Pre autoe valvá ciu ško ly je k¾ú èo vým pojmom kva li ta. Prù cha (In: Va
-lent, 2011)ju cha rak te ri zu je ako žiadu -cu, opti málnu úro veò fungo va nia èi výsle dok urèi tých pro ce sov, inšti tú cií, kto ré sme schop ní objektívne me ra a hodno ti. Pre potre by autoe valvá cie mô že me kva li tu chá pa ako stav, kto rý mô že na do bú da rôzne hod no ty a dá sa po pí sa po mo cou kri té rií a indi ká to -rov (Shá ni lo vá, 2011). Kaž dá ško la však kla die dô raz na iné hod no ty a pre to sa aj po òa tie kva li ty u jed not li vých škôl lí ši, pre to nie je mož né kva li -tu urèo va pod¾a rovna kých kri té rií.
Základným nástro jom me ra nia kva li ty škôl je pri ja tie, vy medze nie kri -té rií (h¾a dísk), kto ré cha rakte ri zu jú dobrú ško lu (Va lent, 2011). V ma
-terskej ško le som pre to ini cio va la disku siu o spo loène zdie ¾a ných hod no -tách a prio ri -tách v rám ci ce lej ško ly. Mo jim zá me rom bo lo nájs spo loèné sme ro va nie ma terskej ško ly, s kto rým by súhla si li všetci ale bo as poò väèši na za mestnancov, keïže so sme ro va ním ces tou Ze le nej ško ly ne bo li všetci sto tožne ní. Poslú ži lo mi na to jed no me to dic ké zdru že nie, na kto rom som vy u -ži la prá cu s nástro jom, me tó dou pre sta no ve nie prio rít ško ly – Dob rá ško la. Vý sled ky tejto disku sie sme sa sna ži li pre mietnu do formu lá cie ví zie a do vo¾by kri té rií, kto ré bu dú cha rakte ri zo va dobrú, kva litnú ško lu – na šu ma terskú ško lu. Ten to ná stroj nám zá ro veò poslú žil ako jed na z pr vých po mô -cok pri autoe valvá cii ško ly.
Paedr. Henrie ta ¼uptá ko vá Ma terská ško la
Detva
Ná stro je autoe valvá cie
v ma terskej ško le
V pô sobnosti i bežnom ži vo te ma terských škôl sa v pre bie ha jú cich re for mách a mo derni zá cii mno hé zme ni lo a me ní. Ško ly ma jú väèšiu auto nó miu, ale zá ro veò aj väèšiu zodpo vednos za kva li tu svo jej èin nos ti. Zisti, èi ško la pra cu je dobre, sa už dnes stá va pri rodze nou potre bou a ak má dba o svo ju odbornú úro veò, roz voj a kva li ta -tívny rast, stá va sa vlastné hodno te nie všetkých èin nos tí ško ly – autoe valvá cia pre òu nutnosou. Pozrie sa však spra vodli vo a s ur èi tým nadh¾a dom na svo je vlastné pô so -be nie nie je vô -bec jed no du ché. Pri tom len dob ré pre ve de nie vlastné ho hodno te nia – autoe valvá cie uká že po zi tí va i ne ga tí va do te rajšej prá ce ško ly a mô že sa sta akýmsi od ra zo vým mostí kom k po zi tívnym zme nám a zá ro veò k po silne niu auto nó mie ško ly. Cie¾om príspevku je pouká za na mož nos ti ako si sta no vi kri té riá a ob las ti autoe valvá cie a vytvo ri vlastný autoe valvaèný plán ma terskej ško ly. Autoe valvaèný kva li ta -tívny ná stroj Dob rá ško la a je ho apli ká ciu a ve ri fi ká ciu v pra xi.
21
Naša škola 8
2012/13Dob rá ško la – kva li ta tívny ná stroj
k sti mu lá cii disku sie o hod no tách
a prio ri tách ško ly
Ciele: Sti mu lo va v ma terskej ško le disku siu o prio ri tách a sme ro va ní ško ly. Spo loène na formu lo va ví ziu ma terskej ško ly. Vy medzi si kri té riá, kto ré bu dú cha rakte ri zo va dobrú a kva litnú ma -terskú ško lu.
Cie¾o vá sku pi na: uèi te¾ky ma ter
-skej ško ly (mi ni málny po èet je 12)
Po môcky: líst ky s vý rokmi o hod no
-tách a prio ri -tách ško ly (rozstri ha né a pripra ve né v obálkach pre každú uèi -te¾ku), èis té líst ky, fixky, ve¾ké pa pie re
Po stup:
1. Uve de nie do pro ble ma ti ky
Me to dic ké stretnu tie sa ko na lo za úèas ti všetkých 12 uèi te liek. Na za èiat -ku stretnu tia som všetkých prí tomných obozná mi la s ce lou me tó dou a jej úèe lom, s predpokla da ným výstu pom a je ho vy uži tím pre evalvá ciu a roz voj na -šej MŠ.
2. Indi vi duálna prá ca
Uèi te¾kám som roz da la nieko¾ko prázdnych lístkov a 66 lístkov s vý -rokmi, kto ré sa tý ka jú hlavných ob las tí kva li ty ško ly. Po žia da la som ich, aby najprv kaž dá za se ba vy bra la 10 vý ro -kov, kto ré pod¾a nich cha rakte ri zu jú prio ri ty, ví zie, resp. pre fe ro va né hod no ty „dob rej“ ško ly bez oh¾a du na èle -ne nie do jed not li vých ka te gó rií.
Vý ro ky Dob rá ško la
Ciele ma terskej ško ly
1. MŠ sa sna ží sta no vi si vlastné ciele.
2. Ciele MŠ sú všetkým jas né. 3. Ciele ško ly sú všetký mi ale bo as -poò väèši nou za mestnancov pri ja té.
4. Ciele ško ly sú pre uèi te¾ky zá -väzné.
5. Hlavnou prio ri tou ško ly je kva
-litná vý cho va a vzde lá va nie
Škol ský vzde lá va cí pro gram
6. MŠ sa opie ra o pevne vy medze -ný ŠkVP
7. Uèi te¾ky sa sna žia, aby bo li de ti èo najviac aktívne, moh li pre ja vi svo ju osobnos, potre by, pria nia i ná zo ry.
8. MŠ sa sna ží podpo ro va indi vi -duálny vše stran ný roz voj diea a.
9. Ve de nie ško ly kla die dô raz na plá no va nie vý chovno–vzde lá va cej èin -nos ti.
10. Uèe nie de tí je pre po je né s potre ba mi sku toèné ho ži vo ta.
11. ŠkVP je sku toène „uši tý na podmienky ško ly“.
Vzah k lo ka li te a vonkajšie vza hy
12. MŠ je miestom rovna kých prí -le ži tostí pre de ti aj uèi te¾ky.
13. MŠ sa sna ží do svojho ži vo ta aktívne za po ji ro di èov.
14. MŠ spo lu pra cu je s miestny mi orga ni zá cia mi.
15. Ro di èia ma jú možnos ov -plyvòo va ciele ško ly.
16. Ro di èia, zria ïo va te¾ a ostat ní partne ri sú in for mo va ní o ví zii a bu -dúcnosti ško ly.
17. MŠ po silòu je záujem ro di èov a pria te ¾ov ško ly o prá cu ma terskej ško ly aj o pro gram, kto rý je de om po nú ka -ný.
Kompe tencie a vzde lá va nie uèi te ¾ov
18. Ve¾ký vý znam pre kva li tu prá ce má vzde lá va nie uèi te liek.
19. Ve de nie ško ly sa sta rá o ïalšie vzde lá va nie uèi te liek.
20. Ïalšie vzde lá va nie je indi vi duálnou zodpo vednosou kaž dej uèi -te¾ky.
21. Uèi te¾ky si navzá jom odovzdá -va jú svo je skú se nosti.
22. Uèi te¾ky sa navzá jom navšte vu jú na VVÈ, disku tu jú o svo jich poz -natkoch z týchto návštev.
rastom sle du jú konku rencieschopnos ško ly.
Ve de nie a riade nie ma terskej ško ly
24. MŠ má sil né a tvo ri vé ve de nie. 25. Ve de nie ško ly pra vi delne s uèi te¾ka mi dis ku tu je o hodno to vom systé -me ško ly.
26. Ve de nie ško ly sa sna ží ku všet -kým pristu po va spra vodli vo.
27. Ve de nie ško ly dis ku tu je svo je rozhodnu tia so všetký mi uèi te¾ka mi.
28. Eko no mic ké a perso nálne ria-de nie ško ly je úplne transpa rentné.
29. Ve de nie ško ly rozví ja posla nie, ví ziu, hod no ty a eti ku ško ly, je vzo rom dob rej kultú ry ško ly
Odda nos ¾u dí a mo ti vá cia
30. Ve de nie ško ly pod po ru je a po-vzbudzu je ini cia tí vu za mestnancov.
31. Ino va tívna a tvo ri vá prá ca sa odme òu je.
32. Odme òo va nie za mestnancov je spra vodli vé a transpa rentné.
33. Za mestnanci vy jadru jú loa ja li -tu ku svo jej ško le.
34. Za mestnanci ško ly sú pripra ve -ní ve no va ško le aj nieèo na vy še.
35. V ško le sa pra cu je tí mo vo, pod¾a spo loène do hod nu tých pra vi -diel.
Refle xia a (au to)evalvá cia
36. Pra vi del né se ba hodno te nie je po vinnosou kaž dej uèi te¾ky.
37. MŠ si vytvá ra ná stro je pre se -ba hodno te nie.
38. MŠ kri tic ky pre hodno cu je svo -ju èinnos.
39. Ro di èia ma jú možnos vstú pi do trie dy a sle do va prie beh dòa.
Vy ba ve nie a vzh¾ad ško ly
40. MŠ je prí jemným a otvo re ným priesto rom.
41. Ško la dbá na este tickú úpra vu tried.
42. MŠ sa ne ustá le sta rá o svoj ma -te riálny roz voj (po môcky, vy ba ve nie). 43. Ško la je motivačným a
povzbu-divým prostredím.
Rozde le nie prá ce a orga ni zá cia
44. Hlavnou si lou rozvo ja ško ly je sku pi na oko lo ve de nia ško ly.
45. Zodpo vednos sa roz voj ško ly má kaž dý za mestna nec.
46. Funkcie, prá vo mo ci a zodpo -vednos za mestnancov sú jednoznaène ur èe né.
47. Na spo loènom plá no va ní a roz -vo ji ško ly sa po die ¾a jú všetky uèi te¾ky. 48. Pe da go gic ké ra dy a me to dic ké zdru že nia sú efektívne a ma jú jas ný cie¾.
49. Uèi te¾ky sú na bá da né k sa mo -stat nos ti a tvo ri vosti.
50. Na tvorbe a naplá no va ní cie¾ov ško ly sa po die ¾a jú nielen uèi te lia, ale aj iní za mestnanci.
Rozho do va nie
51. O prio ri tách ško ly sa roz ho du je na pe da go gic kých ra dách.
52. Disku sie o hod no tách sa riadia jas ným postu pom a pra vidla mi.
53. Pri pre sadzo va ní ve cí na ško le hra jú najväèšiu úlo hu medzi ¾udské vza hy.
54. Uèi te¾ky sa zho du jú na pre -sadzo va ní pra vi diel ži vo ta v MŠ.
55. V hospo dá re ní má ško la ve¾kú vo¾ nos.
56. Po kia¾ má niekto od liš ný ná zor na sys tém hodnôt, mô že ho prednies v otvo re nej disku sii.
Vza hy v ma terskej ško le
57. Ve de nie ško ly sa sna ží vytvo ri dobrú pra covnú klí mu.
58. O konfliktoch sa medzi uèi -te¾mi otvo re ne ho vo rí.
59. V ško le vlád ne ko le gia li ta. 60. Jednotlivcom sa dostá va pod -po ry, -po kia¾ ju -potre bu jú.
61. Ko mu ni ká cia medzi uèi te¾ka mi je ve¾mi otvo re ná.
62. V uèi te¾skom ko lektí ve sú reš-pekto va né pre ja vy emó cií.
23
Naša škola 8
2012/13 aj spo lo èenské pra vidlá.Ino vá cie a zme na
64. Ško la má stá le potre bu ino vo -va.
65. Ško la sa sústre ïu je na zlepše -nie každo denných ru tín.
66. Ve de nie ško ly je schop né pred -ví da zme ny, kto ré ško lu èa ka jú.
(spra co va né pod¾a Po la
a La za ro vej, 2011) Na prázdne líst ky moh li taktiež do -pí sa svo je vlastné vý ro ky, kto ré pod¾a nich chý ba jú v uve de nom zozna me. Žiad na z nás však tú to možnos ne vy -uži la.
Mo je inštrukcie: Pre èí tajte si najprv všetky vý ro ky o ško le. Vy ber te kaž dá za se ba 10 tých, kto ré pod¾a vás cha rakte ri -zu jú to najvýznamnejšie, èo sa v„dob
rej“ ško le má dia, ako má ta ká ško la vy -ze ra. Ide o vy jadre nie va šej predsta vy o hod no tách, kto ré by ma li by zdie ¾a né ce lou ško lou a kto ré by sa ma li odrá ža v jej každo dennom cho de a usmeròo va jej roz voj. Ak si mys lí te, že predlo že ná po nu ka je ne dosta toèná, na prázdny lístok do plò te vlastný vý rok. Za cho vajte však po èet 10. Na úlo hu má te 15 min.
3. Prá ca vo dvo ji ciach
Len èo ma li uèi te¾ky všetky líst ky vy bra né, po žia da la som ich, aby si na šli ko le gy òu, s kto rou bu dú pra co va vo dvo ji ci. Všetky uèi te¾ky si au to ma tic ky vy bra li ko le gy òu, s kto rou pra cu jú na trie de. Dvo ji ce ma li za úlo hu pre disku to va vý ber vý ro kov. Kaž dá uèi -te¾ka vysvet¾o va la, pre èo vy bra la prá ve tých 10 lístkov, kto ré zvo li la. Výsledkom disku sie dvo jíc bol spo loèný do hod nu tý vý ber 10 lístkov z 20 vlo že -ných. Opä sa moh li do ho vo ri na do-plne ní chý ba jú cich vý ro kov.
Mo je inštrukcie: Te raz bu de te pra -co va vo dvo ji ciach. Nájdi te si part ner ku pre prá cu a pre neste si so se bou vý ber
svo jich 10 vý ro kov. Spo loène si pre -disku tujte obidva svo je vý be ry, vysvet¾ujte si ich navzá jom a spo loène sa do hodni te na jed nej sa de 10 lístkov z obidvoch pô vodných vý be rov. Ma lo by ís skôr o konsenzus vás dvoch, nie o kompro misné rieše nie. Po kia¾ cí ti te potre bu niekto rý vý rok pre formu lo va ale bo doplni, urobte tak po vzá jomnej do -ho de. Na tú to úlo hu má te 15 min.
4. Prá ca vo štvo ri ciach
Keï ma li dvo ji ce úlo hu splne nú, vy zva la som ich, aby si na šli partnerskú dvo ji cu. (pod¾a po è tu uèi te ¾ov mô že me sa mozrejme vo li inú for mu spá ja nia do sku pín, napr. bu dú pra co va šiesti a vy be ra z väèšie ho po è tu vý ro kov). In-štrukcia bo la po dob ná. Kaž dá dvo ji ca ma la za úlo hu vysvetli partnerskej dvo ji ci svoj vý ber vý ro kov a spo loène sa do hodnú na vý be re zní že né ho po è -tu vý ro kov (opä len 10) vo vzniknu tej štvo ri ci. Opä moh li chý ba jú ce hod no -ty doplni vlastný mi vý rokmi. Èas na splne nie bol 20 min.
5. Vi zua li zá cia
Po splne ní úlo hy do sta li štvo ri ce ve¾ký pa pier, fixky a le pid lo. Vy zva la som ich, aby v sú bo re de sia tich spo -loène vy bra ných vý ro kov zvý razni li hierarchiu a nadväznos vý ro kov, zná -zor ni li vý z nam jed not li vých vý ro kov a ich vzá jom né sú vislosti aj gra fic ky na há rok ba lia ce ho pa pie ra. Uèi te¾ky moh li použi le pid lo, fixky, zná zoròo -va dô le ži tosti, dokres¾o -va a pod.
Mo je inštrukcie: Ako náhle bu de te ma vy bra ných opä 10 vý ro kov, po kúste sa pre disku to va hierarchiu èi vzá jomné vza hy jed not li vých kri té rií na dobrú ško lu a tú to hierarchiu a vza hy zná zorni na le pe ním lístkov na há rok pa pie ra, doplni ich po pi som ale bo dokresle ním. Po kia¾ chce te, mô že te doplni ná -zor sku pi ny na to, ako sú zná -zorne né prio ri ty napåòa né v na šej ško le.
Všetky tri mo de ly vý ro kov o dob rej ško le sme si vy le pi li na ste nu. Postup-ne som vy zva la všetky sku pi ny, aby pre zen to va li svo je mo de ly a hie rar chie ví zií a prio rít ško ly a riadi la som ce lú disku siu. Sku pi ny pre zen to va li 30 vý -ro kov a po vy škrt nu tí tých vý -ro kov, kto ré sa opa ko va li nám zosta lo 14 vý -ro kov, kto ré by ma li cha rakte ri zo va kva litnú ško lu. Aj keï som sa sna ži la o otvo re nú disku siu medzi uèi te¾ka mi, v na šej MŠ nie sme zvyknu té na ten to spô sob prá ce. Ne ve de li sme správne pre zento va svo je predsta vy o tom, ako by ma la dob rá ško la vy ze ra, ale hlavne som ma la po cit, že uèi te¾ky sa bo ja vy jadri, ako sa dob rá ško la lí ši od rea li ty v na šej ško le. Disku sia sa uvo¾ -ni la vo chví li, keï sa mot ná riadi te¾ka prizna la, že tí mo vá prá ca u nás absentu je, že na tvorbe pe da go gic kých do -ku mentov sa mu sí me po die ¾a viace ré uèi te¾ky, že ciele ško ly nie sú všetkým jas né a že potre bu je me viacej ta kých stretnu tí ako bo lo prá ve to to. Problé -mom bo la aj sku toènos, že uèi te¾ky sa spo èiatku ne ve de li odpú ta od vlastnej ško ly a dis ku to va li len o nej. Mu se la som im viackrát zdô razni, že ide o ich predsta vu dob rej ško ly, te da že vý ro ky sa nevza hu jú ku konkrétnej ško le.
Otáz ky do disku sie (Pol a La za ro vá, 2011)
l Kto rú zo zvo le ných prio rít zdie -¾a jú všetky sku pi ny?
l Kto rá zo zvo le ných prio rít vzbudzo va la najväèšiu disku siu?
l Na kto rej sme sa jednoznaène nezhodli?
l Aký vý rok nám chý bal?
l Kto rú z prio rít sa da rí na šej ško -le plni? Ako? Èo pre to ro bí me?
l Ako by na še vy bra né prio ri ty èi ví zie moh li vi die ro di èia?
l Kto rú sa plni ne da rí?
l Aký mi intervencia mi je mož né tú to pri o ri tu naplni?
l Èo bo lo na tejto prá ci ažké?
Vý ro ky / kri té riá kva li ty ško ly, kto ré vo li li uèi te¾ky
– Hlavnou prio ri tou ško ly je kva lit -ná vý cho va a vzde lá va nie.
– Ciele ško ly sú akcepto va né všetký mi ale bo as poò väèši nou za -mestnancov.
– Uèi te¾ky sa sna žia, aby bo li de ti èo najviac aktívne, moh li pre ja vi svo ju osobnos, potre by, pria nia i ná zo ry.
– Uèe nie de tí je pre po je né s potre -ba mi sku toèné ho ži vo ta.
– Uèi te¾ky si navzá jom odovzdá va -jú svo je skú se nosti.
– MŠ sa sna ží podpo ro va indi vi -duálny vše stran ný roz voj diea a.
– MŠ sa sna ží do svojho ži vo ta aktívne za po ji ro di èov.
– Ve¾ký vý znam pre kva li tu prá ce má vzde lá va nie uèi te liek.
– Ve de nie ško ly sa sta rá o ïalšie vzde lá va nie uèi te liek.
– Ve de nie ško ly sa sna ží ku všetkým pristu po va rovna ko a spra -vodli vo.
– Ve de nie ško ly dis ku tu je svo je rozhodnu tia so všetký mi uèi te¾ka mi.
– Eko no mic ké a perso nálne riade -nie ško ly je úplne transpa rentné.
– Ve de nie ško ly rozví ja posla nie, ví ziu, hod no ty a eti ku ško ly, je vzo rom dob rej kultú ry ško ly.
– Odme òo va nie za mestnancov je spra vodli vé a transpa rentné.
– V ško le sa pra cu je tí mo vo, pod¾a spo loène do hod nu tých pra vi diel.
– Na spo loènom plá no va ní a roz -vo ji ško ly sa po die ¾a jú všetky uèi te¾ky. – MŠ sa ne ustá le sta rá o svoj ma te -riálny roz voj (po môcky, vy ba ve nie).
– Ve de nie ško ly sa sna ží vytvo ri dobrú pra covnú klí mu.
Zá ve ry a re su mé z disku sií
Výstu pom z na šej disku sie bo la zho da na no vej ví zii ma terskej ško ly:
25
Naša škola 8
2012/13 „Spo loènou ces tou k spo kojnosti de tí,uèi te ¾ov a ro di èov“.
Jed not ná formu lá cia posla nia na šej MŠ: Pre mysle ným rozví ja ním k¾ú èo
-vých kompe tencií diea a do siahnu školskú pripra ve nos a získa zá kla dy pre rozví ja nie schop nos ti uèi sa a vzde lá va po ce lý ži vot. Nauèi kaž dé diea základ ným schopnostiam a zruènostiam, dô le ži tým pre ïalší ži vot, a do vies ho k ma -xi málne mu rozvo ju fy zickej, psy chickej a so ciálnej sa mo stat nos ti.
Do hod li sme sa na sme ro va ní ma
-terskej ško lys tým, že bu de me pokra èo -va v envi ronmentálnom za me ra ní, ale bez pro gra mu Ze le ná ško la, kto rý je v mno hých oblastiach obmedzu jú ci. Na še za me ra nie bu de me taktiež sme ro va k rozví ja niu informaèných kompe
-tencií de tí aj za mestnancov.
Pri vypra co va ní ví zie a posla nia MŠ sme bra li do úva hy sil né a sla bé strán ky, ri zi ká aj prí le ži tosti, tzv. SWOT ana lý zu, kto rú vy pra co va la už dávnejšie riadi te¾ka MŠ.
Uve do mu je me si aj sla bé miesta MŠ, po kia¾ ide o hodno to vú orientá ciu a roz voj, a vieme ich aj po me no va – nízka fle xi bi li ta pe da gó gov v pre ne se -ných kompe tenciách riadi te ¾kou ško ly, nízka miera sa mo stat nos ti, v ko lektív nych vza hoch by otvo re nejší pri rie -še ní prob lé mov a spo loènou disku siou predchádza zá ku lisným de ba tám, ne záu jem o chod a dianie v MŠ, chý ba jú ca spo luprá ca medzi ko le gy òa mi v pe -da go gickej èin nos ti.
Na ïalšom stretnu tí sme si spo loè
ne vy medzi li ob las ti, kto ré cha rakte ri zu -jú kva litnú ško lu, a tie sa zá ro veò sta li oblasa mi nášho autoe valvaèné ho pro -ce su. Po doblasti, kri té riá, pod¾a kto rých sa bu de evalvá cia vy ko ná va (uka -zo va te le, indi ká to ry), ná stro je, kto ré bu dú využi té pri zbe re informá cií, zodpo vednos èa so vý har mo no gram evalvá cie (ke dy a ako èas to sa bu de vy
ko ná va) sta no vil tím troch pe da go gic -kých za mestnancov s au tor kou tohto èlán ku a riadi te¾kou MŠ (Va lent, 2011).
Po stu py a pra vidlá autoe valvaèné ho pro ce su
Sta no vi li sme si pra vidlá ce lé ho autoe valvaèné ho pro ce su, aby ne bol nikto prekva pe ný pri za dá va ní úlo hy, èi zbe re úda jov. Pra vidlá sa spo lu s ostatný mi ma te riálmi spí sa li a vy sta vi li na nástenku do kaž dej trie dy. „Informaèné autoe valvaèné nástenky“ bo li ciele ne za kú pe né na každú trie du.
Pra vidlá a po stu py
l Autoe valvá cie ma terskej ško ly sa
zú èastnia všetci za mestnanci. Kaž dý prispe je svo jim dielom, niekto ré èin nos ti bu dú uèi te¾ky vy ko ná va sa -mostatne, iných sa zú èastnia spo loène.
l Autoe valvaèné ak ti vi ty bu dú pre
-bie ha na úrov ni trie dy(hodno te nie výsledkov de tí, akti vít trie dy, se ba hodno -te nie uèi -te liek a iné) a ma -terskej ško ly (hodno te nie podmie nok, orga ni zá cie, riade nia, spo lu prá ce, ŠkVP, prá ce za -mestnancov MŠ a iné).
l Hodno tí me vo vza hu k diea u (kva li ta indi vi duálne ho rozvo ja a uèe -nia), vo vza hu k pe da gó gom (kva li ta ich prá ce), vo vza hu k se be (se ba -hodno te nie kva li ty prá ce – uèi te¾ky, riadi te¾ka).
l Zá ve reènú autoe valvá ciu usku
-toèní riadi te¾ka MŠ(za na ly zu je pod kla -dy, vy vo dí zá ve ry a pod. ).
l Autoe valvá cia bu de pre bie ha v
urèi tých na se ba nadvä zu jú cich fá zach: – prípra va(vo¾ba cie¾ov, po stu pu, fo riem, me tód),
– zber informá cií o ja ve(ziso va nie sku toèností, ana lý za sú èasné ho sta vu),
– ana lý za informá cií a ich vy hodno -co va nie(vy hodno co va nie si tuá cie, po -me no va nie prob lé mov),
– plán ïalšie ho po stu pu(využi tie výsledkov v prá ci ško ly, vo¾ba prio rít).
l K autoe valvaènej èin nos ti bu dú
využi té rôzne me tó dy a po stu py– ana lý -za ŠkVP, podmie nok MŠ (SWOT), triednej a indi vi duálnej do ku mentá cie, do taz ní ky, an ke ty, roz ho vo ry, hospi tá -cie, pe da go gic ké ra dy a pod.
l Autoe valvá cia ško ly je èinnos pe
-da go gic ká.
l Do pro ce su za po jí me aj partne
-rov ško ly– ro di èov, zria ïo va te ¾a, spon-zo rov, spo lupra cu jú ce orga ni zá cie, ško ly vyššie ho ty pu, externých odbor -ní kov.
l Pri kaž dej èin nos ti bu de me spo
-lupra co va, niè ne bu de me zastie ra, zamlèo va.
Ciele autoe valvá cie ma terskej ško ly
Jedným z výstu pov kva li ta tívne ho nástro ja Dob rá ško la bo lo aj pre -formu lo va nie pô vodných cie¾ov na šej ma terskej ško ly. Ciele vyply nu li z nášho za me ra nia a podmie nok MŠ a sta no vi li sme si ich na za èiatku evalvaèné
-ho pro ce su. Za èa li sme sa ve no va menšie mu po è tu cie¾ov, urèi li sme si tri prio ri ty, kto ré nazna èu jú, o èo sa MŠ usi lu je. Keïže cie¾ je za mýš¾a ný oèa ká
va ný výsle dok, ku kto ré mu sme ru jú ak ti -vi ty, všetku èinnos sme podria di li a bu de me podria ïo va to mu.
Sta no vi li sme si aj ciele autoe valvá -cie jed not li vých ob las tí, kto ré je po-trebné pri vlastnom hodno te ní pokry: l Oblas podmie nok vý cho vy a vzde
-lá va nia
Hlavný cie¾:Mo ni to ro va podmien-ky vý cho vy a vzde lá va nia, sle do va ich kva li tu, vý voj a zme ny, po sudzo va, èi vy ho vu jú po žia davkám, vy hodno co va ich vplyv na vzde lá va nie a dba, aby bol vplyv èo najlepší.
l Oblas ob sa hu a
prie be hu vzde lá va nia Hlavné ciele: Zisti úro veò me tód, zá sad a fo riem prá ce po uží va ných pe da go gic ký mi za -mest nancami v prá ci s demi a následne zaisti, aby bo li uplat òo va né ta -ké, kto ré zodpo ve da jú od bor ným po žia davkám na predškolské vzde lá va -nie.
Zisti èi a do akej miery je ŠkVP a je ho napåòa nie v sú la de s po -žia davka mi ŠVP ISCED 0 – predpri márne vzde lá -va nie a získa konkrétne podne ty pre je ho zlepše nie, obo ha te nie a skva -litne nie.
l Oblas výsledkov vzde lá va nia
Hlavný cie¾:Zisti, èi sa de ti vo svo -jom roz vo ji a vzde lá va ní po sú va jú, a za bezpe èo va, aby bol ten to po sun vzh¾a dom k možnostiam diea a opti -málny.
27
Naša škola 8
2012/13 l Oblas ve de nia a riade nia MŠHlavný cie¾: Mo ni to ro va úro veò riade nia ma terskej ško ly a zaisti, aby riade nie ško ly a pro fe sio nálne za -bezpe èe nie vý cho vy a vzde lá va nia bo lo na èo najvyššej úrov ni.
l Oblas partnerstiev MŠ
Hlavný cie¾:Po sú di kva li tu spo lu
-prá ce s ro dièmi a ostatný mi partnermi a po sú di ich vplyv na vzde lá va ciu èinnos MŠ.
Ná stro je autoe valvá cie
Evalvaèný mi nástrojmi ro zu mie me spo ¾ahli vú tech ni ku èi me tó du zbe ru informá cií pre úèe ly vlastné ho hodno -te nia ško ly ale bo po stu py podpo ru jú ce rôzne fá zy evalvaèné ho pro ce su (zdroj:
http://www.nuov. cz /ae/eva luacni – na-stro je). Niekto ré sú vhod né na zber re -le vantných informá cií, iné slú žia k ich spra co va niu èi vy hodno te niu, no vzá jomne sa dopåòa jú a na se ba nadvä zu -jú. Mô žu nám poskytnú objektívnejšie ziste nie príslušných uka zo va te ¾ov kva -li ty ško ly. Zna kom to ho, že zvo le né evalvaèné ná stro je bu dú posky to va re le vantné úda je je to, že zisu jú sku -toèné informá cie, kto ré sú predme tom nášho záujmu s oh¾a dom na ciele, ob -las ti, prio ri ty èi sle do va né ja vy, ale bo je mož né potrebné informá cie zo zís ka ných úda jov ¾ahko a jednoznaène vy
-èí ta – va li di ta nástro jov. McBeath (In:
Shá ni lo vá, 2011) zdô razòu je, že je dob ré pozna nielen vlast nos ti urèi té -ho nástro ja, me tó dy èi tech ni ky, ale aj odpo veï na otáz ky uve de né v ta bu¾ke: Autoe valvaèný pro ces nie je mož -né úspešne usku toèòo va len po mo cou
jed né ho autoe
-valvaèné ho nástro ja. Ma lo by ich by využí -va ných vždy viacej, pre to že kaž dý ná stroj pri svo jom po uží va ní pri ná ša so se bou mno ho vý hod i ne vý hod a len ich kombi -ná ciou mô že me zís-ka re le vantné infor-má cie (Shá ni lo vá,
2011). Všetky ná stro -je, kto ré je mož né uplatni pri vlastnom hodno te ní kva li ty ma terskej ško ly sú všeo becne zná -me. Niekto ré ná stro je sme už v pra xi ma terskej ško ly vy uži li, o ïalších ná-stro joch si zbie ra me informá cie a vy-uži je me ich v bu dúcnosti.
Li te ra tú ra:
Pol, M., La za ro vá, M.:Dob rá ško la. Me to da pro sta no ve ní prio rit ško ly. Pra ha: Ná rod ní ústav od bor né ho vzdì lá vá ní, 2011.
Shá ni lo vá, I. :Koordi ná tor autoe va lua ce. Pra ha: Ná rod ní in sti tut pro dal ší vzde lá -vá ní, 2011.
Va lent, M. :Kva li ta ško ly. Ne pub li ko va -ný ma te ri ál pre potre by konti nuálne ho vzde lá va nia. Ban ská Bys tri ca: MPC, 2011.
