environmentálnej mapy, resp. profilu firmy. Environmentálna politika zameraná na ochranu kvality zložiek a faktorov ŽP sa postupne transformuje na sektorovú, pričom svoju pozornosť orientuje na vzťahy medzi jednotlivými sektormi. Ich nositeľom sú materiálové, energetické a finančné toky, reprezentované v konkrétnych činnostiach, výrobných procesoch a výrobkoch. Základom tohto postupu je poznanie, že deštrukcia ŽP je z rozhodujúcej časti dôsledkom nešetrného správania sa výrobcov a spotrebiteľov k ŽP. Medzi ciele transformácie rámca environmentálnej politiky patrí aj zvyšovanie efektívnosti výrobných a spotrebiteľských aktivít vo vzťahu k ŽP. Problematika transformácie environmentálnej politiky do povedomia každej firmy je dnes kľúčovým faktorom úspešnosti a dominantnosti v podmienkach rýchlo sa rozvíjajúceho konkurenčného prostredia. Významným nástrojom na sledovanie a overovanie funkčnosti systému environmentálneho manažérstva a plnenia environmentálnej politiky firmy je environmentálny audit.

Postup budovania EMS podniku

• Úvodné zoznámenie – ide o vyjasnenie požiadaviek a prístupov k zavedeniu EMS preškolením vrcholového vedenia organizácie a následná diskusia. Účelom je získanie dostatočných informácií na uskutočnenie kvalifikovaného rozhodnutia o spôsobe zavádzania a získania predstáv o potrebných zdrojoch.

• Spracovanie úvodného environmentálneho preskúmania – celková analýza stavu a správania sa organizácie v oblasti ochrany životného prostredia, je základným kameňom výstavby EMS. Je štruktúrované podľa normy STN EN ISO 14001 a uskutočňuje porovnanie požiadaviek normy so skutočným stavom. Výsledkom porovnania je harmonogram činností vedúcich k zavedeniu EMS a prípadnému odstráneniu zistených nedostatkov.

• Menovanie pracovných tímov na životné prostredie – Organizácia musí menovať zástupcu z rád svojho vedenia, ktorý sa stane garantom za budovanie EMS, ďalej je nutné zostaviť pracovné tímy, ktoré budú pracovať na úlohách vyplývajúcich zo vstupnej environmentálnej analýzy a na tvorbe systémovej dokumentácie.

• Výcvik pracovných tímov – ide najmä o vysvetlenie požiadaviek normy STN EN ISO 14001

• Stanovenie environmentálnej politiky – vedenie musí vyhlásiť politiku životného prostredia organizácie, stanoviť ciele napĺňajúce politiku a rozpracovať ciele na čiastkové programy.

• Tvorba príručky EMS, systémová dokumentácia – spracovanie príručky popisujúcej akými spôsobmi organizácia naplňuje požiadavky normy, základné postupy sú v nadväznosti rozpracované detailnejšie v dokumentoch.

• Implementácia systému do dennej praxe – postupne sa dokončuje dokumentácia, uvádza sa do užívania, do platnosti vstupuje i príručka EMS

• Interná previerka – nástroj vrcholového manažmentu na overovanie systému a získavanie podnetov k jeho korektúram a dolaďovaniam.

• Vstupný audit – predstavuje prechod do procesu certifikácie, slúži na preverenie pripravenosti EMS k certifikácii

Proces certifikácie EMS

• Vstupný pohovor – realizuje sa formou previerky systémovej dokumentácie v mieste pôsobenia organizácie. V prípade zistenia väčších odchýlok je organizácii poslaná správa o odchýlkach s odporučeniami nápravy, v prípade bezproblémovej previerky je odporúčané pokračovanie certifikačného procesu.

• Pre audit – slúži najmä k previerke všetkých stupňov dokumentácie nadväzujúcej na príručku EMS v porovnaní s požiadavkami normy. Preveruje sa ďalej účinná realizácia tejto dokumentácie v praxi. V prípade kladného výsledku je doporučené pokračovanie certifikačného procesu. Pred audit nie je povinný.

• Certifikačný audit – slúži k prevereniu splnenia požiadaviek normy v praxi. Požiadavky normy, ich rozpracovanie v dokumentácii a ich praktické plnenie musí byť v zhode. V prípade úspešného certifikačného auditu je audítormi spracovaný návrh na udelenie certifikátu, v prípade zistenia závažných nedostatkov sú vystavené protokoly o odchýlke. • Udelenie certifikátu – po schválení podkladov predložených audítormi je firme udelený

• Kontrolný a predlžovací audit – v procese udržovania a zlepšovania systému ochrany životného prostredia sú inšpekčnou spoločnosťou vykonávané ročné kontrolné audity a po troch rokoch predlžovací audit. V priebehu tohto obdobia musí firma preukázať stabilnú funkciu systému ochrany životného prostredia (v opačnom prípade musí byť certifikát odobraný).