Sociální pedagogika / Social Education Roč ík , číslo , str. -21, Duben 2014 ISSN 1805-8825 | DOI: 10.7441/soced.2014.02.01.01
11
S
účasná postmoderná rodina a
vnútrorodinná
deľba práce
Eleonóra Mendelová
Abstrakt: V súlade so z e ou spoloče ský h pod ie ok aj rodi a, resp. ži ot rodi e pre hádza last ý ý ojo , d sledku čoho sa tradič á rodi a postup e z e ila a rodi u oder ú, až a súčas ú rodi u, ktorá sa často oz ačuje prí lastko post oder á. Charakteristik súčas ej post oder ej rodi , ktoré u ádza e príspe ku, slúžia ako ý hodisko pre a alýzu súčas ého sta u útrorodi ej deľ prá e. Naší zá ero je poukázať a parti ipá iu užo a žie a každode ý h prá a h do á osti a na starostlivosti o deti, a základe e piri ký h ziste í
s ak e to a ýsku SR a ČR . Cieľo je tiež a al zo ať ázor a očaká a ia ľudí oblasti rodičo ský h rolí adostať odpo eď a otázku, či súčas ý h rodi á h e istujú ro a é part erské
zťah do á osti, ale o ide o pokračo a ie rodo o špe ifi kej deľ e prá e do á osti.
Kľúčové slová: post oder á rodina, deľ a prá e, atka, ote , do á e prá e, starostli osť o deti,
rodičo ské rol
1
ÚVOD
Rodi u po ažuje e za so iál út ar, so iál u skupi u, ktorá logi k pre hádza last ý ý ojo , a to v súlade so z e ou spoloče ský h pod ie ok. Rodi a o s ojo p so e í pria o i nepriamo reflektuje stav a ož osti spoloč osti, o prito zo šetký h so iál h i štitú ií aj e ej podlieha pria e u riade iu spoloč osti.
Radikál a kritika rodi skutoč e preukázala, že i štitú ia, ktorá ola po ažo a á za s áď ajsta il ejší ýt or ašej i ilizá ie, sa aj e ej od ko a pr ej s eto ej oj podstat e z e ila a ďalej sa e í. Me í sa ie argi ál e, ale o s oji h ajzáklad ejší h harakteristiká h. ) e sú pozoro ateľ é v posled ý h desaťročia h, äčši ou ajú s oje i pulz a rozhra í . a . storočia, sak elerá iou po druhej s eto ej oj e Plaňa a, . Podo ý ázor preze tuje Mož ý , podľa ktorého sa jed á oz e s hl oký i koreň i, ale prá e druhej polo i i . storočia sa z iditeľ ili apr. rodi a stratila o opol a legití se , ý er part era už ie je ruká h rodičo , sla e tra s e de tál a gara ia a želského z äzku,rodi a stratila iektoré tradič é fu k ie, t orili sa o é t p rodí , preja ila sa äčšia pra o á a gažo a osť žie i o rodi , z e ili sa užské a že ské rol ... . To šetko sú podstat é z e , ktoré zasahujú do so iál ej štruktúr súčas ý h spoloč ostí ášho i ilizač ého okruhu ido i di iduál h ži oto i h čle o .
2
ZMENY RODINY
Predsta a „tradič ej rodi zerá ako o di uhod e ho ogé a, z ačujú a sa for a i rodi ého ži ota, ktorej sú o aja rodičia detí a žel i, žijú i i so s oji i deť i spoloč ej do á osti. Rol v takejto rodine podľa žitej predsta sú rodo o špe ifi k rozdele é, ote rodi e spra idla ko á a za est a ie i o rodi , spoje é sdo hádzkou do za est a ia, do prá e. Matka sa stará o ý ho u detí a o do á osť. Deti a šte ujú školu apripra ujú sa a s oje udú e po ola ie. Te to sp so ži ota ie je poz ače ý ko flikt i, každý prijí a rodi e s oju rolu, čo je základo pre ládajú ej har ie rodi e. “kutoč osť je šak taká, že u ede ý odel rodi ol už od ko a . azačiatku
. roko sk r ý i kou O drejko ič –Majerčíko á, , .
) e il sa tiež odel o oga ej, eolokál ej a d ojge erač ej rodi . Ako u ádza Mož ý , aj keď ol te to odel od polo i e . storočia or atí e zá äz ý a ako or atí odel ostá a pre äčši u populá ie plat osti, e že e prehliadať jeho aria t aod hýlk , od r z h forie e a želského spolužitia ez progra o a ý ži ot i o rodi é z äzk , či a želst o až po spolužitie ho ose uálo aadoptí e rodi les ičiek.
Vý oj rodi ado úda stále äčšiu d a iku, je stále ia poz a e a ý zásah i z o ku. Retrospektí pohľad a rodi u v Eur pe prie ehu posled ý h desaťročí odhaľuje o ý oji rodi ý h zťaho aštruktúr tieto základ é pro es Guráň et al., 1997, 5 – 6):
De okratizá ia rodi ý h zťaho , t.j. poz oľ á pre e a tradič ý h, patriar hál h rodi ý h zťaho , založe ý h a autorite uža a podriade osti detí rodičo , a zťah oder é, ro oprá e zhľadiska pohla ého, ako aj ge erač ého.
I di idualizá ia rodi ý h zťaho , t.j. postup ý pre hod od zťaho da ý h, priorit e urče ý h p odo člo eka ku zťaho pre až e ole ý , ut ára ý slo od ý ý ero jed otli a, založe ý h a zájo ej diskusii;
D a izá ia rodi , t.j. rodi a sa stá a ia ot ore ou, prístup ejšou, adapta il ejšou a z e , ktoré ý oj spoloč osti pri áša, ale aj a z e v i di iduál o ý oji človeka;
Pluralizá ia rodi ý h štruktúr a foriem, t. j. rodina nadväzuje a pred hádzajú e pro es a ut ára stále širšiu a ko pliko a ejšiu paletu rodi ý h zťaho , for uje sa äčší počet rodi ý h štruktúr z ktorý h ohé oli predtý ojedi elé , riadia i h sa o ý i, last ý i
zor i sprá a ia.
M že e ko štato ať, že so iál a i štitú ia rodi pre hádza súčas ej i di idualizo a ej spoloč osti z e a i: e í s oju for u aštruktúru, a erá o é fu k ie, e ia sa de ografi ké pro es ,o lasť rodičo ský h rolí, rodi ý h zťaho atď. “účas á rodi a je so iologi kej literatúre často oz ačo a á prí lastko post oder á. Ako pr ý ide tifiko al post oder ú rodi u “horter , I Mož ý, , ktorý ju harakterizo al tro i z ak i: .hod oto á disko ti uita edzi rodič i adeť i, plý ajú a z äčšej hod oto ej zá islosti detí od as édií ež od rodičo ; 2. nestabilita v páro o ži ote, odrážajú a sa áraste roz odo osti a e a želského spolužitia; . s ste ati ká de olá ia ko eptu „rodi ého h iezda ukleár ej rodi o ej li eralizá ii žie . U ede é harakteristik súčas ej rodi
šak že e dopl iť o jej ďalšie z ak .
Keďže priorit e je pred eto ášho záuj u slo e ská, resp. česká rodi a, hádzajú z prá slo e ský h a český h autoro Mož ý, , ; Plaňa a, ; Ra uši , ; “třele , ; Ta ášo á, ; Výrost, “la ě ík, a ďalší sa á ja ia ako harakteristik súčas ej rodi
asledo é z ak :
)áklad á rodi a strá a s oju ritualizo a ú podo u. Legalizá ia part erského spolužitia v súčas osti ie je pod ie kou rodi ého ži ota a arastá podiel rodí založe ý h a spolužití part ero ez uza retia a želst a. Charakteristi ká je soká spoloče ská tolera ia oči o ý for á spolužitia;
13
So iál í pedagogika / Social Education, Duben 2014
Pokles stability rodiny. V posled ý h desaťročia h z d odo o jektí h e a ipač ý pro es, árast ateiz u ale o su jektí h a želst o je zaklada é a e otí ej áze , do hádza k árastu roz odo osti. Väčši a roz ádzajú i h sa a želstie á deti. Vd sledku toho arastá počet detí žijú i h jed orodičo ský h rodi á h;
Roz oj zaz a e á a a tikoncepcia a plá o a é rodičo st o. U úda „ e h e ý h tehote stie , pričo postoje k u elé u preruše iu tehote st a sú z ač e li erál e. Rast ýz a u a dostup osti a tiko ep ie pri plá o a í rodičo st a sp so ujú koneč o d sledku z íže ú p rod osť;
Zmeny v orga izá ii rodi ého klu. Rodič i sa stá ajú oso o ššo eku, detisa začí ajú rodiť až po upl utíurčitého času a želst a či part erského spolužitia. “tarý i rodič i sa stá ajú stále staršie oso , ktoré sú šak často zapoje é do pra o ého pro esu;
D ojkariéro é a želst á. Rast vzdelanosti a kvalifikovanosti, a tý aj za est a osti žie sp so uje, že sa skra uje čas rodičo strá e ý s deť i a s ostat ý i čle i rodi . Okre edostatku času je pro lé o sp so trá e ia času, ale aj o edze é ož osti a ezprostred ý ko takt a „spoloč ý ži ot, elko o pätý ži ot ý štýl, esúlad edzi pra o ý i a rodi ý i po i osťa i;
Predlžuje sa dĺžka ži ota, a tý aj tr a ie rodi po od hode detí. Dlhšia je tiež do a, počas ktorej žijú deti s rodič i jed ej do á osti. Vzrastá tak so ializač ý dosah ladej ge erá ie a starší h prísluš íko rodi ;
Sekularizá ia. ) ížil sa pl irk i a rodi u, presadzuje sa s etský sp so ži ota a ásled ý ateizmus;
V šší d raz a ateriál e hod ot . Evident á je s aha ro ať sa ži ot ou úro ňou i ý spelý štáto aza ezpečiť si äčšiepohodlie, súkro ie a bohatstvo;
M ožst o fu k ií rodi pre zali i é so iál e i štitú ie – škola pre zala od rodi zdelá a ie, lekári, e o i e a sieť so iál h zariade í pre zali od rodi starostli osť o horý h, starý h a postih utý h. Mi oriad ýz a ado udli d e fu k ie rodi : pr ot á so ializá ia a e o io ál a fu k ia.
“účas á post oder á rodi a je podľa de “i gl ho harakteristi ká tý , že ide o rodinu s i tí i zťah i, ktorá predsta uje akýsi fu gujú i „súkro ý priestor a spolužitie os , ktoré spája. V čle ila sa ej zťaho á z a zťah edzi užo aže ou – vzťah afi it , zťah edzi rodič i a deť i – zťah filiá ie , pre ik utá ito ou lízkosťou a želo často ešte o do í pred a želskej z á osti, rozhod utí ojej pot rde í a želst o apočatí dieťaťa .
Z histori kého hľadiska teda rodi a zaz a e ala e alé z e . Vý ojo o prešla od rodi patriar hál ej po rodi u d ojge erač ú, ukleár u, od tradič ej po rodi u oder ú až post oder ú, od rodi s pe e sta o e ý i rola i uža a že po rodi u part erskú. ) e sa dotýkali rozsahu a štruktúr rodi , a tý aj ohatst a zťaho rodi e, ak epto a ia ale o opúšťa ia určitého s sté u rodi ý h hod t, deľ prá e a sta ilit so iál h rolí užo a žie , ot o a atiek, forie rodi ého spolužitia Matejček, .
3
PRÍČINY ZMIEN V RODINE
)a príči u z ie rodine v posled ý h desaťročia h sa podľa aďarskej autork Vajda I Vajda,K sa, , často, ale o lo po ažujú z e e á se uál a orálka, árast pra o ej a gažo a osti žie či édiá. Podro ejšia a alýza šak poukazuje a äčšiu zložitosť skú a ého pro lé u. )a difere iá iu r z h forie spolužitia le sčasti že árast oso ej auto ie a rozširujú e sa
oči id e ut osťou, ie d sledko oľ . )a príči pre e rodi autorka po ažuje skutoč osť, že ož osti jedi a a spoloče skú i tegrá iu sa dostá ajú čoraz ďalej od rodi . Ďalšou príči ou arastajú ej difere iá ie forie spolužitia je a ia, t. j. edostatok orie , čo sťažuje zlade ie d ležitý h rozhod utí, ži ot ý h ieľo , či hod t part ero . D ležitú rolu zohrá ajú aj eustále z e pra o ý h a hospodársk h okol ostí, puto a ie edzi kraji a i, resp. regi i krají , čo z e ožňuje tr alú rodi ú i tegrá iu.
Ne e ký so iol g Be k , I Ra uši , , za príči u z ie , ktoré súčas ej rodi e pre iehajú, po ažuje protiklad edzi trho a rodi ou. Na s etle ie u ádza, že trž ý odel oder ej spoloč osti o svojich ko eč ý h d sledko h i plikuje spoloč osť ez rodí adetí. Moder ý trh predpokladá pruž ú o ilitu pra o ý h síl ez ohľadu a oso ú situá iu pra o íko a v takom prostredí je ideál trž ý su jekto slo od é i di íduu , eo edzo a é zťaho , a želst o ale o rodi ou. Aj keď jadre ia Be ka tre a rať s istou rezervou, e že e te to ázor opo e úť atre a ho po ažo ať za jede z ohý h príči z ie rodine.
V ko te te zťahu rodi a trhu Mož ý , poukazuje a eúpros ý i peratí tr alého eko o i kého rastu, ktorý pod ý a hrad u edzi súkro ý a erej ý . Podľa autora ie je ož é, a oli že drža é i o erej ú sféru, aj ä sféru eko o i kého ži ota. I estí ie, ktoré d es že ež e kladajú do s ojho zdela ia, hý ajú a záruka trvalosti v a želst e, spra idla jed o ale o d e deti arode é odstupe iekoľko álo roko , predlžo a ie dĺžk ži ota a produktí eho eku, zjed oduše ie do á eho hospodáre ia, to šetko ot ára že sko ži ote kapa it , ku ktorý ali tradič e prístup i a uži. Tr alé z šo a ie ži ot ej úro e sp so uje pre rodi u eo čaj e ťažké zotr ať pri odeli rodi s jed ý príj o .
) e , ktoré so se ou pri áša oder á a eskoro oder á spoloč osť, sa týkajú predo šetký že Ra uši , , . Tý , že sa že e es ier e ot orili ži ot é ša e, jej pr oradá orie tá ia a a želst o a aterst o sa osla uje. Ako áhle á že a spoloče ské, i telektuál e ale o profesio ál e a í ie a á prostriedk na i h apĺňa ie, láka ju e ej i esto ať čas ae ergiu do ý ho detí. Ký v minulosti bola rodina a aterst o pre že u údelo , d es sa stali jej oľ ou. Podľa Mož ého , 121) v tradič ej spoloč osti prá a do á osti i tegro ala že u do so iál eho s sté u ššieho rádu pri ádzala ju do „spoloč osti , ký pre súčas é že sa stala do á osť iesto so iál ej izolá ie. ) e a i te h ol gií, ži ot ého te pa, t po ý a ia irodi ý h s sté o sa stalo, že široká paleta „do á i h prá , predtý ko á a ý h kolektí e často i o last ý do , uď z izla z e a i tech ol gie ale o ola i di idualizo a á.
Okre ššie spo e utý h s etľujú i h príči sa ako ďalšie príči u ádzajú: pokračujú e e a ipač é h utie žie , dostup osť i terrup ií, e í sa tiež hod oto á orie tá ia spoloč osti a orál e íte ie, ia sa tolerujú i o a želské zťah , dostup osť a tiko ep ie dodá a zda li ý po it ko trol situá ie, upadá pl á ože ský h k de o a rodi ý ži ot. Oproti pred hádzajú i do á e istujú ššie očaká a ia part ero , a ol pre i h zťah oso e uspokoji ý.
V prie ehu iekoľký h ge erá ií sa zásad e z e ili zťah , ktoré sa prie ehu pred hádzajú i h ge erá ií le álo e ili. Na pr o ieste je to zťah uža aže , ktorý sa d es stá a ro oprá v pra o slo a z sle. Že sú, d sledku ro akého zdela ia, pl u o čia skej spoloč osti a so iál eho štátu, oči užo e ej zá islé, a to v ekonomickej i rodičo skej role.
15
So iál í pedagogika / So ial Edu atio , Du e 4
4
V
NÚTRORODINNÁ DEĽBA PRÁCE
Rodi a, ro ako ako deľ a prá e edzi pohla ia i, je d sledko istého histori kého, eko o i kého a politického ý oja, a ie iologi kou „prirodze ou da osťou. Nee istuje ejaká ko šta t á podo a rodi či deľ prá e, e istujú šak alter atí , ktoré ale žu pri iesť stratu istý h ýhod a pri ilégií pre doposiaľ z ýhod e ú skupi u o ateľst a.
Prístup , ktoré že e súhr e oz ačiť ako so ializač é či ge dero é, zd razňujú, že rozdele ie pra o ý h zodpo ed ostí rodi e o pl ňujú i ýz a a hod ot , aké uži aže pripisujú ýko u do á i h prá . Vzhľado a to,že starostli osť o do á osť je tradič e spája á s ge der rolou žie a je so iál e ko štruo a á ako že ská prá a, odráža deľ a prá e do á osti a ruti é ko á a ie ale o e ko á a ie do á i h prá i to, aké predsta ajú uži a že o s oji h ge der rolá h a aké sú i h očaká a ia oči role i h part era. Postoje k ge dero ý rolá , t. j. prefere ia tradič ej rol uža a že , ale o podpora zájo ej zastupiteľ osti rodi ý h rolí, žu posilňo ať prípad e osla o ať, ak sú s i i rozpore rozhod utia o rozdele í rolí rodi e, ktoré sú ýsledko eko o i ký h kalkulá ií Chaloupko á, , .
Pro lé do á i h prá , i h deľ rodi e a delego a ia sa súčas osti o ja uje predo šetký sú islosti s fe o é o „ o ý h ot o t. j. otcov „a gažo a ý h a aktí h rá i rodi a s presadzo a í de okra ie súkro ej sfére. )atiaľ čo že už dá o pre ikli do erej ej sfér plate ej prá e a i h ro oprá osť je aspoň ofi iál e gara to a á legislatí i opatre ia i, prípade užo e ož o ko štato ať ro ako úspeš ý prie ik do sfér rodi ej. Muži sú sí e „a gažo a ejší starostli osti o deti a i h ý ho u, táto akti ita á šak äčši ou podo u „hra ia a uče ia sa s deť i. Výsledk ýsku o a “lo e sku i Če há h ukazujú, že deľ a prá e do á osti
apriek rastú ej účasti užo a do á i h prá a h je stále ero o er á.
Rodi a a do á osť je o lasťou, ktorej sa i aďalej produkuje a reprodukuje „ ero á deľ a prá e, po i ostí a prá o o í podľa pohla ia Maříko á, , . Oproti i ulosti sa šak už zd razňuje, že eúčasť užo a do á i h prá a h t pu žehle ie, pra ie, sá a ie a pod. je záležitosťou tak užo , ako i žie . Na stra e užo sa ko štatuje častá eo hota zapájať sa do tz . že ský h prá , a stra e žie je e e ej častá espokoj osť s „ ízk šta dardo už i ko a ej prá e do á osti. Vto to ko te te sú zaují a é ziste ia Holu o ej , , podľa ktorý h sa h e ia e o ať do á i prá a , % a starať sa ia o deti 42,2 % opýta ý h užo . Očaká a ie žie sú v to to s ere žd ššie ajed oz ač ejšie äčšiu účasť a do á i h prá a h si praje , % a äčší podiel na starostlivosti o deti 76 %).
Podľa Bútoro ej et al. (2008, 31 – i apriek určitý ázoro ý posu o ľudia a “lo e sku ešte žd očaká ajú s hop osť postarať sa odo á osť o eľa častejšie od že ež od uža. Na druhej stra e užo i pripisujú ia autorit rodi e. Podľa autork je a “lo e skuuž po er e álo ľudí, ktorí sa ot ore e hlásia kpredsta e, že äčši a starostlivosti o deti a do á osť ala pripadať a že . Takýto ázor zastá a i a päti a žie %) a e elá treti a užo % . Na druhej stra e účasť o o h a želo a tý hto prá a h preferuje % žie a 52 % užo . Že a sa sí e ala edieť postarať odo á osť, ale to ez a e á, že a to ala ť sa a. ) ýsku u Maříko ej ,
plý a, že atka je stále eľ i d ležitou oso ou rodi e, le o pre až e a ej spočí ajú časo o ajpra idel ejšie t.j. každode á ko u iká ia a azál a starostli osť) a často ičaso o aj ároč ejšie akti it ako starostli osť horo e, pri uče í o zťahu kdieťaťu. Ote sa o ja uje spolu s matkou pri tý h akti itá h, ktorý h pra idel osť ie je až taká urge t á apr. rozhodo a ie o štúdiu, po ola í, trestanie detí, akupo a ie darčeko a zá äz osť ie je až taká o ligat r a oľ očaso é akti it . ) hľadiska každode ej starostli osti a ý ho detí hádza podľa ýsku ý h údajo , podo e ako
atk pri uče í sa s deť i % a účasť ot o le %. V prípade á šte lekára ol rozdiel ešte ýraz ejší: % ku 4 %. Jedi ý druh starostli osti, u ktorého sa pre aha atiek epot rdila, oli hr s deť i. Túto akti itu ko á ajú rodičia spoloč e Filadelfio á, ; Bod áro á, et al., .
K podo ý ziste ia dospela Holu o á , podľa ktorej parti ipatí model, t.j. sledo a é či osti ko á a é aj ot a i, sa zťaho al i a a oľ očaso é akti it pre hádzk a hr s deť i, rozho or s deť i o i h radostia h, pro lé o h . Na ostat ý h sledo a ý h či ostia h sa parti ipatí odel presadil i a a úro i % ode ie do šk lk /škol , uče ie sa s deť i, starostli osť o deti čase horo , prípade každode ej starostli osti o do á osť a deti i a a úro i %. Prito ýsku doku e tujú, že rodi é politik zasade é rodo o itli o so iál o štáte ajú pozití pl a počet detí rodi e, z ižo a ie rodo ý h príj o ý h rozdielo , a tý aj z ižo a ie rizika fi a č ej a so iál ej zá islosti žie od so iál eho s sté u. Podpora otcovstva napr. oso it e čle e ou ot o skou do ole kou, z šuje ieru parti ipá ie užo a starostli osti a akti izuje i h ot o st o. Aktí e ot o st o á poto pozití pl a sta ilitu rodi , počet detí rodi e a z ižuje riziko do á eho ásilia.
Niekedy sa v sú islosti stý to fe o é o použí a poje „ o í ot o ia . Výsku dokazujú, že za posled é desaťročia sa s ot o st o udiala z e a. Narastá počet ot o pri starostli osti o dieťa. Ot o ia trá ia ia času so s oji i deť i ako pred hádzajú a ge erá ia ot o a pozdvihla sa e o io ál a úro eň zťahu ote –dieťa. Ako u ádza Ya lo sk , už „ prie ehu . roko olo ož é sledo ať ako ohé pr k ito ej ý ho detí už ie sú le aterskou záležitosťou, ale sa stali súčasťou oder ej ot o skej rol .
Podľa autoro Da ielsa a Weingartena (1983, In Vajda-K sa, , až do . roko .storočia bola rola ot o o ý ho e detí po ažo a á za okrajo ú. ) ýsku ý h údajo plý a, že pri poro a í rodičo , ktorý sa arodili deti v päťdesiat h, šesťdesiat h a sedemdesiatych rokoch 20. storočia, otcovia v sedemdesiaty h roko h e o ali d akrát toľko času starostli osti o deti ako otcovia v päťdesiat h a šesťdesiat h roko h. M ohé ýsku z . roko referujú oto , že arastá počet ot o , ktorí sú z ač e zai tereso a í a starostli osti o deti, hlavne v predškolsko eku. Výsku é údaje po hádzajú e z Veľkej Britá ie tiež pot rdzujú zrastajú u účasť ot o a starostli osti o deti Le is et al., , I ta tiež . ) ýsku u plý a, že ký r. 1960 otcovia ani raz nevstali v o i k li s oj u dieťaťu a len 30 % ot o po áhalo do á osti o do í po p rode, tak r. 1980 87 % otcov
olo o hot ý h prerušiť s oj oč ý spá ok k li dieťaťu a 77 % ot o po áhalo do á osti. Tradič á útrorodi á deľ a prá e, oso it e o e i do á i h prá , sa sí e postup e e í, ale že v rodi e zostá ajú stále o äčšej iere „ko pete t ejšie do á i h prá a h ako uži. Podľa ýsku ý h ziste í Chaloupkovej (2005) že e ujú do á i prá a týžde e prie ere d akrát ia času ako uži , hod. a 11 hod. a 42 min. a ko á ajú pre až ú časť do á i h či ostí. Bež é prá e do á osti ležia predo šetký a ple ia h žie . Tie žd ale o pre až e perú ažehlia
17
So iál í pedagogika / So ial Edu atio , Du e 4
užo od pre až ej zodpo ed osti za ež é prá e do á osti je a “lo e sku každode ou realitou, ale aj to, že to zodpo edá or atí predsta á populá ie.
E piri ká e ide ia ukazuje, že apriek určitý z e á postojo , keď spoloč osti sla e pres edče ie otradič o usporiada í ge dero ý h rolí platí, že že ko á ajú pre až ú časť prá e v do á osti – i prípade, že ajú plate é za est a ie Chaloupko á, a podiel otcov na starostlivosti o deti, ako aj a do á i h prá a h je stále ýraz e ižší ako podiel atiek Maříko á, 2006).
Aj keď zosla uje ýluč e i di iduál , resp. separo a ý ýko rodičo ský h rolí uo o h rodičo , atk zostá ajú poro a í sot a i tý i oso a i, ktoré stále, ikeď e šej iere ako ked si ko á ajú aj ároč ejšie časo é akti it ači osti ajú e harakter každode ej starostli osti. ) tohto že e epria o odiť, že a že á h stále spočí a io oho äčší podiel zodpo ed osti, ež aký fakti k v starostlivosti o deti a pri i h ý ho e áleží užo .
Pretože sa uži ia ako predtý zapájajú do ýko u iektorý h akti ít, i h zapoje ie zrastá ta , kde ie je žado a á pra idel osť ýko u, a tiež u tý h či ostí, ktoré ut e esú isia so základ ou starostli osťou odieťa. “účas á ge erá ia ot o sa oproti ge erá ii s oji h ot o ale o starý h ot o viac angažuje aj ä pri oľ očaso ý h akti itá h apri tý h akti itá h, ktoré e usia ť ko á a é sústa e apra idel e. Muži sú stále o oho e ej ako že rodi ou zaťažo a í ao edzo a í, a to tak časo o, ako aj e tál e ie sú zaťažo a í pra idel osťou a alieha osťou opatro ateľský h a ý ho ý h po i ostí . Muži sa aj äčš i podieľajú a hrá h a pre hádzka h s deť i a na starostlivosti o dospelého čle a rodi , a ďalej a starostli osti o účatá a a ode í detí do aterskej škol , škol , či a krúžk .Pri ež ej opatere detí, dozera í ad školský i po i osťa i apri čerpa í
oľ a pri horo e dieťaťa je i h účasť podstat e sla šia.
Nedá sa preto ho oriť o elko ej z e e úloh ot a. Účasť ot o pri starostli osti odieťa je selektí a. Z či ostí, ktorésú ut é pre za ezpeče ie každode ej starostli osti odieťa si erajú tie, ktoré podporujú e o io ál e o ohate ie a ho ujú i h potre á ažela ia šport, ýlet , hr . Či osti, ktoré sú ut é pre fu go a ie každode ého ži ota dieťaťa, zostá ajú aďalej po i osťou a úlohou atk , a ktorú sa presú a aj elko á zodpo ed osť za starostli osť odieťa ajeho ý ho u. Väz a matka – dieťa je stále ajsta il ejšou rodi ou äz ou a ajsta il ejšou so iál ou äz ou e . M že e teda ko štato ať, že o šeo e osti arastá čas, ktorý ot o ia trá ia spoloč ej či osti s deť i, e ro á sa šak času, ktorý i e ujú ohokrátza est a é atk .
5
MODELY RODIČOVSKÝCH ROLÍ
Aj apriek z e á o lasti rodičo ský h rolí fakto zostá a, že i za est a é že aďalej ko á ajú äčši u do á i h prá . Táto skutoč osť je eraz oz ačo a á ako retradi io alizá ia ale o pas a zro oprá e ia O drejko ič – Majerčíko á, I O drejko ič et al., , . V sú islosti s pro le atikou rozdele ia úloh rodi e sa á zdajú ýstiž é tri odel usporiada ia rodičo ský h rolí, ktoré edzila Maříko á , :
U ede ý t p ot a je akýsi z ieša ý, pre hod ý t p edzi t po tradič ého at po tz . o ého ot a. II. V časti rodí sa doposiaľ uplatňuje po er e ko zer atí odel starostli osti odieťa, ktorý sa dal harakterizo ať: „všetko je a že e . Tá trá i sdeť i aj ia času, aj ia sa i e uje, le o za ezpečuje každode ú základ ú starostli osť o ne: komunikuje s i i fa e to fa e, stará sa tiež o áplň i h oľ ého času. Okre toho a ej spočí a hla ý podiel zodpo ed osti za i h ý ho u. Matka sa tak o itá role ajd ležitejšej oso ži ote detí.
Muži – otcovia v to to rodi o odeli repreze tujú t p tradič ého otca, ktorý šak á d a arianty. Pr ý t p je z á zdo so ializ u, ktorý sa rodi e e usí príliš a gažo ať s et prá e aj oľ ého času je i o rodi u . Títo ot o ia sa o kle a gažujú špe ifi ký h ý ho ý h situá iá h, ked sa s ažia zasaho ať o e sk zakazujú, ariaďujú, prikazujú, prípad e trestajú .
Druhý aria to je o á erzia starého t pu, t.j. „ oví tradič í otcovia , pre ktorý h je pri ár a i h profesia a úspe h ej le o pod ikajú, zastá ajú top a ažérskepozí ie, ko á ajú soko kreatí e po ola ie . Títo uži ý ajú profesij e eľ i úspeš í a e ajú tak er žiad oľ ý čas. “ oju časo ú za eprázd e osť „ko pe zujú rodi e for ou z ač e sokého fi a č ého za ezpeče ia, dostatoč ého fi a č ého záze ia, ktoré u ožňuje že á – atká epra o ať, ale o pra o ať a čiastoč ý ú äzok, pokiaľ h ú.
III. Naj e ej rozšíre ý odelo je part erský odel ale o tiež odel zdieľa ého rodičo st a , kde podiel rodičo a starostli osti o dieťa a a jeho ý ho e je relatí e aj ia ro o e ý, ro a ý. To e usí ut e z a e ať, že o aja ro ia to isté aj keď je to ož é , sk r každý z rodičo sa dieťaťu e uje podľa s oji h ož ostí a časo ý h dispozí ií. V tomto modeli sa o ja uje t p „starostli ý h ot o . Tí od ietajú tradič ý odel usporiada ia rodičo ský h rolí, kde už je ži iteľo a atka opatro ateľkou. Títo uži sú pres edče í oto , že už sa al aktí e podieľať a starostli osti o deti a a hode do á osti, a tak aj či ia. Niektorí títo ot o ia sú a rodičo skej do ole ke, i í ko á ajú takú prá u, resp. po ola ie, ktoré i u ožňuje e o ať sa i rodine –deťo .
Podľa ázoro so iol go že upred ostňujú parti ipatí odel častejšie. Naopak, edzi už i je ia zásta o tradič ého ázoru, že starostli osť očle o rodi ala ť ýhrad ou úlohou že . Že sú sil ejší i zásta k ňa i spra odli ejšej deľ prá e do á ej sfére ež uži, edzi ktorý i sa častejšie sk tuje ázor, že zodpo ed osť za do á osť i starostli osť očle o rodi ala ležať predo šetký a že á h. Takéto tradič ejšie predsta sú častejšie u užo s ižší zdela í , u ľudí ko á ajú i h a uál u prá u a tiež o idie ko prostredí Filadelfio á, I Bútoro á et al., , .
19
So iál í pedagogika / So ial Edu atio , Du e 4
6
Z
ÁVER
U iedli s e harakteristik súčas ej post oder ej rodi , ktoré á slúžili ako ý hodisko pre a alýzu súčas ého sta u útrorodi ej deľ prá e. Na základe a alýz e piri ký h ziste í s e sa pokúsili o jas iť parti ipá iu užo ažie a každode ý h prá a h do á osti a na starostlivosti o deti. Na iesto zá eru heslo ite u edie e tre d a zistenia v o lasti deľ rodi ý h po i ostí edzi otcov a atk a “lo e sku, ktoré pl uli z e piri kého ýsku u „Úloha užo pri podpore rodo ej ro osti: Parti ipá ia ot o a do á ej starostli osti ázor askúse osti populá ie “R, , keďže korešpo dujú v te te u ede ý i ziste ia i:
postup e sa preja uje rasto á te de ia dele ej starostli osti parti ipatí odel ; o ja uje sa alá skupi a rodí , kde starostli osť za ezpečujú ýluč e ot o ia;
stále šak platí, že äčší podiel zodpo ed osti za starostli osť o rodi u zostá a a ple ia h atiek; parti ipatí odel rodi ej starostli osti sa stal pre ažujú i le prípade tý h či ostí, ktoré ajú harakter oľ očaso ý h akti ít, uostat ý h druho starostli osti každode é po i osti zostá a ote aďalej i a e ši o ej pozí ii;
poro a ie situá ie edzi rodičo ský i a súčas ý i rodi a i ukázalo, že došlo k poklesu tradič ého odelu a odelu d ojitého zaťaže ia žie , ktorý sa preja il raste part erského modelu a etradič ý h odelo rodi ;
fakto šak zostá a, že aj súčas ý h rodi á h do i uje taký odel rodi , ktorý je založe ý a parti ipá ii o id o h rodičo o s ete plate ej prá e, ale starostli osťou o deti a do á osť sú zaťaže é atky;
part erský odel, apriek to u, že poro a í ge erá ií arástol, sa týka stále i a št rti súčas ý h d ojrodičo ský h rodí s deť i.
Celko o teda ož o ko štato ať, že a “lo e sku i Če há h pre láda stereot p é rozdele ie prá v do á ej sfére a že ské a užské. Že äčš i preferujú part erský odel a uži äčš i zastá ajú patriar hál odel. Ro osť prístupe k zamestnaniu sa teda iba v malej miere prejavuje vo útrorodi ej deľ e prá e, ktorá zostá a rodo o špe ifi ká. Pre až á äčši a žie a matiek sa dokonca i íti zodpo ed á za ede ie do á osti astarostli osť odieťa. Vz iká tak rozpor: a jed ej stra e ideál, a i norma ro a ý h part erský h zťaho i v do á osti, ale fakti ké pokračo a ie v rodo o špe ifi kej deľ e prá e do á osti.
“účas á spoloč osť ak eptuje d ojité zaťaže ie že s äčší d razo a jej aterskú rolu. Naopak, le eľ i poz oľ a sa do pra e presadzuje ro osť pod ie ok pre uža a že u k celodennej starostli osti o alé dieťa. Pretože zosúlade ie a ko á a ie rodi ý h a pra o ý h po i ostí je žd ýsledko súhr ohý h faktoro , a často sa i h stretá ajú ideál e predsta s reál i ož osťa i, žu ť často i zdrojo ko flikto a apätia. Je preto d ležité sledo ať, ako sú rodi é usporiada ia, ráta e rozdele ia do á i h prá , su jektí e í a é a hod ote é.
LITERATÚRA
Bútoro á, ). et al. . Ona a O a Slo e sku, zaostre é a rod a vek. Bratisla a: I štitút pre erej é otázk .
Daniels, P. & Weingarten, K. (1983). Sooner or later: The timing of parenthood in adult lives. New York: Norton.
Dombi, A. (2010). A kisg er ekkori él é ek hatása a g er ek fejlődésére. I A. Do i & K. Soos (Eds.), Fejezetek a kisg er ek e elés köré ől (s. 82– . G ula: APC stúdi .
Do i, M. . Az é g ereke ás. A szo iálpedag gus szerepe a szülői elfogadás, segítség újtás tá ogatásá a pro lé ás g erekek eseté e . I A. Do i & M. Do i Eds. , Fejezetek a
szo iálpedag gia köré ől (s. 117– . “zeged: U i ersitas Kiad .
Filadelfio á, J., Ki zko á, ). & “zapuo á, M. . Úloha užo pri podpore rodo ej ro osti:
participá ia ot o a do á ej starostli osti ázor a skúse osti populá ie SR . Dostup é z
http://www.snslp.sk/images/stories/file/projekty/ulohamuzov/05_empriricky-vyskum_skratena-verzia.pdf.
Guráň, P., Filadelfio á, J. & Rito ský, A. . Tradič é erzus oder é: z e a ži ot súčas ý h rodí . I So iol gia– Slovak Sociological Review, 29 (1), 5–20.
Holu o á, B. . No á askuli ita po slo e sk . I O drejko ič, P. et al., Rodina v o o ilé iu (s. 89–99). Nitra: FSVaZ UKF.
Holu o á, B. . Súhr á sprá a o sta e rodo ej ro osti a Slo e sku rok 2010. Bratisla a: I štitút pre ýsku prá e a rodiny.
Chaloupko á, J. . Faktor o li ňují í děl u do á í prá e český h do á oste h a hod o e í její spra edl osti. I So iologi ký časopis/Cze h So iologi al Re ie , (41), 57–77.
Klo oko á, J. . Do á e prá e z perspektí s oli ký h fu k ií a so iál h ýz a o . I
So iol gia – Slovak Sociological Review, 36(5), 455–472.
Lewis, M. et al. (1981). The father as a e er of the hild´so ial et oork. I La , M.E. Ed. , The role of father in child development. New York: John Wiley.
Maříko á, H. . Muž rodi ě: De okratiza e sfér soukro é. Praha: “Ú AV ČR.
Maříko á, H. . Muži ezi rodinou a pra í. I O drejko ič, P. et al., Rodina v o o ilé iu (s. 81–88). Nitra: FSVaZ UKF.
Matějček, ). . Rodiče a deti. Praha: Avicenum.
Mož ý, I. . Moder í rodi a ýt askuteč osti . Brno: Blok. Mož ý, I. . Sociologie rodiny. 2. vyd. Praha: Slon.
Mož ý, I. . Rodina a společ ost. Praha: Slon.
O drejko ič,P. & Majerčíko á, J. . ) e spoloč osti a zmeny v rodine – kontinuita a zmena, In So iol gia – Slovak Sociological Review, 38 (1), 5–30.
Plaňa a, I. . Ma želst í a rodiny. Br o: Dopl ěk. Ra uši , L. . Kde t še h děti jsou? Praha: Slon.
“třele , “. . Rodi a jako ý ho ý či itel. I “třele , “., Studie z teorie a etodik ý ho II. (s. 109–124). Brno: MU.
Singly, F. de. (1999). So iologie součas é rodi . Praha: Portál.
21
So iál í pedagogika / So ial Edu atio , Du e 4
Výrost, I. & “la ě ík, J. . Apliko a á so iál í ps hologie. Praha: Portál. Yablonsky, L. (1995). Ot o é as o é. Praha: Portál.
Autor
PaedDr. Eleo ra Me delo á, PhD., Katedra pedagogik PF UKF, Dražo ská ,
Nitra,
SR, e-mail: emendelova@ukf.sk
The Contemporary Postmodern Family and the Division of Work
Inside the Family
Abstract: In accordance with changes in social conditions, family life experiences its own development and as a result of it, the traditional family changed into the modern family and then to the postmodern family. The article presents descriptions of the current postmodern family, which form a basis for the analysis of the work division inside the family. The aim of the paper is to present the current state of patrimonial division of work inside the family and to detect the participation of men and women in everyday duties and work in the household and participation in child care, based on the empirical findings (with emphasis on Slovak and Czech research). The next aim is to analyse opinions and expectations of people in the area of parental roles and get an answer to the question, whether equal relationships exist in current families or there is a continuation of specific gender divisions of work in the household.
